Preskočiť na obsah
  |  

Podvody za stámilióny: Libanon vyšetruje exguvernéra banky

Libanonský sudca v pondelok obžaloval bývalého guvernéra centrálnej banky Riada Salameha a bývalého šéfa komerčnej banky Bank Audi Samira Hannu z finančných trestných činov vrátane sprenevery a nezákonného obohatenia. Pôsobenie Salameha, ktorý viedol centrálnu banku tri desaťročia, sprevádzalo viacero káuz. Všetky obvinenia však dlhodobo odmieta.

Podľa súdneho zdroja sa spis zaoberá podozreniami zo sprenevery desiatok miliónov dolárov a úplatkárstvom, ktorého sa údajne Hanna dopustil voči Salamehovi. Ide o prvý prípad, keď v súvislosti s exguvernérom obvinili aj predstaviteľa súkromného bankového sektora.

Švajčiarska organizácia Accountability Now uviedla, že ide o podozrenia zo sprenevery 154 miliónov dolárov z roku 2010 a 102 miliónov dolárov z roku 2012.

Operácie mali realizovať prostredníctvom štyroch spoločností na Kajmanských ostrovoch. Súčasný guvernér centrálnej banky Karim Souaid potvrdil, že banka už skôr podala trestné oznámenie pre zneužívanie verejných zdrojov.

Salameh sa v súčasnosti nachádza pod lekárskym dohľadom v nemocnici pri Bejrúte a po neúčasti na pojednávaní ho vzali do väzby. 88-ročný Hanna však zaplatil kauciu vo výške milión dolárov a stíhaný je na slobode.

Salameh, ktorého vlani po 13 mesiacoch zadržania prepustili na slobodu za rekordnú kauciu vyše vo výške 14 miliónov dolárov, čelí okrem domáceho stíhania aj vyšetrovaniu v zahraničí – vrátane Francúzska, Švajčiarska a Nemecka.

(reuters, max)

  |  

Španielsko prehráva boj s plameňmi pre lietajúce uhlíky

Rozsiahly lesný požiar v juhozápadnom Španielsku v okolí stredovekého mesta Niebla sa v pondelok vymkol kontrole a hasiči ho napriek maximálnemu úsiliu nedokážu udržať pod kontrolou. Silný vietor i náročný terén šíria žeravé uhlíky do všetkých strán, čo vytvára nové ohniská.

Podľa šéfa andalúzskych záchranárov Antonia Sanza plamene zasiahli už takmer 20-tisíc hektárov a zásah potrvá ešte niekoľko dní. Z oblasti preventívne evakuovali takmer 500 ľudí.

Španielsko čelí mimoriadne ničivej sezóne požiarov, pričom podľa Európskeho informačného systému o lesných požiaroch tento rok pri 400 požiaroch zhorelo už viac ako 244-tisíc hektárov pôdy. Ide o šesťnásobne väčšiu plochu než v rovnakom období minulého roka.

Ďalšie nebezpečné požiare vyčíňajú v provincii Segovia a v Castellóne. V Segovii spôsobil požiar vznietený automobil na diaľnici, pričom oheň si vyžiadal evakuáciu 176 obyvateľov z dvoch obcí. Situácia sa tam cez noc mierne zlepšila vďaka stúpajúcej vlhkosti vzduchu.

Východné mestečko Tírig v Castellóne hlási 800 zničených hektárov a 900 evakuovaných osôb, no plamene sa po priaznivejšom nočnom počasí podarilo takmer stabilizovať. Podmienky na väčšine územia však zostávajú kritické.

(reuters, max)

  |  

Pochybné radary žiada rezort Šutaja Eštoka stiahnuť

Ministerstvo vnútra vyzvalo dodávateľa na okamžité odstránenie dvoch radarových zariadení z testovacej prevádzky. Dôvodom je, že predložená dokumentácia dostatočne nepreukázala pôvod zariadení a ich kľúčových komponentov, čo vyvolalo bezpečnostné pochybnosti.

Rezort požaduje bezodkladnú demontáž a nahradenie radarmi, ktoré spĺňajú zákonné a bezpečnostné normy Slovenska aj Európskej únie. Nový typ zariadení musí dodávateľ vopred oznámiť a doložiť ich technickú bezpečnosť.

Zariadenia na testovanie dodala spoločnosť Soitron na základe ponuky po tom, ako 30. júna 2026 získali certifikát Slovenského metrologického ústavu. Ministerstvo pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) už požiadalo o posúdenie rizikovosti aj Národný bezpečnostný úrad.

Testery boli prevádzkované len v skúšobnom režime, neboli prepojené s registrami a nevznikli na ich základe žiadne pokuty ani nedošlo k úniku údajov. Ich demontáž preto nemá vplyv na priestupkové konania. Do budúcna rezort pripravuje sprísnenie bezpečnostných previerok pre všetky technológie snímajúce verejný priestor.

Kroku ministerstva predchádzala kritika opozičného hnutia PS, ktoré upozornilo na riziko, že namontované kamery môžu byť ruskej výroby. PS požaduje okrem preverenia zo strany Národného bezpečnostného úradu aj nezávislú analýzu odborníkmi z EÚ a NATO. Spoločnosť Soitron akékoľvek tvrdenia o ruskom pôvode dodaných zariadení kategoricky odmietla.

