Nemocnice v správe Žilinského samosprávneho kraja vlani poskytovali zdravotnú starostlivosť v rovnakom rozsahu ako iné všeobecné nemocnice II. úrovne. Kvóty zákrokov, ktoré im stanovuje štát, dokonca spĺňajú vo vyššej miere, ako je celoslovenský priemer.
Menovite ide o zdravotnícke zariadenia v Dolnom Kubíne, Trstenej, Liptovskom Mikuláši a v Čadci.
Napriek porovnateľnému výkonu a porovnateľným jednotkovým nákladom im platila Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) za jednu jednotku efektívneho casemixu (počet ošetrených pacientov prepočítaný podľa náročnosti ich liečby, poznámka redakcie) približne 3 029 eur.
Pre porovnanie, nemocniciam skupiny Penta Hospitals rovnakej kategórie platila približne 3 403 eur a nemocniciam Agelu približne 3 499 eur.
Župné nemocnice tak od štátnej poisťovne dostávali za porovnateľnú jednotku produkcie približne o 374 eur menej ako Penta a o 470 eur menej ako Agel.
Dorovnávali to súkromné poisťovne
Žilinský kraj v tlačovej správe skonštatoval, že súkromné poisťovne Dôvera a Union platili spomínaným štyrom nemocniciam priaznivejšie.
Až 78 percent pacientov v týchto zdravotníckych zariadeniach však tvorili poistenci VšZP. Ani vyššie platby od súkromných poisťovní preto nedokázali vykompenzovať to, že štátna poisťovňa platila za väčšinu pacientov podhodnotenú sumu.
„Údaje jasne ukazujú, že rozhodujúci rozdiel vznikol pri štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Takéto nastavenie úhrad považujeme za diskriminačné,“ uviedla Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.
„Je prekvapujúce, že práve štátna zdravotná poisťovňa finančne zvýhodňuje súkromné nemocničné siete. Predstavitelia vlády pritom opakovane hovoria, že zdravotníctvo nemá byť biznisom, ale verejnou službou. V tomto prípade sa však slová zjavne rozchádzajú s činmi,“ skonštatovala predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.
Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský na sociálnej sieti podotkol, že Jurinová by sa mala zamyslieť nad tým, ako je možné, že nominanti kraja vo vedení nemocníc podpisujú nevýhodné zmluvy s poisťovňami.
Dodal, že župné ústavné zariadenia sú členmi Asociácie nemocníc Slovenska, ktorú nazval „skôr asociáciou súkromných nemocníc“.
„Jej prezident je súdom uznaný vinným z korupcie pri rekonštrukcii nemocnice, prvý viceprezident pán Pramuk, je šéfom nemocníc Penty a ďalší viceprezident, pán Pišoja, je šéfom nemocníc Agel,“ napísal Visolajský.
Skončili v strate
Nemocnice ŽSK po predchádzajúcich rokoch pozitívneho hospodárenia vlani skončili v kumulovanej strate približne 4,5 milióna eur. Naposledy vykázali negatívny hospodársky výsledok pred ôsmimi rokmi.
Modelový prepočet ukazuje, že ak by štyri nemocnice ŽSK dostali za svoju produkciu priemernú platbu na úrovni nemocníc skupiny Penta rovnakej kategórie, získali by takmer o 5,1 milióna eur viac. Pri platbe na úrovni nemocníc skupiny Agel by išlo približne o 6,5 milióna eur.
Žilinská župa zároveň v tlačovej správe upozornila, že podľa údajov pracovnej skupiny Centra pre klasifikačný systém DRG bol vlani v systéme dostatok zdrojov na pokrytie nákladov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Problémom však bolo ich nerovnomerné rozdelenie medzi jednotlivé skupiny nemocníc.
Kraj preto žiada Všeobecnú zdravotnú poisťovňu o zverejnenie metodiky určovania platieb a odstránenie znevýhodnenia verejných nemocníc voči súkromným.
Poisťovňa zavádza spravodlivejší prístup
Všeobecná zdravotná poisťovňa odmieta tvrdenia, že zvýhodňuje niektoré nemocnice pri úhradách za zdravotnú starostlivosť. Postupne údajne zavádza spravodlivejší systém financovania založený na reálne poskytnutých výkonoch.
Nemocnice totiž dostávali mesačné paušálne platby – fixnú sumu bez ohľadu na to, koľko pacientov skutočne odliečili a aká náročná bola ich liečba. Niektoré zariadenia dostávali výrazne viac, ako zodpovedalo ich skutočnej produkcii, iné, naopak, menej.
Hovorkyňa VšZP Danka Capáková uviedla, že poisťovňa už tento rok uzatvorila zmluvy so 70 z celkového počtu 91 relevantných nemocníc, ktorým platí výlučne za skutočne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Podľa nej sa tento model DRG týka všetkých typov nemocníc vrátane zariadení súkromných sietí.
„Znižovanie rozdielov v úhradách je dlhodobý proces. Zmeny vo financovaní nebolo možné upraviť skokovo, aby neboli pre nemocnice likvidačné,“ uviedla Capáková.
Ak by poisťovňa zrazu výrazne znížila platby, nemocnica by nemala z čoho vyplatiť mzdy, zaplatiť dodávateľom ani financovať nevyhnutnú prevádzku. Povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť jej pritom ukladá zákon.
VšZP zároveň pripomenula, že cenu hospitalizácií neurčuje sama.
Schvaľuje ju 13-členný riadiaci výbor Centra pre klasifikačný systém DRG, v ktorom sú zastúpené ministerstvo zdravotníctva, všetky tri zdravotné poisťovne, Asociácia štátnych nemocníc, Asociácia súkromných nemocníc, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Slovenská lekárska komora a zástupcovia jednodňovej zdravotnej starostlivosti.
ÚHP: Súkromné nemocnice nehospodária lepšie
Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) z ministerstva financií ešte vlani zistili, že súkromné nemocnice nie sú ziskovejšie preto, že by fungovali efektívnejšie, ale preto, že od zdravotných poisťovní dostávajú za rovnaké výkony vyššie úhrady.
Nemocnice v správe VÚC sa ukázali ako najefektívnejšie. Súkromné siete majú pri rovnakej hospitalizácii o sedem až 14 percent vyššie náklady, ukázala analýza.
Odborníci ďalej zistili, že ak by sedem nemocníc VÚC dostávalo rovnaké jednotkové úhrady ako súkromné siete, zarobili by ročne o 6,3 milióna eur viac.
Zároveň potvrdili, že najväčšie rozdiely v úhradách vytvárala štátna VšZP, ktorá súkromným sieťam platila za rovnakého pacienta o 11 až 32 percent viac ako súkromná poisťovňa Dôvera.
Rozdiely v platbách sú podľa analytického odboru možné preto, že zmluvy nemocníc s poisťovňami majú desiatky dodatkov a pre odbornú verejnosť sú preto takmer nečitateľné. Nemocnice nezverejňujú počty hospitalizácií ani to, koľko im za ne poisťovňa reálne zaplatila.
Svetlo do týchto finančných tokov by vniesli takzvané štandardizované zmluvy medzi nemocnicami a poisťovňami, ktoré boli aj podmienkou memoranda, ktoré pri štrajku lekárov uzavrelo Lekárske odborové združenie (LOZ) s vládou. Ministerstvo však už celé mesiace posúva termín, odkedy začnú platiť.
