Preskočiť na obsah
  |  

Kolumbiu zasiahlo zemetrasenie o sile 7,4. Cítili ho aj vo Venezuele

Najmenej 22 ľudí zahynulo v pondelok pri silnom zemetrasení s magnitúdou 7,4, ktoré zasiahlo západnú Kolumbiu. Podľa úradov otrasy zničili viacero budov a uväznili obyvateľov v troskách. Obete hlásia z mesta Manizales, zatiaľ čo starosta mesta Cali Alejandro Eder potvrdil zrútenie najmenej 20 budov a požiadal o záchranársku pomoc mestá Bogota a Medellín.

Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo neďaleko obce San José del Palmar v provincii Chocó v hĺbke 96 kilometrov. Guvernérka provincie Nubia Carolina Córdobová varovala pred následnými dotrasmi a potvrdila zranených aj rozsiahle škody v hlavnom meste Quibdó.

Úrad civilného letectva preventívne pozastavil prevádzku na letiskách v mestách Pereira, Manizales, Quibdó, Armenia, Cartago a Buenaventura, kým inšpektori neskontrolujú stav pristávacích dráh a terminálov. Národná agentúra pre katastrofy zaznamenala hlásenia o otrasoch v deviatich departementoch, čo viedlo k masívnym evakuáciám obyvateľstva.

Americký systém varovania pred cunami potvrdil, že riziko vzniku vlny nehrozí.

Otrasy boli citeľné aj v susednej Venezuele, konkrétne v pohraničnom štáte Táchira a meste Barquisimeto. Venezuela pritom ešte v júni čelila dvom ničivým zemetraseniam, ktoré si na jej severe vyžiadali viac ako 6-tisíc obetí. Kolumbijské záchranné zložky naďalej prehľadávajú sutiny a špecifikujú presný počet zranených a rozsah materiálnych škôd.

(reuters, max)

  |  

Prokuratúra odhalila, aké trestné činy dominovali uplynulý rok

Majetková trestná činnosť predstavovala v roku 2025 najvyšší podiel na celkovej kriminalite na Slovensku. Vyplýva to zo Správy generálneho prokurátora SR zverejnenej na webe Národnej rady SR.

Najčastejším jednotlivým trestným činom sa stalo ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (stíhaných bolo 4 620 osôb), pričom oproti roku 2024 vzrástol počet týchto činov o 9,2 percenta. Prokuratúra tento nárast pripisuje lepšiemu odhaľovaniu páchateľov vďaka dostupným narkotestom.

Pri majetkovej kriminalite viedli krádeže (3 597 osôb), pri ktorých však došlo k výraznému poklesu stíhaných páchateľov až o 44,3 percenta. Dôvodom bola najmä zmena legislatívy, ktorá zvýšila hranicu škody pre trestný čin nad 700 eur a zrušila trestnosť recidívy pri drobných krádežiach.

Naopak, o 1,5 percenta vzrástol počet prípadov neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku (880 osôb), čo súvisí s rozmachom elektronického bankovníctva a zneužívaním bezkontaktných platieb. Nasledovali podvody (663 osôb) a poškodzovanie cudzej veci (621 osôb).

Významný podiel mali aj trestné činy zanedbania povinnej výživy (2 195 osôb), ublíženia na zdraví (950 osôb) a drogová trestná činnosť (1 040 osôb). Pozitívnym trendom bol pokles počtu prípadov šírenia poplašnej správy o 25,8 percenta (23 osôb) a druhý rok po sebe aj výrazný pokles prevádzačstva o 51,1 percenta (46 osôb v roku 2025, 94 osôb v roku 2024 a 246 osôb v roku 2023).

(tasr, max)

  |  

Ruskí atléti sa obracajú na súd pre obmedzenia športovcov

Ruská atletická federácia podala novú žalobu na Športový arbitrážny súd v Lausanne, v ktorej spochybňuje sankcie uvalené Svetovou atletikou. Cieľom právnych krokov je obnoviť účasť ruských športovcov na medzinárodných súťažiach.

Ruskí a bieloruskí atletickí reprezentanti čelia vylúčeniu od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Federácia zdôrazňuje, že reštrikcie porušujú jej práva a bránia jej plne zastupovať športovcov. Sankcie jej znemožňujú zúčastňovať sa na zasadnutiach rady, hlasovaniach či trénerských seminároch, pričom údajne brzdia aj rozvoj mládeže.

Ide o ďalšie podanie po tom, čo Ruská atletika 9. júla napadla rozhodnutie Svetovej atletickej rady z 3. júla o predĺžení suspendácie. Federáciu v arbitráži zastupujú medzinárodní športoví právnici. Svetová atletika na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovala.

