Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Akcie Apple sa prepadli. Ikona stráca pol bilióna trhovej hodnoty

Akcie spoločnosti Apple sa v piatok prepadli takmer o 10 percent po tom, čo firma zverejnila slabší výhľad. Výrobca iPhonov zápasí s nedostatkom komponentov spôsobeným rastúcim dopytom po čipoch pre dátové centrá využívajúce umelú inteligenciu.

Ak do konca piatkového obchodovania na burze nedôjde k spätnému rastu, pôjde o najhorší deň pre akcie Apple od výpredajov počas pandémie v marci 2020. Trhová hodnota spoločnosti sa za pár hodín znížila približne o 500 miliárd dolárov, pričom ak sa to nezmení, titul najhodnotnejšej firmy sveta bude opäť patriť Nvidii.

Generálny riaditeľ spoločnosti Apple Tim Cook označil nedostatok komponentov za „veľmi významný“ a priznal, že firma má len obmedzené možnosti, ako situáciu riešiť. Išlo o jeho posledné zverejnenie hospodárskych výsledkov vo funkcii šéfa spoločnosti pred septembrovým odovzdaním vedenia Johnovi Ternusovi.

Apple doteraz zmierňoval rast cien pamäťových čipov využívaním zásob, no podľa Cooka sa táto rezerva vyčerpáva a nedostatok procesorov brzdí dodávky iPhonov a počítačov Mac.

Spoločnosť zároveň predpovedala rast tržieb v aktuálnom štvrťroku na úrovni deväť až 11 percent, čo zaostalo za očakávaniami analytikov. Investorov znepokojil aj pomalší rast divízie služieb.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Francúzsko stavia najmenej za desaťročia, kritici vinia politikov

Francúzsko čelí čoraz hlbšej bytovej kríze, ktorú mnohí odborníci nepovažujú za dočasný dôsledok vysokých úrokových sadzieb, ale za výsledok dlhodobo nahromadených politických rozhodnutí.

Výstavba nových bytov prudko klesá, investori opúšťajú trh s nájomným bývaním a nedostatok bytov sa podľa odhadov pohybuje medzi 400-tisíc až 600-tisíc jednotkami.

Situáciu zhoršujú vysoké dane, rastúce regulačné požiadavky či prísnejšie energetické normy, ktoré podľa kritikov vytláčajú z trhu najmä menších prenajímateľov. Mnohí radšej nehnuteľnosti predávajú, než by financovali nákladné rekonštrukcie.

Vláda preto pripravuje reformy na zrýchlenie výstavby a uvoľnenie niektorých stavebných pravidiel. Tento plán však vyvoláva obavy, že tlak na rýchlu výstavbu môže ohroziť architektonické dedičstvo Francúzska.

(info.gouv.fr, red)

Minúta  |  

Taliani stopli schengenský režim voľného pohybu so Španielskom

Taliansko v piatok oznámilo, že v reakcii na masový prílev migrantov do španielskej enklávy Ceuta zo susedného Maroka pozastavuje bezhraničný schengenský režim so Španielskom.

Hoci Taliansko so Španielskom nezdieľa pozemnú hranicu, opatrenie ovplyvní cestujúcich využívajúcich leteckú a lodnú dopravu medzi oboma krajinami.

Talianske ministerstvo vnútra zároveň informovalo, že sa s Francúzskom dohodlo na sprísnení kontrol na francúzsko-talianskej pozemnej hranici.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump varuje pred americkým scenárom z Ceuty

Americký prezident Donald Trump označil migračnú krízu v španielskej Ceute za varovanie pre Spojené štáty v prípade návratu demokratov k moci.

„Je to strašné. Pamätajte si ten obraz. Takto to bude vyzerať u nás o tri roky, ak sa k moci dostane nesprávna strana... Ak sa k moci dostanú demokrati, nebudete žiť veľmi dobrý život,“ povedal podľa televízie Fox News.

Biely dom prepojil situáciu v Ceute s Trumpovou imigračnou politikou a sprísňovaním opatrení voči migrácii v USA. Agentúra AFP pripomenula, že kým Trumpova podpora podľa prieskumov klesá, republikáni môžu migračnú krízu využiť ako jednu zo svojich tradične silných tém pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Viceprezident J. D. Vance zverejnil na sociálnej sieti X zábery migrantov smerujúcich do Ceuty a označil ich za dôsledok „radikálnej ľavicovej globalistickej politiky“.

Denník Guardian pripomenul, že španielsky premiér Pedro Sánchez je dlhodobým terčom Trumpovej kritiky pre spory okolo vojny v Iráne, výdavkov na obranu či migrácie.

Do Ceuty v uplynulých dňoch preniklo z Maroka približne 60-tisíc ľudí, viac než 25-tisíc sa už vrátilo späť. Pri pokuse dostať sa do enklávy zahynulo najmenej 43 migrantov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Socialisti v USA chcú meniť ústavu aj ekonomický model

Organizácia Demokratickí socialisti Ameriky (DSA) predstavila nový program, ktorý podľa jej predstaviteľov načrtáva cestu k zásadnej premene Spojených štátov.

Okrem tradičných ľavicových návrhov, ako sú národné zdravotníctvo, regulácia nájomného či vyššie zdanenie majetku, obsahuje aj požiadavky na verejné vlastníctvo strategických odvetví, zrušenie Imigračného a colného úradu, ktorý spadá pod ministerstvo vnútorných záležitostí, reformu imigračnej politiky a zmenu zahraničnopolitického prístupu USA.

Najväčšiu diskusiu však vyvolali návrhy na rozsiahlu reformu ústavného systému vrátane zrušenia Senátu, volebného kolégia a zásadnej zmeny fungovania prezidentského úradu i Najvyššieho súdu.

Program získal podporu priaznivcov DSA, no zároveň vyvolal ostrú kritiku zo strany konzervatívnych komentátorov aj viacerých demokratov, ktorí tvrdia, že takéto návrhy nezodpovedajú hlavnému prúdu americkej politiky.

(program.dsausa.org, red)

Minúta  |  

Rusko skonfiškovalo majetok Jehovových svedkov

Moskovský súd rozhodol o skonfiškovaní 123 nehnuteľností patriacich Jehovovým svedkom a ich prevode do vlastníctva ruského štátu. Oznámila to v piatok moskovská súdna služba.

Majetok bol podľa nej evidovaný na švédsku pobočku Jehovových svedkov. Zahŕňa 63 obytných a komerčných nehnuteľností s celkovou rozlohou viac ako 11-tisíc štvorcových metrov a 60 pozemkov s rozlohou 5,6 hektára nachádzajúcich sa na rôznych miestach v Rusku.

Ruský súd v roku 2017 zakázal činnosť Jehovových svedkov s odôvodnením, že ide o „extrémistickú organizáciu“. Európsky súd pre ľudské práva však v roku 2022 rozhodol, že tento zákaz bol nezákonný.

Od prijatia zákazu boli v Rusku mnohí Jehovovi svedkovia odsúdení a uväznení za „extrémistickú činnosť“.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.