Je ťažké presne určiť, čomu vlastne verí americký prezident Donald Trump. Pozorovateľom vojny s Iránom napríklad určite neuniklo, že pravidelne kolíše medzi tvrdeniami, že mier je na dosah ruky a je veľmi žiadaný, a bombastickými hrozbami vojenských útokov, aké svet ešte nevidel. Včerajší priateľ sa často, náhle a bez väčšieho vysvetlenia stáva dnešným smrteľným nepriateľom.
Dokonca aj v domácej politike sú názory prezidenta skôr typu „à la carte“ (podľa výberu z jedálenského lístka). Kedysi bol tvrdým odporcom „Obamacare“, vo svojom druhom funkčnom období si však na tento program zvykol.
Kedysi bol odhodlaný „postaviť múr“ pozdĺž mexickej hranice, ale aj tento postoj sa časom vytratil a nahradilo ho dočasné posilnenie vojenských jednotiek, ktoré budúci demokratický prezident bude môcť zvrátiť, ak sa tak rozhodne, jedným ťahom pera.
Jediná konštanta v Trumpovej politike
Táto flexibilita v presvedčení je väčšinou výhodná, čo ešte viac zdôrazňuje jediný nemenný pilier Trumpovej politickej viery: bez ohľadu na obdobie jeho života, bez ohľadu na aktuálne politické potreby a bez ohľadu na medzinárodnú situáciu sa prezident nikdy ani len o kúsok neodklonil od svojej takmer náboženskej viery v správnosť ukladania ciel na zahraničný dovoz.
V skutočnosti napriek neustálemu hluku a nekonečným prejavom prezidentských názorov, ktoré vychádzajú z Bieleho domu, žiadna politika nedefinovala toto druhé Trumpovo funkčné obdobie tak výrazne ako prezidentova jednostranná obchodná vojna proti celému svetu.
Aby sme boli spravodliví, táto politika splnila aspoň časť toho, čo sľúbil: nestranná organizácia Yale Budget Lab odhaduje, že prezidentova politika priniesla americkému ministerstvu financií počas jeho funkčného obdobia dodatočné príjmy vo výške viac ako 200 miliárd dolárov, čo je síce značný deficit v porovnaní s biliónmi, ktoré sľúbil, ale sama osebe to nie je zanedbateľná suma.
Okrem toho najnovšie údaje ukazujú, že obchodný deficit USA, ktorý bol dlho postrachom Trumpovej predstavivosti, pomerne výrazne klesol, čo naznačuje, že clá majú aspoň určitý vplyv na to, aby Američania kupovali tovar vyrobený v USA namiesto zahraničného dovozu. Priniesli však aj mnohé náklady, ktoré ekonómovia predpovedali.
Trumpov vlastný nepriateľ: inflácia
Cenová inflácia v Spojených štátoch zostáva vytrvalo vysoká napriek občasným nepravdivým tvrdeniam prezidenta, že zníženie miery inflácie znamená, že „ceny klesajú“. Kongresový rozpočtový úrad (CBO) odhadol, že v roku 2025 boli Trumpove clá zodpovedné za zvýšenie miery inflácie o pol percentuálneho bodu, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako málo, ale je to dosť veľa, keď celková miera inflácie vytrvalo dosahuje 3,5 percenta a cieľ Federálneho rezervného systému je 2,5 percenta.
Navyše pokiaľ ide o hlavné tvrdenia Trumpa na podporu ciel, neexistuje absolútne žiadny dôkaz, že by sa to najdôležitejšie z nich napĺňalo: nedochádza k žiadnemu merateľnému oživeniu pracovných miest v americkom výrobnom sektore.
Samozrejme, dosah prezidentskej colnej politiky nemožno merať len z ekonomického hľadiska, pretože so sebou priniesol aj oveľa významnejšie dlhodobé náklady: americká obchodná vojna vyvolala výrazné narušenie politickej dôvery medzi krajinou a mnohými z jej najdôležitejších dlhoročných obchodných partnerov a spojencov. Táto dôvera bude ešte viac narušená novým kolom ciel zavedených tento týždeň, najmä preto, že ich odôvodnenie je také cynické.
Nové, hlboko cynické odôvodnenie
Biely dom prezentoval nové 10-percentné clá ako trest pre krajiny, ktoré využívajú otrockú alebo nútenú prácu, pričom sa odvolával na legislatívu v oblasti ľudských práv namiesto ekonomických právomocí prezidenta, ktoré najvyšší súd v minulom roku výrazne obmedzil. Následne tieto clá uplatnil na väčšinu západného sveta.
Inými slovami, súčasná obchodná politika USA spočíva v ukladaní ciel európskym krajinám, ako sú Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo, dovtedy, kým ich pracovné právo nebude v súlade so štandardmi v oblasti práv pracovníkov platnými v Spojených štátoch.
To je však, samozrejme, absurdné, ako vie každý, kto niekedy pracoval v EÚ aj v USA. Európski pracovníci majú podstatne viac pracovných práv a ochrany než ich americkí kolegovia. Niektorí by povedali, že až príliš veľa: viac dovolenky, lepšie podmienky na čerpanie dovolenky, väčšiu ochranu pred svojvoľným prepustením aj prísne zákony proti vykorisťovaniu.
Vláda sa v skutočnosti ani len nesnaží predstierať, že toto najnovšie kolo ciel sa opiera o niečo viac než o cynické, politicky výhodné očierňovanie amerických obchodných partnerov, ktoré slúži len na to, aby prezidentovi splnilo jeho najväčšie želanie.
Politika, ktorá má za následok opačný účinok
Väčšina rozumných ekonómov sa v konečnom dôsledku domnieva, že prezidentova politika je odsúdená na neúspech, a to z dobrých a zo zrejmých dôvodov. Za bežných okolností clá väčšinou dosahujú len jednu vec: narúšajú konkurenčné prostredie a chránia americké spoločnosti pred zahraničnými konkurentmi, ktorí vyrábajú produkty lacnejšie a efektívnejšie.
Paradoxne však clá vytvárajú motivácie, ktoré sú v rozpore s tým, čo Trump zamýšľal. Tlačia zahraničné spoločnosti k tomu, aby vyrábali svoje výrobky ešte lacnejšie a efektívnejšie, s cieľom kompenzovať vplyv ciel na ich predaj v USA. Americké spoločnosti, naopak, strácajú motiváciu inovovať alebo investovať do efektívnosti, čím viac sú chránené pred konkurenciou.
Z dlhodobého hľadiska sa pravdepodobne stanú menej konkurencieschopné a menej efektívne, zatiaľ čo prekážky, ktoré Trump postavil pred amerických konkurentov, nútia týchto rivalov zdokonaľovať ich konkurencieschopnosť.
Tento efekt je už viditeľný v rastúcej potrebe ďalších vládnych dotácií pre amerických poľnohospodárov, ktorí tvoria nielen Trumpovu politickú základňu, ale aj skupinu najviac zasiahnutú jeho posadnutosťou clami.
Medzitým sa americká dobrá vôľa premrháva. Je v tom istá irónia. Prezident často preukázal pozoruhodnú schopnosť odhaliť politickú slabosť u iných, no práve tá politika, ktorej verí nadovšetko, môže časom definovať jeho odkaz a nenapraviteľne ho poškvrniť v očiach tak vlastného národa, ako aj celého sveta.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.