Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Aktivistka z Nemecka žiada o grant z USA na projekt slobody prejavu

Nemecká pravicová influencerka Naomi Seibtová, ktorej príspevky na sociálnych sieťach v minulosti podporil Elon Musk, požiadala americké ministerstvo zahraničných vecí o financovanie. Podľa správ nemeckého denníka Handelsblatt chce získať grant na spustenie novej mediálnej siete s politickým obsahom.

Táto 25-ročná podporovateľka strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa hlási k libertariánom, informovala, že sa zapojila do programu americkej diplomacie. Tento fond má za cieľ podporovať európske organizácie zamerané na slobodu prejavu, národnú suverenitu a otázky vplyvu migrácie.

Rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov zatiaľ nebolo prijaté. Ministerstvo zahraničných vecí USA sa k žiadosti bezprostredne nevyjadrilo.

Aktivistka plánuje pod hlavičkou projektu „Aliancia slobody Západu“ vybudovať kanál na sociálnych sieťach, spolupracovať s právnikmi v oblasti slobody prejavu, ale aj s médiami a prieskumnými agentúrami.

Seibtová sa pôvodne zviditeľnila ako skeptička v oblasti klimatických zmien a neskôr sa stala jednou z nemeckých komentátoriek, s ktorými Musk najčastejšie komunikoval na platforme X. Minulý rok požiadala v Spojených štátoch amerických o politický azyl.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zuckerberg vyzval na uvoľnenie pravidiel pre AI na súboj s Čínou

Šéf spoločnosti Meta Mark Zuckerberg vyzval USA na zníženie bariér pre open-source umelú inteligenciu, aby americké firmy dokázali lepšie konkurovať čínskym rivalom. Meta zároveň vydala nový menší model Muse Glimmer určený na spúšťanie agentských úloh priamo v počítačoch a oznámila plán zverejniť verzie svojho pokročilého modelu Muse Spark 1.2.

Akcie firmy po oznámení v predobchodnom období vzrástli o takmer tri percentá.

Zuckerberg vo svojej 14-stranovej eseji „Budúcnosť je pre každého“ zdôraznil, že koncentrácia moci v rukách niekoľkých vývojárov uzavretých modelov je problematická. Poukázal na to, že čínske startupy s otvorenými modelmi ako Kimi K3, Qwen3.8-Max či V4-Flash dobiehajú špičkové americké systémy.

Zároveň upozornil na nevýhodu USA pri budovaní infraštruktúry a prísne obmedzenia týkajúce sa tréningových dát či destilácie údajov, ktoré brzdia domáci vývoj. Ak chcú Spojené štáty viesť, musia podľa neho toto legislatívne trenie znížiť.

S cieľom podporiť infraštruktúru predstaviť fond v hodnote jednej miliardy dolárov na zmiernenie odporu komunít voči výstavbe dátových centier, pričom Meta plánuje investovať až 145 miliárd dolárov do AI infraštruktúry. Firma tiež zavedie nezávislú štruktúru riadenia pre schvaľovanie bezpečnostných kritérií modelov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hlina kritizuje anonymizáciu odberateľov dreva

Optimalizácia aplikácie Otvorené drevo, ktorá anonymizuje odberateľov dreva zo štátneho podniku Lesy SR, má zakryť to, kam drevo smeruje. V pondelok to vyhlásil opozičný poslanec Národnej rady SR Alojz Hlina (SaS) v reakcii na štátny podnik. Podľa Hlinu ide o neprijateľný krok a zdôraznil, že zverejňované údaje sa v systéme anonymizujú dokonca aj spätne.

Hlina spochybnil tvrdenie, že zmeny nastali na žiadosť odberateľov. Kontaktoval Zväz spracovateľov dreva, no táto profesijná organizácia podľa neho nič podobné nepožadovala.

Poslanec varoval, že drevo sa z krajiny vo veľkom vyváža v kamiónoch či vlakoch do zahraničia, zatiaľ čo domáce píly prichádzajú o prácu, čo je podľa neho hlavným dôvodom na skrytie príjemcov.

