Preskočiť na obsah
  |  

Miliardová fúzia je v ohrození, štáty v USA žalujú Paramount

Kalifornia a ďalších jedenásť amerických štátov zažalovali spoločnosť Paramount s cieľom zablokovať jej plánovanú akvizíciu Warner Bros. Discovery za 110 miliárd dolárov. Generálni prokurátori, všetci z radov demokratov, podali na federálnom súde v Oaklande aj žiadosť o predbežné opatrenie.

Tvrdia, že fúzia by vytvorila obrieho mediálneho giganta s trhovým podielom viac než 27 percent v oblasti filmovej distribúcie i káblových kanálov. To by podľa nich viedlo k zvýšeniu cien pre divákov, poškodeniu kín a zníženiu miezd pre tisíce zamestnancov v Hollywoode.

Paramount obvinenia odmieta a tvrdí, že žaloba skresľuje antimonopolné právo. Spojenie má podľa firmy priniesť úspory a umožniť produkciu 30 filmov ročne, čím by vznikol silný konkurent pre Netflix či Disney. Kritici však poukazujú na politické pozadie, keďže fúziu predtým schválilo ministerstvo spravodlivosti pod vládou Donalda Trumpa, s ktorým má rodina šéfa Paramountu blízke väzby.

Súdne spory môžu celý proces fúzie oddialiť o dlhé mesiace, čo pre Paramount predstavuje obrovské finančné riziko. V prípade neuzavretia tejto lukratívnej dohody do konca októbra totiž bude musieť akcionárom druhej strany pravidelne vyplácať kompenzačné poplatky vo výške 650 miliónov dolárov štvrťročne.

(reuters, max)

  |  

Na boj proti ebole chýba WHO viac ako polovica peňazí

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) urgentne vyzvala medzinárodných darcov, aby neopúšťali Konžskú demokratickú republiku v kritickom štádiu epidémie eboly. Globálna organizácia doteraz získala len približne 40 percent z požadovanej finančnej výzvy vo výške 115 miliónov dolárov.

Tieto prostriedky sú nevyhnutné na boj proti nebezpečnej mutácii Bundibugyo, na ktorú v súčasnosti neexistuje žiadna overená vakcína ani účinná liečba. Podľa oficiálnych vládnych údajov sa nakazilo najmenej 1 926 ľudí a 702 chorobe podľahlo.

Šéf Programu WHO pre núdzové zdravotné situácie Chikwe Ihekweazu po návšteve najviac zasiahnutej provincie Ituri upozornil, že Kongo nedokáže niesť túto enormnú záťaž bez cudzej pomoci. Reakcia na nákazu dosiahla zlomový bod, keďže vírus sa tento týždeň rozšíril do dvoch nových provincií. Podľa neho je nevyhnutné okamžite zintenzívniť úsilie zamerané na včasnú detekciu a prísnu izoláciu pacientov.

Ihekweazu prirovnal boj s ebolou k maratónu, v ktorom sa vyčerpaní zdravotníci nemôžu vzdať uprostred trate. Zároveň zopakoval varovné odhady expertov, podľa ktorých je reálny počet nakazených osôb v krajine v skutočnosti minimálne dvojnásobný, pričom v najhoršom prípade môže byť až štvornásobne vyšší v porovnaní s oficiálne vykazovanými štatistikami.

(reuters, max)

  |  

Cena za český podiel v Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska je konečná

Finálna cena za odkúpenie 49-percentného podielu českej skupiny ČEZ v Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS) už bola pevne stanovená. Obe strany sa na postupe dohodli ešte v roku 2025, pričom hodnotu akcií určil posudok renomovanej medzinárodnej audítorskej spoločnosti.

Podľa hovorkyne JESS Marty Pavlikovej výslednú sumu schválili obaja akcionári a žiadna zo strán ju doteraz nespochybnila. Reagovala tak na vyhlásenie ministerstva hospodárstva, ktoré posudok plánovalo nezávisle preveriť.

Rezort hospodárstva totiž v pondelok informoval, že štvorčlenné predstavenstvo JESS, kde majú slovenský JAVYS a český ČEZ paritné zastúpenie, neschválilo sprístupnenie potrebných údajov na toto dodatočné posúdenie. Ministerstvo tým zdôvodnilo nedodržanie vládneho termínu na majetkové vyrovnanie, ktorý vypršal 10. júla.

Premiér Robert Fico (Smer) následne rázne vyhlásil, že nebude súhlasiť s akýmkoľvek ďalším predlžovaním lehôt a žiada transakciu uzavrieť v krátkom čase.

Slovenská republika plánuje získať stopercentnú kontrolu nad spoločnosťou JESS s cieľom samostatne manažovať strategický projekt výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Česká energetická skupina ČEZ v minulosti vložila do spoločného podniku základný kapitál vo výške približne 130 miliónov eur a ďalší postup je momentálne predmetom intenzívnych rokovaní.

