Preskočiť na obsah
  |  

Brazília si predvolala veľvyslanca po výrokoch Mileiho o Lulovi

Výroky argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho na zjazde brazílskej Liberálnej strany vyvolali diplomatické napätie medzi Brazíliou a Argentínou.

Brazília si predvolala svojho veľvyslanca v Argentíne na konzultácie a zároveň si na ministerstvo zahraničných vecí predvolala argentínskeho veľvyslanca.

Dôvodom sú Mileiho slová, ktorými na straníckom zjazde označil brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu za zlodeja a väzňa. Brazílske ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že neexistuje precedens, keď by zahraničný prezident na brazílskom území útočil a urážal hlavu štátu aj brazílsky národ.

Na zjazde Liberálnej strany zároveň nominovali za kandidáta na prezidenta Flávia Bolsonara, syna odsúdeného bývalého prezidenta Jaira Bolsonara. Považujú ho za hlavného vyzývateľa súčasného prezidenta Lulu.

(reuters, bak)

  |  

Húsíovia zasiahli náhradnú ropnú trasu Saudskej Arábie

Iránom podporovaní jemenskí povstalci húsíovia v pondelok oznámili, že zaútočili na viacero citlivých objektov ropnej infraštruktúry v Saudskej Arábii. Terčom sa stal najmä strategický ropovod Východ-Západ, ktorý spája východné ropné polia s exportným uzlom Janbú na pobreží Červeného mora.

Hovorca hnutia Jahjá Sarí označil túto operáciu za odvetu za údajné vpády saudskoarabských dronov do vzdušného priestoru Jemenu, pričom ropný gigant Aramco na situáciu bezprostredne nereagoval.

Ropovod do prístavu Janbú predstavoval pre Saudskú Arábiu kľúčovú alternatívnu trasu, ktorou sa vyhýbala iránskym útokom na lodnú dopravu v Hormuzskom prielive. Oznámená blokáda a údery húsíov na čiernomorské i červenomorské ropné trasy opäť vyvolali tlak na rast cien ropy.

Saudská Arábia v reakcii na hrozby podnikla nálety na vojenské pozície húsíov v jemenskom prístave Hudajdá a potvrdila odhodlanie brániť bezpečnosť námornej dopravy.

(reuters, max)

  |  

Cesta pre 5G vozidlá je otvorená, Tesla uspela na londýnskom súde

Spoločnosť Tesla dosiahla v pondelok kľúčové právne víťazstvo na britskom najvyššom súde v spore proti americkej technologickej firme InterDigital a licencovateľovi patentov Avanci.

Výrobca elektromobilov sa súdnou cestou usiluje o stanovenie spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (známych ako podmienky FRAND) pre patentové licencie, ktoré potrebuje pred plánovaným uvedením svojich vozidiel s technológiou 5G na britský trh.

Aj keď nižšie súdy žiadosť Tesly pôvodne zamietli, najvyššia súdna inštancia rozhodla v jej prospech a potvrdila, že majitelia patentov nie sú oslobodení od povinnosti udeľovať licencie za podmienok FRAND ani vtedy, ak fungujú v rámci patentového poolu. Prípad, ktorý podporili aj medzinárodné technologické asociácie, sa teraz vracia na opätovné prerokovanie na londýnsky najvyšší súd.

Zástupcovia platformy Avanci vyjadrili s verdiktom nesúhlas a tvrdenia Tesly naďalej považujú za neopodstatnené.

(reuters, max)

  |  

Medzinárodný trestný súd hľadá po škandále nového žalobcu

Pred náročným hľadaním nového hlavného prokurátora stojí Medzinárodný trestný súd (ICC). Deje sa tak po odvolaní Karima Khana pre závažné pochybenia.

Voľba jeho nástupcu sa očakáva až začiatkom budúceho roka, pričom dovtedy bude úrad viesť dvojica zástupcov – Nazhat Shameem Khanová z Fidži a Mame Mandiaye Niang zo Senegalu.

Výber nového prokurátora komplikuje rastúci tlak Spojených štátov na ICC. Washington žiada zrušenie zatykačov na izraelských predstaviteľov v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy a zastavenie vyšetrovania údajných zločinov amerických vojakov. Podľa agentúry Reuters USA zvažujú aj presviedčanie štátov, aby z ICC vystúpili.

Čad sa v pondelok stal piatou krajinou za posledné mesiace, ktorá začala formálny proces vystúpenia zo súdu. Pred ním tak urobili Venezuela, Burkina Faso, Mali a Niger. Čad aj Venezuela obvinili ICC, že sa neprimerane zameriava na nezápadné štáty.

Európska únia, Holandsko či Japonsko vyjadrili súdu podporu a znepokojenie nad postojom USA, zatiaľ však neoznámili konkrétne opatrenia na posilnenie fungovania inštitúcie. Právni experti upozorňujú, že nadchádzajúca voľba nového prokurátora bude dôležitou skúškou dôveryhodnosti súdu.

(reuters, est)

  |  

Čína odmieta clo USA a hovorí o politizácii nútenej práce

Čínske ministerstvo obchodu v pondelok odsúdilo nové jednostranné clá, ktoré Spojené štáty uvalili na tovar zo 60 krajín vrátane Číny a Európskej únie. Washington zaviedol pre Peking colnú sadzbu vo výške 12,5 percenta s odôvodnením, že krajina dostatočne nebráni dovozu tovaru pochádzajúceho z nútenej práce.

Tieto obvinenia však Čína odmietla a označila postup USA za typický akt protekcionizmu a unilateralizmu. Samotné Spojené štáty podľa čínskeho ministerstva pritom neratifikovali medzinárodný Dohovor o nútenej práci z roku 1930.

Krok zo strany USA prišiel v citlivom období pred plánovanou septembrovou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga vo Washingtone a môže ohroziť minuloročné obchodné prímerie.

Pekinské úrady zdôraznili, že aj keď dodatočné clo spĺňa dohodnutý horný strop 20 percent, vyzývajú USA na okamžité zrušenie opatrení a návrat k dialógu. Zároveň si Čína vyhradila právo prijať odvetu, ak Washington neodstúpi od svojich krokov.

(reuters, max)

  |  

Manželka Putinovho hovorcu zažalovala Európsku úniu

Tatiana Navková, bývalá olympijská víťazka v krasokorčuľovaní a manželka hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova, podala na Súdnom dvore EÚ žalobu na zrušenie sankcií Únie. Všeobecný súd EÚ ju spolu s ďalšími členmi Peskovovej rodiny zaradil na sankčný zoznam v júni 2022 v súvislosti s konaním Ruska na Ukrajine.

Obmedzenia zahŕňajú zákaz vstupu na územie členských štátov a zmrazenie finančných aktív za podporovanie krokov ohrozujúcich územnú celistvosť Ukrajiny.

Rodáčka zo sovietskej Ukrajiny s ruským občianstvom v žalobe namieta, že Európska únia dostatočne neodôvodnila jej zaradenie na zoznam, dopustila sa právnych i skutkových chýb a nepreukázala priamu súvislosť medzi jej osobou a cieľom sankcií. Od Rady Európskej únie navyše požaduje náhradu materiálnej, nemajetkovej a reputačnej škody vo výške presahujúcej dva milióny eur.

Podobnú právnu cestu na zrušenie sankcií zvolila aj Jekaterina Ignatovová, manželka šéfa ruského štátneho obranného koncernu Rostec Sergeja Čemezova.

(reuters, max)