Ukončenie činnosti hliadky by pocítila aj celá obec Rudlov. Podľa starostu obce hliadka pomáha udržiavať verejný poriadok, chráni obecný majetok, dohliada na bezpečnosť detí a svojou prítomnosťou predchádza konfliktom a priestupkom.
„Veríme, že takéto osvedčené projekty by mali mať možnosť pokračovať aj v obciach, ktoré síce nespĺňajú nové štatistické kritériá, ale ich prínos je jednoznačný,“ vraví pre Štandard starosta Juraj Vasiľ.
Prísnejšie kritériá, ktoré závisia zväčša od počtu rómskych obyvateľov, v novom projekte MOPS zasiahnu predovšetkým menšie obce.
„Aj malé obce majú problém s kriminalitou,“ reaguje starostka Henckoviec na to, že po skončení projektu na konci septembra prídu o všetkých štyroch členov MOaPS, ktorých obec zamestnávala, keďže podľa novej výzvy a nového projektu MOPS už na nich nebudú mať nárok.
Nová výzva, nové pravidlá
Nová výzva, ktorá prišla 10. júla z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK), totiž stanovuje, že sa o financovanie môžu uchádzať len obce, v ktorých obyvatelia marginalizovanej rómskej komunity (MRK) tvoria najmenej 40 percent a zároveň ich je minimálne 150. Ak je ich podiel najviac 39,99 percenta, obec musí mať najmenej 500 obyvateľov MRK.
Podľa údajov SMARK 2025 (Sociografické mapovanie rómskych komunít) majú Henckovce 145 obyvateľov MRK, ktorí tvoria 37 percent obyvateľstva. Z uvedených údajov teda vyplýva, že obec nové podmienky zrejme nespĺňa a do pokračujúcej výzvy sa nebude môcť zapojiť.
„Podmienky sú veľmi zle a tvrdo nastavené a vôbec nie je možnosť pre malé obce, ktoré tiež potrebujú udržiavať poriadok v obci,“ vysvetľuje starostka obce Henckovce a dodáva, že z vlastných zdrojov nedokážu zaniknuté pracovné miesta ďalej financovať.
O prácu prídu aj štyria členovia MOaPS v obci Rudlov. „Je to škoda, pretože svoju prácu vykonávajú zodpovedne a za čas pôsobenia si získali dôveru obyvateľov,“ konštatuje opäť starosta obce Vasiľ, v ktorej je 37-percentný podiel MRK, čo predstavuje 270 obyvateľov MRK.
Ako starosta obce Rudlov vraví, nové podmienky ich prekvapili a sú zatiaľ nastavené v ich neprospech, čo považuje za veľkú škodu. „V obci ešte žijú občania MRK, ktorí nie sú prihlásení na trvalý pobyt, a pokiaľ by boli prihlásení, priblížili by sme sa k požadovaným percentám,“ vysvetľuje Vasiľ.
Projekt MOaPS podľa neho v obci Rudlov priniesol počas uplynulých troch rokov viditeľné výsledky a stal sa prínosom pre všetkých obyvateľov. „Napriek tomu obec nové kritériá nespĺňa len preto, že nespĺňa stanovené štatistické hranice,“ vraví. Myslí si, že pri podobných projektoch by sa mali hodnotiť predovšetkým reálny prínos a dosiahnuté výsledky.
Opozícia: Čísla jednoducho nevychádzajú
Novú výzvu z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v celkovej výške takmer 18,1 milióna eur [15,17 milióna zo zdrojov EÚ a 2,9 milióna zo zdrojov ŠR, pozn. red.], ostro kritizuje opozícia z Hnutia Slovensko. Ako sa nedávno vyjadril aj Peter Pollák mladší (Hnutie Slovensko), o prácu podľa neho príde 1 600 Rómov.
„Splnomocnenec [Alexander] Daško po mesiacoch sľubov o ďalšom financovaní prišiel iba s omrvinkami. Teda s výzvou, ktorá pokryje len malú časť z celkového počtu takmer 2 349 zamestnancov,“ vraví pre Štandard Pollák mladší.
Ako vysvetľuje, posledná výzva (projekty MOaPS schválené v rámci hlavnej výzvy z roku 2023) bola na 2,5 roka v celkovej sume približne 97 miliónov eur a výzva, ktorú vyhlásili teraz, je na 1,5 roka v sume 18 miliónov eur.
„Čísla jednoducho nepustia, na udržanie rovnakého počtu ľudí je potrebných viac ako 50 miliónov eur,“ konštatuje Pollák mladší. Odvoláva sa aj na Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré hovorilo o potrebe vyčleniť minimálne 45 miliónov eur.
Pollák mladší si nevie predstaviť, ako plánuje úrad z 18 miliónov eur zamestnať 1 800 ľudí na rok a pol. „Jednoducho to nevychádza,“ vraví a zároveň konštatuje, že možno čakajú na ďalšiu finančnú injekciu zo strany štátu.
„Ale ako raz povedal Robert Fico, pre Rómov doteraz nič neurobil a z histórie sme poučení, že ani nič neurobí,“ dodáva Pollák mladší.
Podľa prepočtu opozície by na zachovanie rovnakého rozsahu projektu počas 18 mesiacov bolo potrebných 58,2 milióna eur. Zverejnená suma 18,1 milióna eur predstavuje približne 31 percent z toho.
Hnutie Slovensko tento pomer prenáša aj na pracovné miesta. Podľa ich výpočtov by mohlo pokračovať iba približne 31 percent z 2 349 miest, teda asi 728. Zvyšných približne 69 percent, čiže viac ako 1 600 pracovných miest, by mohlo zaniknúť.