(tasr, max)

  |  

Slovensko bude budúci rok testovať digitálne euro

Digitálne euro sa začne v budúcom roku testovať vo všetkých krajinách eurozóny vrátane Slovenska. Do ročnej pilotnej prevádzky, ktorá odštartuje v druhej polovici budúceho roka, sa zapoja Národná banka Slovenska (NBS) a Tatra banka.

Rozhodla o tom Európska centrálna banka (ECB), ktorá na tento projekt vybrala 36 kľúčových účastníkov z radov poskytovateľov platobných služieb. Spoločne budú overovať technické funkcionality, prevádzkové procesy a celkovú používateľskú skúsenosť pred finálnym rozhodnutím o oficiálnom vydaní tejto meny.

Testovanie bude prebiehať na beta verzii digitálneho eura. Tá sa bude funkčne podobať plánovanému riešeniu, avšak zatiaľ nebude mať status zákonného platidla. Získané výsledky majú pomôcť doladiť celkový dizajn a komfort pre budúcich používateľov.

Digitálne euro má predstavovať digitálnu formu klasickej hotovosti na akékoľvek elektronické platby v celej eurozóne, pričom bude existovať súbežne s bežnými papierovými peniazmi a kovovými mincami.

Prípravná fáza projektu sa skončila minulý rok a súčasným cieľom je zabezpečiť stopercentnú technickú pripravenosť. Ak európske orgány úspešne prijmú potrebnú súvisiacu legislatívu v priebehu roka 2026, pilotná prevádzka sa naplno rozbehne v roku 2027. K prvému reálnemu vydaniu digitálneho eura do obehu by tak mohlo dôjsť už v roku 2029.

(tasr, max)

  |  

Británia potvrdila pozastavenie činnosti prokurátora ICC

Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan, ktorý čelí obvineniam zo sexuálneho obťažovania, neuspel v odvolaní proti zrušeniu pozastavenia svojej činnosti. Toto rozhodnutie v utorok oficiálne potvrdila britská Rada pre štandardy advokátskej komory, ktorá v Spojenom kráľovstve reguluje súdnych právnikov.

Khan, 56-ročný britský právnik, všetky závažné obvinenia voči svojej osobe kategoricky popiera. Napriek tomu má pozastavenú advokátsku prax, kým disciplinárny súd definitívne nerozhodne o sťažnostiach.

Jeho celková profesijná situácia sa skomplikovala už 8. júna, keď ho priamo riadiaci orgán ICC oficiálne suspendoval. Tento kontroverzný krok prehlbuje vážnu krízu na poprednom svetovom súde pre vojnové zločiny, ktorý navyše v súčasnosti dlhodobo čelí tvrdým sankciám zo strany USA pre citlivé vyšetrovanie vojenských aktivít Spojených štátov a Izraela.

Khanovi prívrženci otvorene naznačujú, že obvinenia sú politicky motivované a prokurátor sa stal zámerným terčom. Dôvodom údajne je jeho úsilie o vydanie zatykačov na izraelských predstaviteľov v súvislosti s vojenským konfliktom v Pásme Gazy na Blízkom východe.

(reuters, max)

  |  

Prezidenti Slovenska a Azerbajdžanu potvrdili spoločné plány krajín

Slovenský prezident Peter Pellegrini počas oficiálnej návštevy azerbajdžanského mesta Šuša v Karabachu označil hostiteľskú krajinu za garanta stability a kľúčové centrum logistických trás. Po boku prezidenta Ilhama Alijeva zdôraznil, že Slovensko rozvíja pragmatické a vzájomne výhodné vzťahy.

Pellegrini zároveň poďakoval Baku za otvorenú ochotu poskytnúť Slovensku časť vlastných kapacít zemného plynu po očakávanom zastavení tranzitu ruskej suroviny cez Ukrajinu, čo zabezpečí stabilitu dodávok po roku 2027.

Hlavy štátov vyzdvihli zavedenie priamej leteckej linky Bratislava – Baku od októbra tohto roka. V stredu sa v metropole uskutoční veľké podnikateľské fórum za účasti slovenskej ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas).

Okrem ekonomiky napreduje aj vojenská kooperácia, pričom prvé výsledky zbrojárskej spolupráce predstavia v septembri v Baku. Slovensko bude navyše v rokoch 2027 až 2028 pôsobiť ako kontaktné centrum NATO v krajine.

Obaja lídri následne navštívili zničený región Agdam, kde slovenská firma aktuálne buduje modernú inteligentnú dedinu Baš Garvand. Spoločne tam položili základný kameň novej školy, ktorá ponesie meno Milana Rastislava Štefánika.

Alijev vysoko ocenil reálny prínos slovenských spoločností pri rozsiahlej povojnovej obnove Karabachu, nad ktorým získal Azerbajdžan plnú kontrolu po úspešných ofenzívach v rokoch 2020 a 2023.

(tasr, max)