Preskočiť na obsah
  |  

Americké údery na Irán pokračovali desiatu noc

Americká armáda v pondelok večer dokončila ďalšiu sériu útokov na Irán. Podľa Centrálneho velenia ozbrojených síl USA zasiahla iránske vojenské veliteľské centrá, odpaľovacie zariadenia rakiet a dronov, námorné kapacity aj systémy protivzdušnej obrany.

Najnovšia operácia trvala približne päť hodín a predstavuje desiatu noc po sebe, počas ktorej Spojené štáty podnikli útoky na Irán. Washington tvrdí, že cieľom je oslabiť schopnosť Teheránu pokračovať v útokoch na obchodné plavidlá prechádzajúce Hormuzským prielivom.

Vojna sa začala 28. februára po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán. Teherán následne odpovedal údermi na Izrael a štáty Perzského zálivu, na ktorých území sa nachádzajú americké vojenské základne.

Útoky Spojených štátov a Izraela na Irán, ako aj izraelské operácie v Libanone si vyžiadali tisíce obetí a milióny vysídlených ľudí. Konflikt zároveň zvýšil ceny ropy a otriasol svetovými trhmi.

Počet padlých amerických vojakov počas vojny cez víkend vzrástol na 17. Prezident Donald Trump v pondelok prisľúbil Iránu odvetu a v uplynulom týždni pohrozil rozšírením cieľov útokov aj na energetické zariadenia a mosty. Odborníci na medzinárodné právo už skôr upozornili, že útoky na objekty nevyhnutné pre civilné obyvateľstvo by mohli predstavovať vojnové zločiny.

(reuters, bak)

  |  

Zelenskyj rokuje s generálmi, hľadá nástupcu Syrského

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval s viacerými poprednými veliteľmi armády, aby upokojil rastúce napätie vo vedení ozbrojených síl. To vyvolali protesty po odvolaní ministra obrany Mychajla Fedorova, ktoré sa stali najväčšími verejnými demonštráciami od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Tisíce ľudí v Kyjeve aj ďalších mestách žiadajú návrat Fedorova do funkcie a odvolanie hlavného veliteľa Olexandra Syrského. Kritici mu vyčítajú spôsob velenia, vysoké straty vojakov aj zastaraný štýl riadenia armády.

Zelenskyj sa postupne stretol so šiestimi rešpektovanými veliteľmi, ktorých analytici označujú za možných nástupcov Syrského.

Podľa šéfa prezidentskej kancelárie Kyryla Budanova prezident vníma názory verejnosti a pripravuje ďalšie kroky.

Prieskum spoločnosti Gradus ukázal, že väčšina Ukrajincov nesúhlasí s odvolaním Fedorova. Ten podľa zdrojov odmieta iné ponuky a je pripravený vrátiť sa iba na post ministra obrany.

(reuters, mja)

  |  

Česká vláda je za zákaz používania mobilov v školách

Česká vláda podporila návrh ministra školstva Roberta Plagu a premiéra Andreja Babiša na zákaz používania mobilných telefónov v materských školách, v základných školách a v nižších ročníkoch viacročných gymnázií.

O legislatíve bude ešte rozhodovať Poslanecká snemovňa. Podľa ministra už mnohé školy podobné obmedzenia zaviedli a skúsenosti podľa neho ukazujú, že deti počas prestávok viac komunikujú, venujú sa spoločným aktivitám a na vyučovaní sú sústredenejšie.

Školám zostane možnosť využívať moderné technológie vo vyučovaní, pričom výnimky budú platiť pre žiakov, ktorí mobil potrebujú zo zdravotných dôvodov, napríklad na monitorovanie cukrovky.

Spôsob uschovania telefónov aj riešenie prípadného porušenia pravidiel si určia školy. Návrh kritizujú detský ombudsman Martin Beneš aj časť opozície. Ak parlament zákon schváli, nové pravidlá začnú platiť od budúceho školského roka.

(tasr, mja)

  |  

Nový britský premiér Burnham vymenoval prvých ministrov

Nový britský premiér Andy Burnham vymenoval bývalého ministra obrany Johna Healeyho do funkcie ministra financií. Šesťdesiatšesťročný politik, ktorý v minulosti pôsobil aj na ministerstve financií, bude čeliť náročnej úlohe nájsť dodatočné zdroje na posilnenie obrany a zároveň zabezpečiť financovanie zdravotníctva, sociálnych služieb či ďalších vládnych priorít.

Healey sa výrazne zviditeľnil kritikou bývalého premiéra Keira Starmera, ktorému vyčítal nedostatočné výdavky na obranu. Krátko po jeho rezignácii Starmer oznámil svoj odchod z funkcie predsedu vlády.

Analytici hodnotia Healeyho nomináciu pozitívne a očakávajú, že bude presadzovať rozpočtovú disciplínu pri zachovaní podpory hospodárskeho rastu.

Burnham zároveň vymenoval Eda Milibanda za ministra zahraničných vecí, zatiaľ čo Shabana Mahmoodová zostáva vo funkcii ministerky vnútra.

(reuters, mja)

  |  

Netanjahu nebude v USA zatknutý, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu nebude počas pobytu v Spojených štátoch v žiadnom prípade zatknutý.

Vyjadrenie prišlo po tom, ako starosta New Yorku Zohran Mamdani povedal, že právne oddelenie mesta preveruje, aké možnosti mu zákon dáva v súvislosti so zatykačom Medzinárodného trestného súdu (ICC).

Mamdani v rozhovore povedal, že podľa jeho názoru by Netanjahu mal stáť pred súdom v Haagu, keďže ICC na neho vydal zatykač pre podozrenia z vojnových zločinov počas vojny v Pásme Gazy.

Izrael jurisdikciu súdu neuznáva a obvinenia odmieta. Trump vo svojom príspevku na sociálnej sieti priamo starostu nespomenul, zdôraznil však podporu Izraelu a jeho úlohu počas konfliktu s Iránom.

Netanjahu tradične navštevuje New York v septembri pri príležitosti Valného zhromaždenia OSN.

(reuters, mja)

  |  

Polgárová neprijala ponuku stať sa prezidentkou Maďarska

Maďarská šachová veľmajsterka Judit Polgárová odmietla ponuku premiéra Pétera Magyara stať sa prezidentkou krajiny. Vo vyhlásení na sociálnej sieti Facebook informovala, že necíti dostatok síl prevziať historickú zodpovednosť za zjednotenie rozdelenej maďarskej spoločnosti.

Magyar ju označil za kandidátku, na ktorú by mohli byť hrdí všetci Maďari, a jej nomináciu podľa neho podporili aj poslanci vládnej strany Tisza.

K zmene na poste hlavy štátu došlo po prijatí 17. novely ústavy, ktorá ukončila mandát prezidenta Tamása Sulyoka. Do zvolenia nového prezidenta vykonáva jeho právomoci predsedníčka parlamentu Ágnes Forsthofferová, neskôr ju vo funkcii zastúpi podpredsedníčka Anikó Hallerová Nagyová.

Parlament musí nového prezidenta zvoliť do 30 dní. Ústavné zmeny sú súčasťou širšieho plánu vlády na prestavbu politického systému, ktorý však čelí kritike časti opozície aj ľudskoprávnych organizácií.

(tasr, mja)