Štátny podnik Lesy SR v pondelok informoval, že aplikáciu pre nadštandardnú transparentnosť optimalizoval na základe podnetov od svojich obchodných partnerov. K anonymizácii vybraných údajov tretích strán podľa podniku dochádza s cieľom nájsť rovnováhu medzi otvorenosťou voči verejnosti a ochranou férového konkurenčného prostredia.

Lesy SR zároveň tvrdia, že celkový rozsah zverejňovaných informácií o ich hospodárení zostáva zachovaný.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ruská centrálna banka odporúča úľavy firmám zasiahnutým útokmi

Podniky poškodené ukrajinskými dronovými útokmi na logistické centrá a sklady budú môcť požiadať o reštrukturalizáciu úverov. Veriteľov k podpore dotknutých spoločností vyzvala v pondelok ruská centrálna banka.

Od 18. júla bolo podľa textu napadnutých najmenej 20 skladov patriacich ruskému internetovému predajcovi Wildberries.

„Malé a stredné podniky, ktoré utrpeli v dôsledku teroristických útokov na logistické centrá, sklady, výrobné zariadenia, maloobchodné prevádzky, kancelárie a ďalšie priestory, budú môcť požiadať o reštrukturalizáciu svojich úverov,“ oznámil regulátor.

Pripravenosť podporiť podnikateľov už deklarovali dve veľké ruské banky Sberbank a VTB, ako aj Wildberries Bank, ktorá patrí maloobchodnej spoločnosti.

Podľa vysokopostaveného predstaviteľa Sberbanky Sergeja Melameda banka už dostala od podnikateľov približne 2-tisíc žiadostí o reštrukturalizáciu pôžičiek.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Na podpredsedu Najvyššieho správneho súdu vyhlásili voľbu

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová vyhlásila v pondelok tretíkrát voľbu kandidáta na funkciu podpredsedu Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR na 10. novembra.

Urobila tak z dôvodu, že ani v opätovne vyhlásenej voľbe nebol v stanovenej lehote predložený žiadny návrh na kandidáta.

Termín vyhlásenia voľby súvisí s uplynutím funkčného obdobia súčasného podpredsedu NSS Mariána Trenčana, ktoré sa skončí 12. októbra.

Oprávnení navrhovatelia môžu svoje návrhy kandidátov predložiť Kosovej do 4. septembra. „Na návrhy doručené po uplynutí tejto lehoty, ako aj na návrhy, ktoré neobsahujú všetky náležitosti ustanovené zákonom, sa neprihliada,“ pripomenula kancelária súdnej rady.

(tasr, est)

Minúta  |  

Útoky na Kyjev nepoľavia, Rusko zrýchľuje výrobu zbraní

Moskva môže znížiť počet striel použitých proti jednotlivým cieľom, no ostreľovanie Ukrajiny pravdepodobne nepreruší. Podľa zástupcu šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadyma Skibického bude ďalšie tempo útokov závisieť najmä od výrobných kapacít.

V júli ruské sily vypálili rekordných 377 balistických a riadených striel. Zo 126 balistických rakiet ukrajinská protivzdušná obrana zachytila 36, čo predstavuje približne 29 percent. Ich nasadenie sa v posledných mesiacoch zvyšovalo.

Skibickyj tvrdí, že Rusko vyrába hlavné typy rakiet na 110 až 120 percent plánovaného mesačného objemu. Do 3. augusta už splnilo ročné ciele v prípade hypersonických striel Cirkon a modernizovaných striel Oniks.

Produkciu Kinžalov a Ch-32 však od apríla zastavilo a zdroje presúva k účinnejším zbraniam.

Zmeny sa týkajú aj dronov. V auguste chce Moskva vyrobiť približne 11-tisíc útočných bezpilotných lietadiel, pričom sa sústreďuje na rýchlejšie typy Geraň-4 a Geraň-5.

Ukrajinská rozviedka zároveň predpokladá, že Rusko vytvára zásoby rakiet pred jesennou a zimnou kampaňou.

(kyivpost, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.