Preskočiť na obsah
  |  

Francúzski poslanci schválili zákon o asistovanej smrti

Francúzske Národné zhromaždenie v stredu schválilo prelomový návrh zákona, ktorý dospelým pacientom s nevyliečiteľnými chorobami priznáva právo na asistovanú smrť. Nová legislatíva za prísnych podmienok umožní podľa France24 nevyliečiteľne chorým ľuďom požiadať o podanie smrtiacej látky.

Pacient si ju spravidla podá sám, no v prípade fyzickej nespôsobilosti mu ju môže aplikovať lekár alebo zdravotná sestra. Táto možnosť je vyhradená len pre dospelých, ktorí dokážu slobodne vyjadriť svoju vôľu a trpia neznesiteľnou fyzickou bolesťou nereagujúcou na liečbu. Konečné rozhodnutie robí lekár a pacient môže svoj súhlas kedykoľvek odvolať.

Schválenie zákona v dolnej komore však neznamená okamžitú účinnosť. Premiér Sébastien Lecornu požiadal ústavnú radu, aby legislatívu preskúmala. Tento krok nasleduje po zdĺhavom legislatívnom procese.

Kým Národné zhromaždenie zákon po intenzívnych diskusiách schválilo, pravicou ovládaný Senát ho zamietol. Vláda preto využila ústavnú možnosť dať dolnej komore konečné slovo aj bez súhlasu senátorov, proti čomu ostro namietali pravicoví predstavitelia.

Zavedenie asistovanej smrti predstavuje jednu z najvýznamnejších sociálnych reforiem vo Francúzsku od roku 2012, keď krajina povolila manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Tradične katolícke Francúzsko doteraz eutanáziu ani asistovanú samovraždu nepovoľovalo, v dôsledku čoho mnohí chorí cestovali do susedných štátov. Reformu sľúbil prezident Emmanuel Macron ešte pri svojom znovuzvolení v roku 2022.

(max)

  |  

Supercela z Česka mieri na Záhorie, SHMÚ vydal výstrahy

Z územia Moravy sa na Slovensko blíži supercela. Informuje o tom na sociálnej sieti Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) s tým, že supercela prešla ponad Brno a priniesla krúpy s priemerom približne dva až tri centimetre a krátky, no intenzívny dážď.

„Na radarových snímkach ju spoznáte tak, že má tvar fazuľky a odkláňa sa doprava. Typicky prináša najmä väčšie, často aj veľké krúpy,“ opísali meteorológovia supercelu.

SHMÚ preto vydal pre krajný juhozápad výstrahu prvého stupňa pred búrkami, ktorú neskôr aktualizoval na druhý stupeň. Výstraha trvá predbežne do 21.00 h v okresoch Senec, Pezinok, Malacky, Trnava, Senica a Skalica. Prvý stupeň výstrahy platí pre okresy Bratislava a Myjava.

Pri výstrahe druhého stupňa môžu byť búrky spojené s prudkým lejakom s intenzitou 30 až 50 milimetrov za 30 minút, s krúpami a s nárazmi vetra s rýchlosťou 70 až 110 kilometrov za hodinu.

(tasr, max)

  |  

Toronto predbehlo pre požiare v znečistení ovzdušia aj Dillí

Kvalita ovzdušia v Toronte dosiahla v stredu najhoršiu úroveň spomedzi veľkých miest na svete. Oblohu nad mestom zatienil hustý dym z lesných požiarov v severozápadnom Ontáriu, čo sprevádzali vysoké teploty a zdravotné varovania pre obyvateľov.

Úrad Environment Canada nameral v meste index kvality ovzdušia (AQHI) na úrovni 10+, čo predstavuje „veľmi vysoké riziko“. Podľa švajčiarskej technologickej spoločnosti IQAir tak Toronto v znečistení predbehlo aj mestá ako Kinshasa či Dillí. Nepriaznivá situácia má pretrvať minimálne do štvrtkovej noci.

Dym z kanadských požiarov komplikuje život aj v USA, najmä citlivým skupinám obyvateľstva. V Ontáriu musela železničná spoločnosť Canadian National pre požiare evakuovať personál a preventívne pozastaviť prevádzku vlakov v oblasti Armstrongu.

Hoci sa tohtoročná sezóna lesných požiarov začala pomalšie ako v rekordných rokoch 2023 a 2025, úrady evidujú až 835 aktívnych požiarov, z ktorých je 112 nekontrolovateľných. Najviac zasiahnuté sú provincie Manitoba, Saskatchewan a práve Ontario.

