Preskočiť na obsah
  |  

USA zavádzajú nové clá pre desiatky partnerov vrátane EÚ

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa od piatka zavádza nové clá vo výške 10 a 12,5 percenta na dovoz z približne 60 obchodných partnerov vrátane Európskej únie. Opatrenie sa dotkne 99,4 percenta dovozu do Spojených štátov a nahradí dočasné desaťpercentné clo, ktorého platnosť vyprší v piatok nadránom amerického času.

Washington nové clá odôvodňuje tým, že mnohé krajiny podľa neho nedostatočne presadzujú zákaz dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou. Opatrenie zavádza na základe paragrafu 301 obchodného zákona z roku 1974, ktorý administratíve poskytuje pevnejší právny základ po tom, ako najvyšší súd vo februári zrušil Trumpove rozsiahle „recipročné“ clá.

Na dovoz z Európskej únie, Japonska, Južnej Kórey, Taiwanu a Švajčiarska sa budú vzťahovať nové sadzby, ktoré spolu s existujúcimi doložkovými (MFN) clami dosiahnu celkové zaťaženie 10 alebo 12,5 percenta.

Clá vo výške 12,5 percenta zasiahnu aj ďalších 38 krajín vrátane Číny. Administratíva zároveň ubezpečila, že štátom, ktoré už uzavreli obchodné dohody s USA stanovujúce maximálnu výšku ciel, nové opatrenia tieto dohodnuté stropy neprekročia.

Clá sa nebudú vzťahovať na viaceré komodity vrátane ropy, zemného plynu, hnojív, časti potravín ani na automobily, oceľ, hliník či meď, ktoré už podliehajú iným americkým clám. Proti opatreniu sa už ohradili napríklad Nórsko, Austrália, Brazília a Kanada.

(reuters, lud)

  |  

Doprava cez Hormuz sa prepadla na minimum od mája

Lodná doprava cez Hormuzský prieliv bola vo štvrtok na najnižšej úrovni od 7. mája. Podľa údajov analytickej spoločnosti Kpler prielivom preplával iba jediný ropný tanker, zatiaľ čo deň predtým boli tri.

Do Perzského zálivu zároveň nevstúpila ani jedna loď. Obmedzenie dopravy prichádza v čase pokračujúcich amerických útokov na Irán a rastu cien ropy späť k hranici 100 dolárov za barel.

Jediným tankerom, ktorý vo štvrtok Hormuz opustil, bol supertanker New Giant s približne dvomi miliónmi barelov irackej ropy Basrah. Plavidlo smeruje do čínskeho prístavu Ž'-čao, kam má doraziť v polovici augusta.

Naopak, v prielive Báb el-Mandeb medzi Červeným morom a Adenským zálivom sa doprava zvýšila. Kpler zaznamenal 32 preplávaní tankerov oproti 26 deň predtým. Deväť z 18 tankerov opúšťajúcich prieliv prevážalo ropu vrátane dvoch čínskych supertankerov.

Niektoré spoločnosti už menia svoje trasy. Tanker Torm Innovation zamieril namiesto Báb el-Mandebu k Suezskému prieplavu, čo môže cestu do Ázie predĺžiť takmer trojnásobne. Saudská spoločnosť Aramco zároveň začala ponúkať dodatočné náklady ropy z egyptského stredomorského prístavu Sídí Kerír ako alternatívu k exportu z prístavov pri Červenom mori.

(reuters, lud)

  |  

Akútnemu hladu môžu do konca roka čeliť dve tretiny obyvateľov Gazy

Z najnovšej správy Integrovanej klasifikácie fáz potravinovej bezpečnosti (IPC) vyplýva, že by do konca roka mohlo čeliť akútnemu hladu viac ako 1,4 milióna ľudí v Gaze, čo predstavuje približne 67 percent tamojšieho obyvateľstva.

Aj keď sa úroveň podvýživy vďaka októbrovému prímeriu z roku 2025 a následnému posilneniu humanitárnych dodávok dočasne znížila, dosiahnuté výsledky sú ohrozené. Hlavným dôvodom je krátenie finančných prostriedkov pre humanitárne agentúry a neistota týkajúca sa ich prístupu do enklávy.

Medzi aprílom a júnom čelilo kritickému nedostatku potravín 1,2 milióna ľudí (59 percent obyvateľstva), pričom mnohé rodiny sa museli uchýliť k žobraniu.

Izraelská zložka COGAT hodnotenie IPC odmietla ako zaujaté a tvrdenia o politike hladovania odmieta – argumentuje, že do Gazy prúdi dostatok zásob a z rabovania pomoci obvinila Hamas. Humanitárne organizácie popri potravinovej kríze varujú aj pred kolapsom vodovodných a kanalizačných systémov po dvoch rokoch vojenského konfliktu.

(reuters, max)

  |  

Medziročný skok v príjmoch Moskvy poháňajú svetové ceny aj dane

Ruské štátne príjmy z ropy a plynu, ktoré tvoria približne pätinu celkového rozpočtu krajiny, by sa mali v júli medziročne zvýšiť o 60 percent. Podľa výpočtov agentúry Reuters za tým stoja najmä nárast svetových cien ropy a vyššie výnosy z dane zo zisku z produkcie za druhý štvrťrok.

Predaj energetických surovín je pre Rusko, tretieho najväčšieho producenta ropy na svete, kľúčovým zdrojom financovania vojenskej kampane na Ukrajine.

Napriek júlovému skoku však kumulatívne príjmy z ropy a plynu za január až júl zostávajú v medziročnom porovnaní s rokom 2025 nižšie o jedenásť percent. Štatistiky oficiálne zverejní ruské ministerstvo financií 5. augusta.

Ruský štátny rozpočet na rok 2026 počíta s celkovými energetickými príjmami vo výške 113,7 miliardy dolárov.

(reuters, max)

  |  

Žilina otočila zápas a Katovice zdolala v prvom zápase 2 : 1

Futbalisti MŠK Žilina zvíťazili vo štvrtkovom prvom zápase 2. predkola Konferenčnej ligy nad poľským GKS Katovice 2 : 1. Triumf „šošonov“ zariadil v 47. minúte pravý obranca Timotej Hranica.

Prvý gól Žilinčanov strelil domáci kapitán Miroslav Káčer z pokutového kopu, ktorým vyrovnal v 29. minúte duelu na priebežných 1 : 1.

Odveta je na programe vo štvrtok 30. júla na pôde zástupcu poľskej Ekstraklasy.

(tasr)

  |  

Španielsky parlament zamietol vládny rozpočet na rok 2027

Španielska dolná komora vo štvrtok zamietla vládou navrhnutý výdavkový rámec na rok 2027, čím zasadila ďalšiu ranu snahám o schválenie štátneho rozpočtu ešte pred koncom volebného obdobia v budúcom roku.

Návrh zamietli pomerom hlasov 166 ku 176, pričom päť poslancov sa zdržalo hlasovania.

Španielsko neschválilo nový rozpočet od roku 2023, pretože menšinová koalícia nemá v roztrieštenom parlamente dostatočnú podporu. Namiesto toho už tri roky po sebe predlžuje platnosť rozpočtu z roku 2023.

Premiér Pedro Sánchez opakovane prisľúbil, že svoje volebné obdobie dokončí napriek rastúcemu tlaku opozície na vypísanie predčasných volieb. Ak tak urobí, ďalšie všeobecné voľby v Španielsku sa musia konať najneskôr v auguste 2027.

(reuters)