Preskočiť na obsah
Minúta  |  

MMF uvoľnil Ukrajine ďalších 690 miliónov dolárov

Medzinárodný menový fond (MMF) schválil ďalšie financovanie pre Ukrajinu vo výške približne 690 miliónov dolárov po dokončení hodnotenia úverového programu. Krajina tak získa okamžitý prístup k ďalším prostriedkom.

Ukrajina využíva úverový program MMF v celkovej hodnote 8,1 miliardy dolárov. Najnovšia tranža zvýšila celkovú sumu vyplatených prostriedkov na približne 2,2 miliardy dolárov.

Hodnotenie bolo dôležitou skúškou pre Kyjev, ktorý sa snaží udržať ekonomickú stabilitu a pokračovať v reformách napriek zintenzívneným ruským útokom na kritickú infraštruktúru.

MMF konštatoval, že Ukrajina si napriek vojne zachovala makroekonomickú a finančnú stabilitu. Zároveň upozornil, že hospodárske vyhliadky sa zhoršili najmä pre útoky na kritickú infraštruktúru a dôsledky konfliktu na Blízkom východe.

Fond označil plnenie programu za celkovo uspokojivé. Väčšina stanovených cieľov bola splnená, rezervy ku koncu júna však zaostali za plánom aj pre vplyv konfliktu na Blízkom východe. MMF zároveň upozornil na spomalenie reforiem a ich upravený harmonogram dohodnutý s ukrajinskými úradmi.

Výkonná riaditeľka MMF Kristalina Georgievová zdôraznila, že bezprostrednou prioritou zostáva zachovanie makroekonomickej stability a odolnosti finančného sektora.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Irán útočí na americké ciele, cez Hormuz neprešiel žiadny tanker

Počet lodí prechádzajúcich Hormuzským prielivom na začiatku týždňa opäť klesol. Podľa údajov spoločnosti Kpler preplávali v pondelok prielivom iba štyri nákladné plavidlá, zatiaľ čo deň predtým ich bolo sedem. Opatrnosť lodiarov rastie po ďalšej výmene útokov medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Medzi štyrmi loďami boli dva tankery opúšťajúce prieliv a dve plavidlá smerujúce dovnútra. Cez Hormuz v pondelok nepreplával žiadny supertanker na prepravu ropy ani tanker so skvapalneným zemným plynom.

Napätie na námorných trasách zvýšili aj jemenskí húsíovia podporovaní Iránom, ktorí oznámili námornú blokádu Saudskej Arábie. Britská agentúra UK Maritime Trade Operations v utorok informovala o viacerých hláseniach tankera, ktorý oznámil zásah neznámym projektilom v Hormuzskom prielive.

Grécka spoločnosť Dynacom Tankers zároveň oznámila, že dva jej tankery pri pobreží Ománu zasiahli projektily neznámeho pôvodu. Tretí tanker poškodil dron pri ruskom termináli CPC v Novorossijsku v Čiernom mori.

Iránske Revolučné gardy v utorok vyhlásili, že po výbuchoch začali v Hormuzskom prielive horieť dva ropné tankery a že prieliv zostane uzavretý, pokiaľ budú pokračovať americké vojenské akcie v regióne. Zároveň oznámili útoky na americké radarové a protivzdušné systémy v Bahrajne vrátane systému Patriot v meste Riffa.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Čínske námorné manévre vyvolali protest Japonska

Japonsko podalo diplomatický protest proti Číne pre cvičenia s ostrou streľbou, ktoré sa podľa Tokia uskutočnili v jeho výlučnej ekonomickej zóne.

Manévre, na ktorých sa podieľali aj ruské plavidlá, sa odohrali v nedeľu približne 180 kilometrov juhozápadne od ostrova Okinotori. Čína však tvrdí, že nejde o ostrov, ale o skalu, a preto Japonsko podľa nej nemá nárok na okolité vody ako na svoju výlučnú ekonomickú zónu.

Hovorca japonskej vlády Minoru Kihara povedal, že Tokio protestovalo diplomatickou cestou, pretože takéto aktivity môžu ohroziť plavbu lodí v oblasti.

