Preskočiť na obsah
  |  

Syrskyj sa ospravedlnil Fedorovovi a odmietol spory v armáde

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj sa vo výnimočnom osobnom texte ospravedlnil odvolanému ministrovi obrany Mychajlovi Fedorovovi. Napísal, že o údajnom konflikte medzi nimi sa dozvedel až vtedy, keď sa dostal na verejnosť.

Vysvetlil, že sa zvyčajne verejne nevyjadruje, no tentoraz reagoval, pretože jeho mlčanie si mnohí vysvetľovali ako súhlas s tvrdeniami o rozkole v armáde a generálnom štábe.

Zdôraznil, že ich vzťah považoval za profesionálny napriek rozdielnym názorom. Zároveň priznal, že vie byť tvrdý, a Fedorovovi sa ospravedlnil.

Syrskyj vyzval, aby sa pozornosť nesústredila na osobné spory, ale na víťazstvo vo vojne. Varoval, že rozdeľovanie spoločnosti na „tábor Fedorova“ a „tábor Syrského“ hrá do karát Rusku.

Zároveň vysvetlil rozdelenie kompetencií medzi ministerstvom obrany a hlavným veliteľom. Rezort podľa neho zabezpečuje nákupy, zásobovanie a obrannú politiku, zatiaľ čo stratégia a vedenie bojových operácií patria do právomoci vrchného veliteľa.

Odmietol aj kritiku, že brzdí využívanie dronov. Pripomenul, že pomáhal vytvoriť ukrajinské jednotky bezpilotných systémov, no samotné drony podľa neho vojnu nevyhrajú a musia ich dopĺňať ďalšie zbrane.

Fedorov po svojom odvolaní obvinil Syrského z prehlbovania rozdelenia a blokovania reforiem. Jeho odchod vyvolal na Ukrajine protesty a diskusiu o vedení armády.

(kyivpost, bak)

  |  

Smrť po policajnom zásahu vyvolala protesty v Bologni

V talianskej Bologni sa v pondelok odohrali strety medzi políciou a demonštrantmi po smrti muža počas pokusu o jeho zadržanie. Protesty vypukli po zverejnení videa zo zásahu, ktoré sa rýchlo rozšírilo na sociálnych sieťach.

Abderrahim Fakir, podnikateľ marockého pôvodu, zomrel v nedeľu počas policajného zásahu. Podľa médií polícia prišla k mužovi, ktorý sa správal agresívne a poškodzoval vozidlo. Policajti po príchode privolali záchranárov, použili slzný sprej a mužovi nasadili putá.

Na zverejnenom videu zo zásahu Fakir leží tvárou k zemi, zatiaľ čo ho dvaja policajti držia. Opakovane pritom volá o pomoc a sťažuje sa, že nemôže dýchať, až napokon prestane reagovať.

Po zverejnení záberov vypukli v pondelok v Bologni protesty. Podľa agentúry ANSA niektorí demonštranti pri policajných budovách odpálili pyrotechniku, na čo polícia reagovala slzotvorným plynom a vodnými delami. Iná skupina protestujúcich si sadla na námestí s Fakirovou fotografiou ako prejav nenásilného protestu.

Prípad vyvolal aj politické reakcie. Opozícia žiada vyvodenie zodpovednosti, zatiaľ čo vládna koalícia sa policajtov zastala. Prokuratúra začala vyšetrovanie a minister vnútra Matteo Piantedosi vyjadril dôveru, že objasní okolnosti prípadu. Polícia poskytne vyšetrovateľom záznamy z kamier zasahujúcich príslušníkov.

Fakirova sestra Khadija vyhlásila, že jej brata „zabili chladnokrvne“, a žiada spravodlivosť.

(reuters, bak)

  |  

Blokáda Červeného mora by mohla prudko zdražiť ropu

Prípadná úspešná blokáda prielivu Báb el-Mandeb jemenskými húsíami by mohla narušiť jednu z najdôležitejších svetových trás na prepravu ropy, zvýšiť ceny energií a prehĺbiť tlak na globálnu ekonomiku.

Upozorňujú na to analytici po tom, ako húsíovia oznámili námornú blokádu Saudskej Arábie.

Prieliv spája Červené more s Adenským zálivom a je kľúčovou trasou na pre prepravu ropy a palív medzi Blízkym východom, Európou a Áziou. Jeho uzavretie by najviac zasiahlo vývoz saudskej ropy z prístavu Janbú.

Podľa analytikov spoločnosti Kpler by ázijské rafinérie mohli pri dodávkach z Janbú čeliť meškaniam približne jeden mesiac, keďže tankery by museli oboplávať Mys Dobrej nádeje na juhu Afriky. Viac ako tri milióny barelov saudskej ropy denne by tak smerovali po výrazne dlhších trasách.

Analytici zároveň očakávajú rast cien ropy, pretože rafinérie by súťažili o dostupné dodávky. Podľa poradenskej spoločnosti Stratas Advisors by cena ropy mohla stúpnuť nad 115 až 120 dolárov za barel. Zvýšili by sa aj náklady na prepravu a poistenie lodí.

