Americký návrh zákona zameraný na obmedzenie čínskeho vplyvu by mohol mať ďalekosiahle dôsledky pre spoločnosť Mercedes-Benz. Výbor Senátu USA pre obchod už zákon o bezpečnosti vozidiel napojených na internet (Connected Vehicle Security Act of 2026) schválil, pričom ho postúpil na prerokovanie plénu Senátu. Jeho predkladateľmi sú republikánsky senátor Bernie Moreno z Ohia a demokratická senátorka Elissa Slotkinová z Michiganu.
Cieľom návrhu je zabrániť Číne a ďalším krajinám, ktoré Washington označil za protivníkov, v získaní prístupu k údajom o amerických vozidlách prostredníctvom softvéru, senzorov alebo komunikačných systémov.
Kritici totiž tvrdia, že moderné autá by mohli byť použité na sledovanie pohybov ľudí, prenos citlivých informácií alebo, v krajnom prípade, by mohli byť diaľkovo ovládané. Návrh zákona sa preto nevzťahuje len na vozidlá vyrobené v Číne, ale aj na výrobcov s významným čínskym vlastníckym podielom.
Jedno z ustanovení by mohlo zakázať pôsobenie na americkom trhu spoločnostiam, v ktorých čínski investori vlastnia viac ako 15 percent. Spoločnosť Mercedes túto hranicu presahuje. Čínska štátna automobilka BAIC vlastní 9,98 percenta jej hlasovacích práv a zakladateľ spoločnosti Geely Li Šu-fu ďalších 9,69 percenta. Spolu tak kontrolujú 19,67 percenta hlasovacích práv.
Ak by bol zákon prijatý v súčasnej podobe, Spojené štáty by od roku 2030 zabránili spoločnosti Mercedes vyrábať, dovážať alebo predávať na svojom trhu prakticky všetky vozidlá. Spoločnosť by však mohla požiadať Ministerstvo obchodu o výnimku.
Mercedes obhajuje svoju vlastnícku štruktúru
Mercedes, samozrejme, odmieta tvrdenie, že podlieha čínskej kontrole. Žiadny čínsky akcionár nevlastní viac ako 10 percent akcií. Spoločnosť BAIC a Li Shufu sú navyše pasívnymi investormi, teda nemajú žiadne kreslá v dozornej rade a nemôžu ovplyvňovať prevádzkové rozhodnutia. Spoločnosť argumentuje, že kombinácia dvoch nezávislých akciových podielov málo vypovedá o rozsahu akejkoľvek skutočnej kontroly nad spoločnosťou.
Poukazuje tiež na svoju dlhoročnú a významnú prítomnosť v Spojených štátoch. Priamo tam zamestnáva približne 10 600 ľudí a podľa vlastných výpočtov podporuje takmer 160-tisíc pracovných miest. V závode v Tuscaloose v Alabame vyrába SUV už tri desaťročia, dodávky Sprinter sa vyrábajú v Charlestone v Južnej Karolíne.
USA sú jedným z najdôležitejších trhov spoločnosti. V roku 2025 predal Mercedes v USA 303 200 osobných automobilov a 40-tisíc dodávok. Vylúčenie tejto spoločnosti z amerického trhu by sa tak netýkalo čínskeho výrobcu, ktorý sa snaží vstúpiť do Spojených štátov zo zahraničia, ale nemeckej spoločnosti so závodmi, predajnými miestami a dodávateľmi po celej krajine.
Niektorí členovia senátneho výboru už vyjadrili pochybnosti o navrhovanej hranici. Predseda výboru z radov republikánov Ted Cruz varoval, že toto ustanovenie by sa vzťahovalo na spoločnosť Mercedes napriek jej výrobe v USA a pasívnej povahe jej čínskych podielov. Otvorene sa opýtal, či nebola hranica 15 percent zvolená s cieľom oslabiť nemeckého konkurenta amerických výrobcov. Cruz vyzval na zmeny ešte predtým, ako sa návrh zákona dostane do legislatívy.
Moreno zároveň zdôraznil, že jeho cieľom nie je zakázať predaj vozidiel Mercedes. Spoločnosť by podľa neho mala do roku 2030 čas na nájdenie riešenia a v prípade potreby by mohla požiadať o výnimku. Toto uistenie však riziko neodstraňuje: firma veľkosti Mercedesu by sa musela spoliehať na politické rozhodnutie Ministerstva obchodu, aby si zachovala prístup na americký trh.
Washington rozširuje svoju sieť pravidiel
Návrh zákona nadväzuje na pravidlá, ktoré už vo veľkej miere bránili vstupu čínskeho softvéru pre vozidlá a čínskych automobilových značiek na americký trh. Nové obmedzenia by najviac priamo postihli značky ako Polestar a Volvo, ktoré sú obe úzko prepojené so spoločnosťou Geely.
Obavy o bezpečnosť sú reálne. Vozidlá pripojené na sieť sú vybavené kamerami, mikrofónmi či technológiou na sledovanie polohy a neustále aktívnymi komunikačnými systémami. Výrobcovia a poskytovatelia softvéru tak môžu zbierať informácie, ktoré ďaleko presahujú technický stav vozidla. Washington nechce, aby túto infraštruktúru kontrolovali spoločnosti, ktoré by mohli podliehať čínskym zákonom alebo štátnemu tlaku.
Napriek prvotným obavám Mercedesu však treba zdôrazniť, že kým akýkoľvek zákaz predaja nadobudne platnosť, chvíľu to potrvá. Návrh zákona musí ešte prejsť celým Senátom a Snemovňou reprezentantov. Akékoľvek rozdiely v znení by sa potom museli zosúladiť, kým by prezident mohol zákon podpísať. Široká podpora, ktorú návrh získal vo výbore, však ukazuje, ako výrazne sa politická klíma obrátila proti čínskym investíciám.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.