Európska komisia výrazne kritizovala Slovenskú republiku v Správe o právnom štáte za rok 2026 v súvislosti s vyšetrovaním korupcie na vysokej úrovni. Výhrady sa týkajú skutočnosti, že Slovensko v tomto smere nedosiahlo žiadny pokrok, a preto sa Komisia obáva obmedzenej schopnosti krajiny odhaľovať, vyšetrovať a stíhať veľkú korupciu.
Kritika Komisie stojí najmä na údajoch generálnej prokuratúry o zníženom počte trestných stíhaní a na legislatívnych zmenách v trestnej politike štátu, ktoré podľa Komisie môžu zhoršiť odhaľovanie a trestanie korupčného správania.
Kauza Pfizergate ukazuje problém Komisie a vnímania korupcie
Hoci sa Komisia obáva o stav vyšetrovania korupcie v členských štátoch, pri podozreniach z korupčného správania na najvyšších miestach vo vlastných radoch už taká aktívna nie je.
Ako príklad možno jednoznačne spomenúť kauzu „Pfizergate“ a nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 od farmaceutickej spoločnosti Pfizer, v ktorej figurujú predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová a generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer Albert Bourla.
Počiatky kauzy siahajú do roku 2021, keď počas pandémie von der Leyenová nadviazala priame rokovania s generálnym riaditeľom Pfizeru. Tieto rozhovory – ako neskôr odhalili médiá, napríklad New York Times – prebiehali prostredníctvom SMS správ, a to minimálne od 1. januára 2021 do 11. mája 2022.
Výsledkom dohôd prostredníctvom SMS správ medzi spomínanou dvojicou, ktorá sa navyše netají tým, že sú priatelia, bola obrovská zmluva v hodnote miliárd eur na nákup 1,8 miliardy dávok vakcín. Dohoda, ktorej odhadovaná hodnota presiahla 35 miliárd eur, však bola výsledkom priamej komunikácie mimo bežného zmluvného postupu.
Európsky dvor audítorov navyše zistil, že Komisia do novembra 2021 uzavrela zmluvy v odhadovanej hodnote približne 71 miliárd eur, ktoré pokrývali až 4,6 miliardy dávok. Pri najväčšej zmluve so spoločnosťami Pfizer a BioNTech viedla predbežné rokovania osobne von der Leyenová a spoločný rokovací tím Komisie a členských štátov sa na tejto úvodnej fáze nepodieľal.
Aj v tomto prípade to teda bola osobne predsedníčka EK, ktorá „dohadovala“ podmienky nákupu vakcín za miliardy eur, pričom audítori nedostali požadované záznamy o predbežných rokovaniach, použitých vedeckých expertízach ani dohodnutých podmienkach. Podľa audítorov to otvára otázky o transparentnosti a riadení obstarávania.
Nezákonný postup Komisie vidia európsky súd aj ombudsmanka
Verejnosť doposiaľ nevie, čo bolo obsahom správ medzi najvyššie postavenou úradníčkou Komisie a riaditeľom Pfizeru. Komisia totiž predmetné správy tajila a po potupnej prehre pred Súdnym dvorom EÚ tvrdila, že ich jednoducho nemá, a preto ich nevie zverejniť.
Obrana Komisie spočívala v tvrdení, že správy neobsahovali „žiadne podstatné informácie, a preto boli vymazané“. Súd označil takéto vysvetlenie za „nedôveryhodné“.
Európska ombudsmanka Emily O'Reillyová pritom už v roku 2022 konštatovala nesprávny administratívny postup Komisie pri hľadaní SMS správ. Komisia navyše dostatočne nevysvetlila, či hľadala aj neregistrované správy a prečo ich nevedela nájsť.
Pred súdom však bolo preukázané, že existencia predmetných súkromných rozhovorov bola potvrdená viacerými dôkazmi, a to aj zo strany predstaviteľov Komisie a Pfizeru.
Kauzu nákupu vakcín vyšetruje Európska prokuratúra
Po prijatí „mimoriadne vysokého počtu hlásení a sťažností“ začala celú vec vyšetrovať Európska prokuratúra (EPPO).
Samostatné trestné oznámenie v celej veci podal v roku 2023 belgický lobista Frédéric Baldan proti Ursule von der Leyenovej, Albertovi Bourlovi a spoločnostiam Pfizer a BioNTech. Baldan v oznámení hovoril o korupcii, konflikte verejných a súkromných záujmov, zásahu do výkonu verejných funkcií a zničení administratívnych dokumentov.
V januári 2025 belgický odvolací súd oznámenie vyhlásil za neprípustné, pretože Baldan podľa súdu nepreukázal osobnú ujmu potrebnú na vystupovanie v postavení poškodeného. Súd teda nerozhodol, že sa skutky nestali alebo že preverované osoby boli vo veci samej nevinné, posudzoval však postavenie oznamovateľa.
Vyšetrovanie EPPO v kauze naďalej pokračuje a denník Štandard sa zaujímal o jeho priebeh.
EPPO hovorí o utajenom vyšetrovaní, koniec má byť v roku 2026
Európskej prokuratúre sme zaslali otázky týkajúce sa priebehu vyšetrovania, počtu a mien podozrivých či obvinených, ako aj trestných činov, ktoré vyšetruje. Otázky osobitne smerovali k postaveniu predsedníčky Komisie v celom vyšetrovaní, jej prepojeniu so šéfom Pfizeru, počtu prokurátorov podieľajúcich sa na prípade a postaveniu európskych inštitúcií vrátane Komisie pri podozreniach z prekročenia zákonných hraníc.