Japonská armáda zároveň informovala, že ide o prvý prípad, keď Tokio verejne oznámilo čínske cvičenie s ostrou streľbou vo svojej výlučnej ekonomickej zóne. Dodala však, že samotná aktivita nie je v rozpore s medzinárodným právom.

Čína a Rusko v poslednom období zintenzívnili spoločné námorné a letecké operácie v okolí Japonska. Tokio preto posilňuje dohľad aj obranu juhozápadného reťazca ostrovov pre rastúce obavy o regionálnu bezpečnosť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Americké údery na Irán pokračovali desiatu noc

Americká armáda v pondelok večer dokončila ďalšiu sériu útokov na Irán. Podľa Centrálneho velenia ozbrojených síl USA zasiahla iránske vojenské veliteľské centrá, odpaľovacie zariadenia rakiet a dronov, námorné kapacity aj systémy protivzdušnej obrany.

Najnovšia operácia trvala približne päť hodín a predstavuje desiatu noc po sebe, počas ktorej Spojené štáty podnikli útoky na Irán. Washington tvrdí, že cieľom je oslabiť schopnosť Teheránu pokračovať v útokoch na obchodné plavidlá prechádzajúce Hormuzským prielivom.

Vojna sa začala 28. februára po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán. Teherán následne odpovedal údermi na Izrael a štáty Perzského zálivu, na ktorých území sa nachádzajú americké vojenské základne.

Útoky Spojených štátov a Izraela na Irán, ako aj izraelské operácie v Libanone si vyžiadali tisíce obetí a milióny vysídlených ľudí. Konflikt zároveň zvýšil ceny ropy a otriasol svetovými trhmi.

Počet padlých amerických vojakov počas vojny cez víkend vzrástol na 17. Prezident Donald Trump v pondelok prisľúbil Iránu odvetu a v uplynulom týždni pohrozil rozšírením cieľov útokov aj na energetické zariadenia a mosty. Odborníci na medzinárodné právo už skôr upozornili, že útoky na objekty nevyhnutné pre civilné obyvateľstvo by mohli predstavovať vojnové zločiny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj rokuje s generálmi, hľadá nástupcu Syrského

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval s viacerými poprednými veliteľmi armády, aby upokojil rastúce napätie vo vedení ozbrojených síl. To vyvolali protesty po odvolaní ministra obrany Mychajla Fedorova, ktoré sa stali najväčšími verejnými demonštráciami od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Tisíce ľudí v Kyjeve aj ďalších mestách žiadajú návrat Fedorova do funkcie a odvolanie hlavného veliteľa Olexandra Syrského. Kritici mu vyčítajú spôsob velenia, vysoké straty vojakov aj zastaraný štýl riadenia armády.

Zelenskyj sa postupne stretol so šiestimi rešpektovanými veliteľmi, ktorých analytici označujú za možných nástupcov Syrského.

Podľa šéfa prezidentskej kancelárie Kyryla Budanova prezident vníma názory verejnosti a pripravuje ďalšie kroky.

Prieskum spoločnosti Gradus ukázal, že väčšina Ukrajincov nesúhlasí s odvolaním Fedorova. Ten podľa zdrojov odmieta iné ponuky a je pripravený vrátiť sa iba na post ministra obrany.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Česká vláda je za zákaz používania mobilov v školách

Česká vláda podporila návrh ministra školstva Roberta Plagu a premiéra Andreja Babiša na zákaz používania mobilných telefónov v materských školách, v základných školách a v nižších ročníkoch viacročných gymnázií.

O legislatíve bude ešte rozhodovať Poslanecká snemovňa. Podľa ministra už mnohé školy podobné obmedzenia zaviedli a skúsenosti podľa neho ukazujú, že deti počas prestávok viac komunikujú, venujú sa spoločným aktivitám a na vyučovaní sú sústredenejšie.

Školám zostane možnosť využívať moderné technológie vo vyučovaní, pričom výnimky budú platiť pre žiakov, ktorí mobil potrebujú zo zdravotných dôvodov, napríklad na monitorovanie cukrovky.

Spôsob uschovania telefónov aj riešenie prípadného porušenia pravidiel si určia školy. Návrh kritizujú detský ombudsman Martin Beneš aj časť opozície. Ak parlament zákon schváli, nové pravidlá začnú platiť od budúceho školského roka.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.