Dôsledky by sa neobmedzili len na ropný trh. Analytici upozorňujú, že dlhodobé narušenie prepravy cez Červené more by mohlo negatívne zasiahnuť svetovú ekonomiku a v krajnom prípade prispieť aj ku globálnej recesii.

(reuters, bak)

  |  

MMF uvoľnil Ukrajine ďalších 690 miliónov dolárov

Medzinárodný menový fond (MMF) schválil ďalšie financovanie pre Ukrajinu vo výške približne 690 miliónov dolárov po dokončení hodnotenia úverového programu. Krajina tak získa okamžitý prístup k ďalším prostriedkom.

Ukrajina využíva úverový program MMF v celkovej hodnote 8,1 miliardy dolárov. Najnovšia tranža zvýšila celkovú sumu vyplatených prostriedkov na približne 2,2 miliardy dolárov.

Hodnotenie bolo dôležitou skúškou pre Kyjev, ktorý sa snaží udržať ekonomickú stabilitu a pokračovať v reformách napriek zintenzívneným ruským útokom na kritickú infraštruktúru.

MMF konštatoval, že Ukrajina si napriek vojne zachovala makroekonomickú a finančnú stabilitu. Zároveň upozornil, že hospodárske vyhliadky sa zhoršili najmä pre útoky na kritickú infraštruktúru a dôsledky konfliktu na Blízkom východe.

Fond označil plnenie programu za celkovo uspokojivé. Väčšina stanovených cieľov bola splnená, rezervy ku koncu júna však zaostali za plánom aj pre vplyv konfliktu na Blízkom východe. MMF zároveň upozornil na spomalenie reforiem a ich upravený harmonogram dohodnutý s ukrajinskými úradmi.

Výkonná riaditeľka MMF Kristalina Georgievová zdôraznila, že bezprostrednou prioritou zostáva zachovanie makroekonomickej stability a odolnosti finančného sektora.

(reuters, bak)

  |  

Irán útočí na americké ciele, cez Hormuz neprešiel žiadny tanker

Počet lodí prechádzajúcich Hormuzským prielivom na začiatku týždňa opäť klesol. Podľa údajov spoločnosti Kpler preplávali v pondelok prielivom iba štyri nákladné plavidlá, zatiaľ čo deň predtým ich bolo sedem. Opatrnosť lodiarov rastie po ďalšej výmene útokov medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Medzi štyrmi loďami boli dva tankery opúšťajúce prieliv a dve plavidlá smerujúce dovnútra. Cez Hormuz v pondelok nepreplával žiadny supertanker na prepravu ropy ani tanker so skvapalneným zemným plynom.

Napätie na námorných trasách zvýšili aj jemenskí húsíovia podporovaní Iránom, ktorí oznámili námornú blokádu Saudskej Arábie. Britská agentúra UK Maritime Trade Operations v utorok informovala o viacerých hláseniach tankera, ktorý oznámil zásah neznámym projektilom v Hormuzskom prielive.

Grécka spoločnosť Dynacom Tankers zároveň oznámila, že dva jej tankery pri pobreží Ománu zasiahli projektily neznámeho pôvodu. Tretí tanker poškodil dron pri ruskom termináli CPC v Novorossijsku v Čiernom mori.

Iránske Revolučné gardy v utorok vyhlásili, že po výbuchoch začali v Hormuzskom prielive horieť dva ropné tankery a že prieliv zostane uzavretý, pokiaľ budú pokračovať americké vojenské akcie v regióne. Zároveň oznámili útoky na americké radarové a protivzdušné systémy v Bahrajne vrátane systému Patriot v meste Riffa.

(reuters, bak)

  |  

Čínske námorné manévre vyvolali protest Japonska

Japonsko podalo diplomatický protest proti Číne pre cvičenia s ostrou streľbou, ktoré sa podľa Tokia uskutočnili v jeho výlučnej ekonomickej zóne.

Manévre, na ktorých sa podieľali aj ruské plavidlá, sa odohrali v nedeľu približne 180 kilometrov juhozápadne od ostrova Okinotori. Čína však tvrdí, že nejde o ostrov, ale o skalu, a preto Japonsko podľa nej nemá nárok na okolité vody ako na svoju výlučnú ekonomickú zónu.

Hovorca japonskej vlády Minoru Kihara povedal, že Tokio protestovalo diplomatickou cestou, pretože takéto aktivity môžu ohroziť plavbu lodí v oblasti.

Japonská armáda zároveň informovala, že ide o prvý prípad, keď Tokio verejne oznámilo čínske cvičenie s ostrou streľbou vo svojej výlučnej ekonomickej zóne. Dodala však, že samotná aktivita nie je v rozpore s medzinárodným právom.

Čína a Rusko v poslednom období zintenzívnili spoločné námorné a letecké operácie v okolí Japonska. Tokio preto posilňuje dohľad aj obranu juhozápadného reťazca ostrovov pre rastúce obavy o regionálnu bezpečnosť.

(reuters, bak)