Európska prokuratúra sa pre náš denník vyjadrila prostredníctvom svojej hovorkyne Lidije Globokarovej. Potvrdila, že vyšetrovanie vo veci nákupu vakcín proti ochoreniu COVID-19 stále prebieha, je však „utajené“ („under secrecy“) s odvolaním sa na európsku a vnútroštátnu legislatívu.
EPPO pripomenula, že „o prebiehajúcom vyšetrovaní nie je možné zverejniť žiadne ďalšie podrobnosti, aby sa neohrozil jeho výsledok“. Prokuratúra ďalej dodala, že „jej úlohou je vyšetrovať, stíhať a postaviť pred súd páchateľov trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ“.
V súvislosti so samostatnou vetvou konania pred belgickým súdom, ktorá sa týka Baldanovho trestného oznámenia, ozrejmila, že „v súčasnosti existujú samostatné konania pred rôznymi súdnymi orgánmi v prípade sťažností pochádzajúcich z rovnakého súboru skutočností“.
Z mediálnych vyjadrení šéfky EPPO Laury Kövesiovej vyplýva, že „sa uskutočnilo veľmi veľa výsluchov, zabezpečilo sa veľké množstvo dôkazov a EPPO dostala množstvo správ“. Kövesiová ešte dodala, že „vie, že verejnosť má veľké očakávania, ale vyšetrovanie musí objasniť úplne všetky vznesené tvrdenia“.
V súvislosti so zmluvami existuje podľa jej slov veľa rôznych obvinení a EPPO musí každé z nich preveriť. EPPO preto požiadala v danej veci o odborné podklady Európsky úrad pre boj proti podvodom, Európsky dvor audítorov, príslušné generálne riaditeľstvá Európskej komisie a ďalšie európske inštitúcie, ktoré môžu pomôcť vyhodnotiť priebeh obstarávania.
Na otázku o komunikácii medzi von der Leyenovou a vedením Pfizeru Kövesiová odpovedala, že „ide o aspekt, ktorý EPPO musí preveriť a určite ho vyšetruje“. V súvislosti s prípadom hovorí o snahe uzavrieť ho v roku 2026.
Európska ombudsmanka začala prešetrovanie Komisie
Denník Štandard oslovil s otázkami týkajúcimi sa prípadu „Pfizergate“ aj úrad európskej ombudsmanky, za ktorý odpovedal vedúci tlačového oddelenia Luise Mahony.
„Po vydaní rozsudku Súdneho dvora EÚ v súvisiacej súdnej veci v máji 2025 sme poukázali na to, že súd – rovnako ako európsky ombudsman – zdôraznil, že právo na prístup k dokumentom vyžaduje, aby príslušné inštitúcie vždy vyhotovovali a uchovávali dokumentáciu týkajúcu sa svojej činnosti,“ ozrejmila európska ombudsmanka.
Stanovisko pokračuje slovami: „Po vydaní uvedeného rozsudku sme začali prešetrovanie, ktoré sa okrem iného zaoberá zásadou uchovávania dokumentu po tom, ako niekto požiada o verejný prístup k nemu. Dokument by sa mal uchovať bez ohľadu na to, či príslušná inštitúcia napokon dospeje k záveru, že ho možno sprístupniť.“
Európska ombudsmanka prostredníctvom tlačového oddelenia uviedla: „Komisiu sme zároveň požiadali, aby počas primeraného obdobia uchovávala všetky textové správy medzi hlavami štátov alebo predsedami vlád a členmi Komisie, ako aj medzi ministrami a členmi Komisie. Cieľom je umožniť prípadnú verejnú kontrolu prostredníctvom žiadostí o prístup k dokumentom. Komisiu sme požiadali, aby na naše konštatovanie nesprávneho úradného postupu odpovedala do 3. septembra 2026.“
Komisia vidí problém s korupciou u iných, u seba nie
Vyšetrovanie podozrení z korupcie či iného nezákonného konania zo strany predsedníčky Komisie a šéfa Pfizeru tak stále pokračuje, je však utajené. Verejnosť zatiaľ nemá poznať žiadne podrobnosti z vyšetrovania, ktoré trvá už štyri roky.
V tomto prípade však Komisia nekritizuje dĺžku vyšetrovania EPPO ani sa neobáva, že sa vo verejnosti zvyšuje vnímanie korupcie na najvyšších miestach pre nedostatok informácií. Naopak, Komisia podľa Súdneho dvora EÚ aktívne vymazala kľúčové správy, ktoré mohli preukazovať nezákonné konanie jej predsedníčky.
V tomto bode rovnako chýba kritika vo vlastných radoch. Európska ombudsmanka adresovala Komisii požiadavky týkajúce sa transparentnosti, ktorá má predchádzať podobným „náhodným“ vymazaniam správ, ktoré by mohli usvedčovať predsedníčku Komisie. EK sa však nedokázala vyjadriť ani k tomuto bodu.
Kritika nedostatočného vyšetrovania korupcie je vždy namieste. Orgán, ktorý takéto súdy vynáša, by však mal byť predovšetkým príkladom pre všetky ostatné inštitúcie, pokiaľ ide o transparentnosť a zákonnosť vlastného konania.
Európska komisia sa týmto ideálom ani zďaleka nepribližuje. Naopak, prostredníctvom svojej predsedníčky a vlastného aktívneho konania ukázala, že podozrenia z korupčného správania pri obchodoch za miliardy eur sú absolútne namieste.