„Splnomocnenec Daško síce sľuboval, že nájde ďalšie financie zo strany štátu, zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by sa tak malo stať,“ dodáva Pollák mladší, ktorý si myslí, že je od splnomocnenca veľmi nezodpovedné, že takto zarezal podporu pre desiatky samospráv.
Ako Pollák mladší pre Štandard konštatuje, MOaPS sa tak, ako fungovala počas predošlej výzvy, jednoducho nepodarí zachovať a o prácu prídu stovky ľudí.
„Zmluvy MOaPS začali končiť od novembra minulého roka a všetky majú skončiť do konca roka 2026, takže veľká časť z celkového počtu 2 349 zamestnancov je už niekoľko mesiacov bez práce,“ konštatuje Pollák mladší s tým, že ďalšie desiatky, ako napríklad v prípade Starej Ľubovne, končia od augusta a ďalšie od septembra.
Zároveň by podľa neho mnohé obce a mestá, ak by spĺňali kritériá počtu a podielu obyvateľov z MRK, v dnešných časoch konsolidácie nedokázali pokryť desať percent platov zo svojich rozpočtov. Jednou z ďalších zmien v novom pokračujúcom projekte MOPS je totiž aj financovanie mzdových nákladov.
Po novom sa bude príspevok obciam počítať podľa počtu odpracovaných hodín a projekt pokryje najviac 90 percent oprávnených nákladov na pracovníka. Ročne uhradí najviac 1 720 hodín na osobu. Zvyšných najmenej desať percent nákladov zaplatí obec.
„Z celkového počtu viac ako 430 samospráv rátame, že minimálne polovica z nich nebude mať možnosť MOaPS opätovne zriadiť, či už pre nedostatok finančných prostriedkov z eurofondov, alebo pre spolufinancovanie, ktoré si v tejto dobe konsolidácie obce jednoducho nemôžu dovoliť,“ dopĺňa pre Štandard Pollák mladší.
Nejasnosti okolo ďalších 27 miliónov
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško však prednedávnom informoval, že úrad do novej výzvy vyčlenil „ďalších 27 miliónov eur“, takže projekt MOPS bude pokračovať s výrazne vyšším objemom finančných prostriedkov, než sa pôvodne plánovalo.
Štandard požiadal Daškov úrad o spresnenie celkovej sumy na novú výzvu a zverejnenie zdrojov.
„Podmienky výzvy sú pre oprávnené obce nastavené tak, aby mohlo byť podporených minimálne 400 obcí v celkovej výške približne 27 miliónov eur zo zdrojov EÚ na obdobie 18 mesiacov,“ vraví pre Štandard Angélique Bobríková z mediálneho odboru úradu.
Celá avizovaná suma však zatiaľ nie je k dispozícii. Úrad vyhlásil výzvu 10. júla s momentálne dostupnými 15,17 milióna eur z EÚ. V súčasnosti sa podľa Bobríkovej schvaľuje revízia Programu Slovensko, ktorá má umožniť navýšenie o ďalších 5,5 milióna eur.
„Predpokladáme, že v priebehu jesene bude výzva navýšená,“ konštatuje Bobríková. Úrad vlády podľa jej slov zároveň rokuje o získaní ďalších 6,5 milióna eur. Ak sa podarí zabezpečiť obe navýšenia, eurofondová časť rozpočtu dosiahne plánovaných približne 27 miliónov eur.
Ako Bobríková ďalej spresňuje, k vyčleneným 27 miliónom eur zo zdrojov EÚ má štát zabezpečiť približne 4,7 milióna eur zo štátneho rozpočtu. Celkový objem verejných prostriedkov by tak dosiahol 31,7 milióna eur. Do tejto sumy nie je zahrnuté približne desaťpercentné spolufinancovanie mzdových nákladov zo strany obcí.
Úrad porovnáva zhruba 2 379 pracovných pozícií vytvorených v súčasných projektoch s viac ako 1 800 miestami plánovanými v novej výzve. Podľa odhadu tak bude v novom projekte približne o 500 miest menej, nie o 1 600, ako tvrdí opozícia.
Odhad viac ako 1 800 podporených pozícií však vychádza z očakávanej eurofondovej alokácie 27 miliónov eur, ktorej celá výška zatiaľ nie je zabezpečená.
Model novej výzvy bol podľa úradu konzultovaný s obcami a ďalšími partnermi tak, aby bol čo najefektívnejší a najúčinnejší. „Prostriedky z EÚ zdrojov nie sú dostatočné na pokrytie všetkých potrieb obcí,“ priznáva Bobríková.
Keďže sa však tieto projekty podľa nej ukázali ako úspešné a potrebné, veľkou výzvou bude zabezpečiť ich pravidelné financovanie zo štátnych zdrojov. Prínos eurofondov vidí v možnosti odštartovať pilotné projekty a nastaviť funkčné modely, ktoré by po overení mohli pokračovať aj s financovaním z iných zdrojov.
Čo sa ešte mení?
Kým doterajší projekt vychádza zo starších údajov o rómskych komunitách, podľa nového musí byť vybraná obec uvedená v Atlase rómskych komunít 2025 (SMARK 2025) a musí spĺňať stanovený minimálny počet a podiel obyvateľov MRK.
Počet členov hliadky sa potom určí podľa veľkosti obce, pričom tá môže dostať dvoch až dvanástich pracovníkov.
Novou podmienkou projektu bude aj povinné vzdelávanie členov hliadok, ktorí ho budú musieť absolvovať najmä na zvládanie náročných a konfliktných situácií.
Zároveň pribudne možnosť pomáhať pri komunálnych službách, a to najviac desať percent pracovného času.
