Víťazstvo Pétera Magyara v maďarských parlamentných voľbách 12. apríla 2026 bolo rozhodujúce – jeho strana TISZA získala viac ako 53 percent hlasov, čím sa skončilo 16-ročné vládnutie Viktora Orbána a ukončila sa dlhoročná dominancia strany Fidesz.
Maďarský volebný systém prideľuje 106 zo 199 kresiel v parlamente prostredníctvom jednomandátových volebných obvodov, čo strane TISZA pomohlo získať celkovú drvivú väčšinu 141 kresiel, ktorá je dostatočná na zmenu ústavy. Účasť dosiahla 79,6 percenta, čo je najvyššia účasť v parlamentných voľbách od roku 1990, keď sa v krajine konali prvé slobodné voľby po páde komunizmu.
Výsledok nenechal veľa priestoru na pochybnosti. Maďari chceli politickú zmenu a udelili Magyarovi jasný demokratický mandát. Otázkou teraz je, ako ho plánuje využiť.
Pragmatická zahraničná politika
Magyar venoval veľkú časť svojich prvých týždňov vo funkcii zahraničnej politike a jeden úspech z tohto obdobia výrazne vyniká. Jeho vláda zabezpečila uvoľnenie finančných prostriedkov z fondov EÚ vo výške 16,4 miliardy eur, ktoré boli počas Orbánovho premiérstva zmrazené pre obavy z dodržiavania zásad právneho štátu.
Zmena vlády bola v Bruseli po rokoch častých konfliktov s Orbánom vrelо privítaná. Oteplenie vzťahov však odráža viac ako len jednoduchú zmenu tónu. Magyar zaujal voči EÚ konštruktívnejší a zmierlivejší prístup, pričom vo veľkej miere zachoval kľúčové národné pozície Maďarska.
Stiahol Orbánovo veto proti začatiu prístupových rokovaní EÚ s Ukrajinou, zároveň však odmietol snahy o urýchlenie členstva Kyjeva, čo sklamalo prezidenta Volodymyra Zelenského. V dôsledku toho zostáva harmonogram pristúpenia Ukrajiny neistý.
Maďarsko tiež naďalej odmieta povoliť prevoz zbraní na Ukrajinu cez svoje územie a nezúčastňuje sa na balíku finančnej podpory EÚ pre Kyjev v hodnote niekoľkých miliárd eur.
Proeurópsky, ale obhajujúci suverenitu
Magyar zaujal podobne opatrný postoj aj k otázke migrácie.
Dal jasne najavo, že Maďarsko nebude prijímať nelegálnych migrantov ani sa nebude podieľať na povinných programoch presídľovania v rámci Paktu EÚ o migrácii a azyle. V tejto otázke sa jeho postoj od Orbánovho príliš nelíši, zároveň sa však vyhýba priamej konfrontácii s Bruselom.
Táto rovnováha odráža verejnú mienku. Maďari si hlboko cenia svoju národnú suverenitu a naďalej sa obávajú nadmernej centralizácie v rámci Európskej únie. Zároveň sú však prevažne proeurópski.
Tisícročná štátnosť Maďarska sa začala jeho christianizáciou a integráciou do európskej civilizácie. Pre mnohých Maďarov sa národná identita a európska identita skôr dopĺňajú, než si protirečia.
V posledných rokoch mali niektorí voliči pocit, že Orbánove opakované konflikty s Bruselom hrozia tým, že EÚ bude vnímaná výlučne ako protivník. Magyarov umiernenejší štýl sa zdá byť navrhnutý tak, aby reagoval na tieto obavy bez toho, aby boli zradené národné záujmy Maďarska. Táto stratégia sa zatiaľ ukázala ako politicky účinná.
Na domácej scéne oveľa konfrontačnejší
Zatiaľ čo Magyar v zahraničí usiloval o kompromis, jeho prístup k domácej politike bol výrazne odlišný.
Jeho vláda podnikla agresívne kroky proti inštitúciám spojeným s predchádzajúcou vládou, čo medzi právnymi expertmi a politickými pozorovateľmi vyvolalo rastúce obavy o odolnosť maďarských demokratických inštitúcií.
Jedným z najkontroverznejších krokov bolo odvolanie prezidenta Tamása Sulyoka. Hoci bol Sulyok v roku 2024 zvolený parlamentom na päťročné funkčné obdobie, TISZA 13. júla schválila ústavný dodatok, ktorým sa jeho mandát ukončil.
Tento krok nasledoval po mesiacoch politických útokov, počas ktorých Magyar obviňoval Sulyoka z toho, že nesie zodpovednosť za Orbánovu politiku, a to napriek tomu, že prezident má podľa ústavy prevažne reprezentatívnu úlohu a že do úradu nastúpil v súlade s platným maďarským právnym rámcom.
Retroaktívne obmedzenia opozície
Ten istý ústavný dodatok zaviedol retroaktívne 12-ročné obmedzenie funkčného obdobia pre poslancov parlamentu. V dôsledku toho by viac ako polovica súčasných opozičných poslancov nemohla kandidovať v nasledujúcich voľbách.
Podobné obmedzenia sú v etablovaných parlamentných demokraciách zriedkavé. Žiadny zo 141 poslancov strany TISZA by tým nebol dotknutý, keďže všetci sa do parlamentu dostali prvýkrát v roku 2026. Vzhľadom na tieto okolnosti kritici tvrdia, že toto opatrenie predstavuje úmyselné oslabenie parlamentnej opozície.
„Lex Orbán“
Krátko po nástupe do úradu Magyar predložil ďalšiu ústavnú novelu, ktorá obmedzuje počet volebných období budúcich premiérov na dve, respektíve maximálne osem rokov vo funkcii. Toto obmedzenie sa uplatňuje retroaktívne od roku 1990, čím sa v podstate zabráni tomu, aby sa Viktor Orbán kedykoľvek vrátil do funkcie premiéra.
Magyar tvrdí, že voliči mu dali široký mandát na premenu maďarského politického systému. Ústavné zmeny však vyvolali vážne otázky týkajúce sa právneho štátu, ktoré nemožno ľahko odmietnuť.
Skôr či neskôr sa k tejto veci pravdepodobne vyjadrí aj Európska únia. Benátska komisia Rady Európy už navštívila Maďarsko a očakáva sa, že vydá právne stanovisko k týmto reformám.
Vláda sa stále formuje
Mnohí pozorovatelia sa naďalej pýtajú, prečo Magyar presadzuje reformy, ktoré sa zdajú byť ťažko zlučiteľné s jeho deklarovaným cieľom obnoviť maďarskú demokraciu po 16 rokoch vlády strany Fidesz. Pritom je vo funkcii len niečo vyše dvoch mesiacov.
Jeho rýchly vzostup k moci z neho urobil jedného z najsledovanejších politických lídrov v Európe. Či sa jeho kombinácia pragmatizmu v zahraničnej politike a konfrontácie na domácej scéne ukáže ako udržateľná, bude jasnejšie v nasledujúcich mesiacoch.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.