Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľské stíhačky zachytili ruské prieskumné lietadlo

Poľské stíhačky v utorok napoludnie zachytili nad Baltským morom ruské prieskumné lietadlo Il-20, ktoré sa pokúsilo priblížiť k poľskému vzdušnému priestoru. Oznámil to poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz po zasadnutí vlády.

„Pohotovostná dvojica našich stíhačiek zachytila ruské prieskumné lietadlo, ktoré sa pokúsilo vletieť do poľského vzdušného priestoru,“ uviedol minister. Po kontakte stíhačiek s lietadlom sa ruskí piloti vzdialili späť smerom do ruského vzdušného priestoru.

Podľa ministra išlo o prvý takýto incident po dlhšom čase. Dodal, že cieľom letu bolo rozpoznávanie systémov protivzdušnej obrany.

Minister označil incident za dôkaz pokračujúcich hybridných aktivít Moskvy. „Rusko predstavuje priamu a najväčšiu hrozbu pre Severoatlantickú alianciu,“ vyhlásil.

Kosiniak-Kamysz zároveň kritizoval postoje spochybňujúce podporu Ukrajine. „Nech si túto udalosť ešte raz uvedomia všetci, ktorí sa pokúšajú prekrúcať realitu a neuvedomujú si, aká nebezpečná je Ruská federácia,“ povedal.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Bulharsko odchádza z koalície ochotných

Bulharsko už nebude súčasťou takzvanej koalície ochotných, teda skupiny štátov podporujúcich Ukrajinu proti ruskej agresii. Oznámil to premiér Rumen Radev s tým, že Sofia sa nebude podieľať na iniciatíve, ktorá presadzuje pokračovanie finančnej a vojenskej pomoci Kyjevu.

Radev vyhlásil, že riešením vojny nie je jej predlžovanie vojenskými prostriedkami, ale intenzívnejšie diplomatické úsilie. Po svojom nástupe do funkcie zastavil štátnu vojenskú pomoc Ukrajine, hoci Bulharsko naďalej predáva Kyjevu zbrane. Krajina patrí medzi najväčších výrobcov munície sovietskeho typu v EÚ.

Bulharský premiér je dlhodobým kritikom vojenskej podpory Ukrajiny. Odmieta však tvrdenia, že zastáva proruské postoje, a hovorí o potrebe „pragmatických“ vzťahov s Moskvou. V minulosti sa postavil aj proti sankciám EÚ voči ruskému patriarchovi Kirillovi a zakladateľovi spoločnosti Lukoil Vagitovi Alekperovovi.

(bloomberg, lud)

Minúta  |  

Čína obchádza európske clá. Trh zaplavuje cez batérie a hybridy

Európske clá úspešne znížili celkový podiel elektromobilov vyrobených v Číne na trhu Európskej únie z 22 percent v roku 2024 na súčasných 17 percent v prvom štvrťroku 2026. Vyplýva to z najnovšej analýzy neziskovej organizácie T&E.

Tento pokles však spôsobili najmä západné značky ako Tesla, BMW a Volvo, ktoré presunuli svoju produkciu z Ázie späť do Európy. Samotné čínske automobilky napriek prekážkam naďalej posilňujú svoj vplyv a dnes tvoria už viac ako polovicu dovozu vozidiel z Číny.

Čínske značky reagujú na clá flexibilne – masívne investujú do výstavby 10 nových závodov priamo v Európe a presúvajú pozornosť na plug-in hybridy, pri ktorých ich trhový podiel vyskočil z troch na 13 percent. Ich elektromobily navyše zostávajú o 21 percent lacnejšie ako európska konkurencia.

Analýza zároveň varuje pred raketovým, až sedemnásobným nárastom dovozu čínskych batérií, ktoré nepodliehajú takmer žiadnym clám. T&E preto naliehavo žiada zavedenie 20-percentného cla na batérie, čo by zvýšilo cenu európskych áut len o necelé tri percentá, no zároveň by zachránilo domáci priemysel.

Podiel čínskych značiek v EÚ sa podľa expertov môže do roku 2035 zvýšiť až na kritických 30 percent.

