Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ÚBOK obvinil osoby za čin spred viac ako 20 rokov

Príslušníci protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru vykonali od pondelka rána akciu s krycím názvom Nemezis. Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči dvom osobám, a to za závažnú násilnú trestnú činnosť.

K tej údajne došlo pred viac ako 20 rokmi. Bližšie informácie avizuje zbor počas utorka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Magyarova väčšina v parlamente zvolila nového ústavného sudcu

Maďarský parlament zvolil podľa 24.hu Pála Sonnevenda za ústavného sudcu, a to pomerom hlasov 138 za a šesť proti. Nahradil tak Csabu Hendeho, ktorý o funkciu prišiel po nedávnej novele ústavy.

Kandidát opozičnej strany Tisza získal v pondelok osem hlasov už počas vypočutia pred výborom pre spravodlivosť a ústavné veci. Zástupca hnutia Naša vlasť hlasoval proti a poslanci vládnej koalície Fidesz-KDNP sa na zasadnutí vôbec nezúčastnili.

Kandidát strany Naša vlasť András Schiffer nezískal potrebnú podporu výboru, keďže poslanci strany Tisza jeho nomináciu odmietli. Kritizovali jeho politickú minulosť. Vo svojom prejave prízvukoval potrebu budovania právneho štátu a zákaz retroaktívnej či personalizovanej legislatívy.

Sonnevend zase počas vypočutia zdôraznil, že nomináciu prijal s cieľom obnoviť dôveru v ústavný súd, zaistiť jeho nezávislosť a vrátiť ho do spoločenstva európskych ústavných súdov. Odmietol pritom rozhodovanie na základe politického vplyvu.

(max)

Minúta  |  

Rakúsko a Grécko žiadajú rýchle zriadenie návratových centier

Rakúsky kancelár Christian Stocker a grécky premiér Kyriakos Mitsotakis sa počas stretnutia na Salzburskom festivale zhodli na potrebe tvrdšieho prístupu k nelegálnej migrácii. Od roku 2027 by sa podľa nich mali neúspešní žiadatelia o azyl presúvať do takzvaných „návratových centier“ mimo územia EÚ, kde budú čakať na deportáciu do materských krajín. Európsky parlament totiž v júni nariadením otvoril dvere na ich vznik. Informuje o tom web Kurier.

Obaja lídri zdôrazňujú potrebu legálnej migrácie pre ekonomiku, no zároveň požadujú nekompromisný systém návratov. Stocker uviedol, že prísne opatrenia, ako kontrola hraníc a pozastavenie spájania rodín, prinášajú výsledky – v prvom polroku 2026 Rakúsko zaznamenalo viac deportácií než nových žiadostí o azyl.

Zámer však naráža na ostrú kritiku. Rada Európy a organizácie na ochranu ľudských práv varujú pred rizikom svojvoľného zadržiavania a zlého zaobchádzania v tretích krajinách. Komisár pre ľudské práva Michael O'Flaherty preto vyzval dotknuté štáty vrátane Rakúska a Grécka na zavedenie prísnych garancií a nezávislého dohľadu.

(max)

Minúta  |  

Nemci chcú vyrábať palivo pre reaktory sovietskeho typu

Nemecko schválilo rozšírenie závodu na výrobu jadrového paliva v meste Lingen, ktorý vlastnia spoločnosti Framatome a EDF. Závod bude vyrábať palivové kazety pre reaktory sovietskej konštrukcie, využívané na Slovensku, v Česku, Bulharsku, Maďarsku či vo Fínsku.

Výrobné procesy, licencie a know-how však dodá spoločnosť TVEL, dcérska firma ruského štátneho koncernu Rosatom, ktorej vedenie figuruje na sankčných zoznamoch Západu.

Analytici a europoslanci varujú, že projekt slúži ako zadné dvierka pre Rosatom. Moskva si tak zachová kontrolu nad kritickou technológiou v Európe a môže ju využiť ako nástroj politického tlaku. Aj keď EÚ zaviedla rozsiahle sankcie voči Rusku, jadrový sektor zostáva zväčša nedotknutý. Rusko v roku 2024 zarobilo na vývoze obohateného uránu 700 miliónov eur.

Schválenie projektu vyvolalo politický spor, v ktorom si spolková vláda a Dolné Sasko vzájomne prehadzujú zodpovednosť za udelenie povolenia. Celoeurópske sankcie narážajú na odpor krajín ako Maďarsko či Francúzsko. Ako kompromis sa zvažuje zavedenie vysokých ciel na ruské jadrové produkty, no konkrétny návrh zatiaľ chýba.

(max)

Minúta  |  

Po slovenskom katastri nefunguje ani rumunský. Čelil útoku hekerov

Masívny kybernetický útok zo 14. júla na rumunský Národný katastrálny úrad (ANCPI) ochromil trh s nehnuteľnosťami v krajine. Výpadok kľúčového systému e-Terra znemožnil vydávanie výpisov z katastra, zápisy vlastníctva aj vybavovanie hypoték.

Útok, ku ktorému sa prihlásil finančne motivovaný aktér vystupujúci ako ByteToBreach, zneužil dlhodobo známe bezpečnostné zraniteľnosti a nesprávnu segmentáciu podsietí. Útočník síce získal prístup k interným serverom GitLab a osobným údajom, no databázy podľa vlastných tvrdení nevymazal, pričom ponúkol štátu dešifrovanie za úhradu.

Rumunská vláda na čele s úradujúcim premiérom Iliem Bolojanom potvrdila, že databázy o vlastníctve neboli poškodené ani zmazané. Problémom však zostáva nepoužiteľná prístupová infraštruktúra. Bezpečnostné zložky (STS, SRI, DNSC) v súčasnosti postupne presúvajú ohrozené aplikácie do zabezpečeného vládneho cloudu, kde preverujú ich zraniteľnosť.

Návrat do prevádzky prebieha postupne a bez záväzného termínu. Incident tak slúži ako ďalšie varovanie pre celú Európu, že bez dôslednej kybernetickej ochrany a segmentácie sietí môže zlyhanie digitálnej infraštruktúry paralyzovať dôležité štátne procesy.

(max)

Minúta  |  

Hrozba pre ekosystém či biznis? Viedeň sa sporí s Bruselom o jeleňa

Európska únia zaradila podľa portálu Euractiv ázijského jeleňa sika (Cervus nippon) na zoznam inváznych nepôvodných druhov z dôvodu rizika kríženia s pôvodným jeleňom lesným a ohrozenia ekosystémov. Toto rozhodnutie prináša plošný zákaz chovu, rozmnožovania a predaja tohto druhu, pričom existujúce stáda musia byť vyradené do augusta budúceho roka.

Rakúsko sa však aktívne snaží vyrokovať národnú výnimku, aby ochránilo približne 250 domácich fariem s kapacitou okolo sedemtisíc zvierat.

Viedeň argumentuje, že tento sektor predstavuje prínos v hodnotách desiatok miliónov eur a vytvára dôležité pracovné miesta v regiónoch, čím slúži nadradenému verejnému záujmu. Rakúsky minister poľnohospodárstva Norbert Totschnig navyše spochybňuje vedecké zdôvodnenie Únie a tvrdí, že v Rakúsku nie sú známe žiadne prípady hybridizácie s pôvodnými jeleňmi.

Rakúska vláda v súčasnosti zhromažďuje podklady od chovateľov, pričom verejná konzultácia k návrhu pre Európsku komisiu trvá do 10. augusta.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.