(tasr, max)

  |  

Kolumbiu zasiahlo zemetrasenie o sile 7,4. Cítili ho aj vo Venezuele

Najmenej 22 ľudí zahynulo v pondelok pri silnom zemetrasení s magnitúdou 7,4, ktoré zasiahlo západnú Kolumbiu. Podľa úradov otrasy zničili viacero budov a uväznili obyvateľov v troskách. Obete hlásia z mesta Manizales, zatiaľ čo starosta mesta Cali Alejandro Eder potvrdil zrútenie najmenej 20 budov a požiadal o záchranársku pomoc mestá Bogota a Medellín.

Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo neďaleko obce San José del Palmar v provincii Chocó v hĺbke 96 kilometrov. Guvernérka provincie Nubia Carolina Córdobová varovala pred následnými dotrasmi a potvrdila zranených aj rozsiahle škody v hlavnom meste Quibdó.

Úrad civilného letectva preventívne pozastavil prevádzku na letiskách v mestách Pereira, Manizales, Quibdó, Armenia, Cartago a Buenaventura, kým inšpektori neskontrolujú stav pristávacích dráh a terminálov. Národná agentúra pre katastrofy zaznamenala hlásenia o otrasoch v deviatich departementoch, čo viedlo k masívnym evakuáciám obyvateľstva.

Americký systém varovania pred cunami potvrdil, že riziko vzniku vlny nehrozí.

Otrasy boli citeľné aj v susednej Venezuele, konkrétne v pohraničnom štáte Táchira a meste Barquisimeto. Venezuela pritom ešte v júni čelila dvom ničivým zemetraseniam, ktoré si na jej severe vyžiadali viac ako 6-tisíc obetí. Kolumbijské záchranné zložky naďalej prehľadávajú sutiny a špecifikujú presný počet zranených a rozsah materiálnych škôd.

(reuters, max)

  |  

Prokuratúra odhalila, aké trestné činy dominovali uplynulý rok

Majetková trestná činnosť predstavovala v roku 2025 najvyšší podiel na celkovej kriminalite na Slovensku. Vyplýva to zo Správy generálneho prokurátora SR zverejnenej na webe Národnej rady SR.

Najčastejším jednotlivým trestným činom sa stalo ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (stíhaných bolo 4 620 osôb), pričom oproti roku 2024 vzrástol počet týchto činov o 9,2 percenta. Prokuratúra tento nárast pripisuje lepšiemu odhaľovaniu páchateľov vďaka dostupným narkotestom.

Pri majetkovej kriminalite viedli krádeže (3 597 osôb), pri ktorých však došlo k výraznému poklesu stíhaných páchateľov až o 44,3 percenta. Dôvodom bola najmä zmena legislatívy, ktorá zvýšila hranicu škody pre trestný čin nad 700 eur a zrušila trestnosť recidívy pri drobných krádežiach.

Naopak, o 1,5 percenta vzrástol počet prípadov neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku (880 osôb), čo súvisí s rozmachom elektronického bankovníctva a zneužívaním bezkontaktných platieb. Nasledovali podvody (663 osôb) a poškodzovanie cudzej veci (621 osôb).

Významný podiel mali aj trestné činy zanedbania povinnej výživy (2 195 osôb), ublíženia na zdraví (950 osôb) a drogová trestná činnosť (1 040 osôb). Pozitívnym trendom bol pokles počtu prípadov šírenia poplašnej správy o 25,8 percenta (23 osôb) a druhý rok po sebe aj výrazný pokles prevádzačstva o 51,1 percenta (46 osôb v roku 2025, 94 osôb v roku 2024 a 246 osôb v roku 2023).

(tasr, max)

  |  

Ruskí atléti sa obracajú na súd pre obmedzenia športovcov

Ruská atletická federácia podala novú žalobu na Športový arbitrážny súd v Lausanne, v ktorej spochybňuje sankcie uvalené Svetovou atletikou. Cieľom právnych krokov je obnoviť účasť ruských športovcov na medzinárodných súťažiach.

Ruskí a bieloruskí atletickí reprezentanti čelia vylúčeniu od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Federácia zdôrazňuje, že reštrikcie porušujú jej práva a bránia jej plne zastupovať športovcov. Sankcie jej znemožňujú zúčastňovať sa na zasadnutiach rady, hlasovaniach či trénerských seminároch, pričom údajne brzdia aj rozvoj mládeže.

Ide o ďalšie podanie po tom, čo Ruská atletika 9. júla napadla rozhodnutie Svetovej atletickej rady z 3. júla o predĺžení suspendácie. Federáciu v arbitráži zastupujú medzinárodní športoví právnici. Svetová atletika na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovala.

Na rozdiel od iných športov, ktoré Rusom povoľujú štart pod neutrálnou vlajkou, patrí atletika k najprísnejším organizáciám a naďalej trvá na kompletnom zákaze štartu. Ruská strana je však odhodlaná v právnom boji za zrušenie reštrikcií pokračovať.

Športový arbitrážny súd ako najvyšší arbitrážny orgán v športe teraz preskúma, či reštrikčné opatrenia svetového riadiaceho orgánu neporušujú stanovené pravidlá a práva dotknutej federácie.

(reuters, max)