(max)

Minúta  |  

Envirorezort odobril Slovnaftu výstavbu centra na odpad

Ministerstvo životného prostredia vydalo súhlasné záverečné stanovisko v procese EIA k výstavbe Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) v Bratislave. Spoločnosť Slovnaft, ktorá za týmto strategickým projektom stojí, rozhodnutie víta.

Rafinéria deklaruje, že plne rešpektuje a zapracuje všetkých 56 dodatočných prísnych technických opatrení stanovených envirorezortom. Hovorca spoločnosti Anton Molnár poznamenal, že nové centrum pomôže Slovensku radikálne znížiť mieru skládkovania komunálneho odpadu zo súčasných 39 percent na európskych cieľových desať percent.

Projekt CEZO, s plánovaným spustením v rokoch 2029 až 2030, vznikne priamo v existujúcom areáli bratislavskej rafinérie. Zariadenie s ročnou kapacitou 220-tisíc ton spracuje zmesový komunálny odpad zo západného Slovenska a priemyselný odpad.

Vyrobená energia navyše nahradí zemný plyn. Súčasťou ekologizácie bude aj definitívne ukončenie činnosti starej spaľovne kalov zo 70. rokov minulého storočia.

Zámer však dlhodobo naráža na ostrý odpor aktivistov, bratislavského mestského zastupiteľstva a Bratislavského samosprávneho kraja. Tí projekt označujú za zbytočnú dopravnú a environmentálnu záťaž pre hlavné mesto.

Slovnaft tieto výhrady odmieta. Kritiku politikov nepovažuje za vecnú, ale skôr za snahu o zbytočnú politizáciu odbornej témy a neopodstatnené strašenie verejnosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Európska únia otvára s Bahrajnom novú kapitolu spolupráce

Predstavitelia Európskej únie a Bahrajnu oficiálne odštartovali rokovania o novej dohode o strategickom partnerstve. Na stretnutí sa zúčastnili šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, komisárka pre Stredozemie Dubravka Šuicová a bahrajnský minister zahraničných vecí Abdallatíf bin Rášid az-Zajání.

Tento významný krok priamo nadväzuje na spoločné závery úspešného bruselského samitu EÚ a krajín Perzského zálivu z roku 2024.

Podľa Kallasovej je užšia kooperácia kľúčová najmä v súčasnom období veľkej regionálnej nestability. Nový právny rámec prinesie obom stranám intenzívnejší dialóg v otázkach spoločnej bezpečnosti, politickej stability a obchodu.

Komisárka Šuicová dodala, že dohoda posilní ekonomickú odolnosť, inovácie, prosperitu a zároveň podporí dôležité mierové iniciatívy v celom širšom regióne Blízkeho východu.

(max)

Minúta  |  

Miliardová fúzia je v ohrození, štáty v USA žalujú Paramount

Kalifornia a ďalších jedenásť amerických štátov zažalovali spoločnosť Paramount s cieľom zablokovať jej plánovanú akvizíciu Warner Bros. Discovery za 110 miliárd dolárov. Generálni prokurátori, všetci z radov demokratov, podali na federálnom súde v Oaklande aj žiadosť o predbežné opatrenie.

Tvrdia, že fúzia by vytvorila obrieho mediálneho giganta s trhovým podielom viac než 27 percent v oblasti filmovej distribúcie i káblových kanálov. To by podľa nich viedlo k zvýšeniu cien pre divákov, poškodeniu kín a zníženiu miezd pre tisíce zamestnancov v Hollywoode.

Paramount obvinenia odmieta a tvrdí, že žaloba skresľuje antimonopolné právo. Spojenie má podľa firmy priniesť úspory a umožniť produkciu 30 filmov ročne, čím by vznikol silný konkurent pre Netflix či Disney. Kritici však poukazujú na politické pozadie, keďže fúziu predtým schválilo ministerstvo spravodlivosti pod vládou Donalda Trumpa, s ktorým má rodina šéfa Paramountu blízke väzby.

Súdne spory môžu celý proces fúzie oddialiť o dlhé mesiace, čo pre Paramount predstavuje obrovské finančné riziko. V prípade neuzavretia tejto lukratívnej dohody do konca októbra totiž bude musieť akcionárom druhej strany pravidelne vyplácať kompenzačné poplatky vo výške 650 miliónov dolárov štvrťročne.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.