Odborníci upozorňujú, že Toronto čelí bezprecedentnej kombinácii silného smogu a extrémnych horúčav. Teploty dosahujú približne 33 stupňov Celzia, no pre vysokú vlhkosť ich ľudia pociťujú až na úrovni 39 stupňov Celzia.

(reuters, max)

  |  

Brusel žiada Washington oslobodiť vína aj syry od cla

Európska komisia vypracovala rozsiahly zoznam stoviek produktov, pri ktorých žiada Washington o oslobodenie od 15-percentného cla v rámci bilaterálnej dohody z Turnberry. Podľa návrhu, ktorý získal portál Euractiv, Brusel argumentuje tým, že EÚ už svoju časť minuloročnej dohody zo Škótska splnila, keď k 1. júlu úplne zrušila clá na stovky amerických priemyselných a poľnohospodárskych tovarov. Teraz očakáva recipročný krok zo strany USA.

Zoznam zahŕňa európsky export v celkovej hodnote 150 miliárd eur. Komisia produkty vyberala tak, aby podporovali americkú reindustrializáciu, farmárov či energetické ciele. Návrh obsahuje prémiové potraviny, ako sú syry Roquefort a Pecorino, olivový olej, šumivé vína, brandy či pivo.

V priemyselnej sekcii figurujú poľnohospodárske stroje, priemyselné roboty, polovodičové nástroje a chemikálie, pričom nechýbajú ani dôležité zdravotnícke pomôcky, operačné stoly a chirurgické materiály.

Predstaviteľ Komisie pre obchod Matthias Jørgensen potvrdil, že Brusel bude o týchto výnimkách s Američanmi vyjednávať mimoriadne intenzívne. Washington doteraz odmietal akékoľvek diskusie o úľavách, kým EÚ dohodu z Turnberry formálne nezavedie do praxe.

Komisia si zároveň vyhradila právo zoznam podľa vývoja rokovaní upraviť alebo rozšíriť.

(max)

  |  

Predstavitelia EÚ sa opäť nedohodli na sankciách proti Rusku

Vyslanci Európskej únie nedosiahli dohodu o 21. balíku sankcií proti Rusku v reakcii na ruskú vojnu proti Ukrajine, potvrdil v stredu diplomat EÚ.

Dodal, že vyslanci sa dohodli na ponechaní cenového stropu pre ruskú ropu na súčasnej úrovni 44,10 dolára za barel do 23. júla, kým budú pokračovať diskusie o 21. balíku sankcií.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová už tento týždeň varovala, že krajiny sa ešte nedohodli na tomto širšom 21. balíku sankcií.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys spresnil, že krajiny nemajú zhodu o navrhovanom zákaze námorných služieb a sprísnení obmedzení týkajúcich sa ruského skvapalneného zemného plynu.

EÚ pôvodne navrhla tento najnovší balík sankcií proti Moskve v júni. Zameraný je na ruské banky a krypto siete, ako aj na výrobu dronov, obchodníkov s ropou a rafinérie.

(reuters, max)

  |  

Fínskemu europoslancovi zakázali vstup do Británie

Fínsky poslanec Európskeho parlamentu Sebastian Tynkkynen v stredu podľa portálu AA oznámil, že mu zakázali vstup do Spojeného kráľovstva. Tynkkynen je po poslankyni Päivi Räsänenovej už druhou fínskou politickou osobnosťou, ktorú britské úrady v uplynulom období odmietli vpustiť do krajiny.

Europoslanec uviedol, že len niekoľko hodín pred odletom dostal správu, podľa ktorej by jeho prítomnosť v krajine „nebola vo verejnom záujme“. Na sociálnej sieti X vyjadril nad rozhodnutím rozhorčenie a označil ho za neuveriteľné, pričom sa opísal ako zvolený politik a obranca práv žien a dievčat.

Krok britských úradov nasleduje po nedávnom odmietnutí vstupu pre fínsku zákonodarkyňu Räsänenovú, ktorej úrady zamietli cestovné povolenie pre predchádzajúce odsúdenie za trestný čin podnecovania proti skupine osôb.

Räsänenová, ktorej elektronické cestovné povolenie pôvodne schválili, sa o zákaze dozvedela len niekoľko dní pred plánovaným odletom.

Tieto incidenty dopĺňajú predchádzajúce prísne postupy britských úradov. V apríli napríklad britská vláda zablokovala vstup kontroverznému americkému raperovi Kanyemu Westovi po spore týkajúcom sa jeho plánovaného vystúpenia na hudobnom festivale.

(max)