Na rozdiel od iných športov, ktoré Rusom povoľujú štart pod neutrálnou vlajkou, patrí atletika k najprísnejším organizáciám a naďalej trvá na kompletnom zákaze štartu. Ruská strana je však odhodlaná v právnom boji za zrušenie reštrikcií pokračovať.

Športový arbitrážny súd ako najvyšší arbitrážny orgán v športe teraz preskúma, či reštrikčné opatrenia svetového riadiaceho orgánu neporušujú stanovené pravidlá a práva dotknutej federácie.

(reuters, max)

  |  

Nová IRA podľa tajných služieb pripravuje násilie proti migrantom

Predstavitelia Írskej republikánskej armády (IRA) plánujú kampaň, ktorá má prinútiť neeurópskych prisťahovalcov opustiť Írskom a Britániou spravovanú časť ostrova Írsko, informovali spravodajské zdroje denník Mail on Sunday.

Skupina, ktorá presadzuje zjednotenie Írska pod írskou vlajkou, podľa bezpečnostných zdrojov využíva napätie súvisiace s migrantmi na oboch stranách britsko-írskej hranice.

To súvisí aj s prípadmi obťažovania, sexuálnych útokov, útokov nožom a ďalšieho násilia, ktorých sa na miestnych dopúšťajú migranti z Ázie a Afriky.

Vo videu zverejnenom na pravicovej sociálnej platforme neznámy muž pohrozil prisťahovalcom násilím, ak krajinu neopustia. Hovoril aj o 24-hodinovom ultimáte a „občianskej vojne“.

Nová IRA vznikla v roku 2012 spojením Pravej IRA, založenej v roku 1997 odštiepencami Dočasnej IRA, so skupinou Republikánska akcia proti drogám.

Bezpečnostný zdroj tvrdí, že organizácia tento rok podnikla útoky proti Policajnej službe Severného Írska a presadzuje dva ciele: odchod všetkých neeurópskych migrantov a návrat Londýnom obsadeného Severného Írska pod správu Dublinu.

(dailymail.com, bak)

  |  

Aktivistka z Nemecka žiada o grant z USA na projekt slobody prejavu

Nemecká pravicová influencerka Naomi Seibtová, ktorej príspevky na sociálnych sieťach v minulosti podporil Elon Musk, požiadala americké ministerstvo zahraničných vecí o financovanie. Podľa správ nemeckého denníka Handelsblatt chce získať grant na spustenie novej mediálnej siete s politickým obsahom.

Táto 25-ročná podporovateľka strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa hlási k libertariánom, informovala, že sa zapojila do programu americkej diplomacie. Tento fond má za cieľ podporovať európske organizácie zamerané na slobodu prejavu, národnú suverenitu a otázky vplyvu migrácie.

Rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov zatiaľ nebolo prijaté. Ministerstvo zahraničných vecí USA sa k žiadosti bezprostredne nevyjadrilo.

Aktivistka plánuje pod hlavičkou projektu „Aliancia slobody Západu“ vybudovať kanál na sociálnych sieťach, spolupracovať s právnikmi v oblasti slobody prejavu, ale aj s médiami a prieskumnými agentúrami.

Seibtová sa pôvodne zviditeľnila ako skeptička v oblasti klimatických zmien a neskôr sa stala jednou z nemeckých komentátoriek, s ktorými Musk najčastejšie komunikoval na platforme X. Minulý rok požiadala v Spojených štátoch amerických o politický azyl.

(reuters, max)

  |  

Zuckerberg vyzval na uvoľnenie pravidiel pre AI na súboj s Čínou

Šéf spoločnosti Meta Mark Zuckerberg vyzval USA na zníženie bariér pre open-source umelú inteligenciu, aby americké firmy dokázali lepšie konkurovať čínskym rivalom. Meta zároveň vydala nový menší model Muse Glimmer určený na spúšťanie agentských úloh priamo v počítačoch a oznámila plán zverejniť verzie svojho pokročilého modelu Muse Spark 1.2.

Akcie firmy po oznámení v predobchodnom období vzrástli o takmer tri percentá.

Zuckerberg vo svojej 14-stranovej eseji „Budúcnosť je pre každého“ zdôraznil, že koncentrácia moci v rukách niekoľkých vývojárov uzavretých modelov je problematická. Poukázal na to, že čínske startupy s otvorenými modelmi ako Kimi K3, Qwen3.8-Max či V4-Flash dobiehajú špičkové americké systémy.

Zároveň upozornil na nevýhodu USA pri budovaní infraštruktúry a prísne obmedzenia týkajúce sa tréningových dát či destilácie údajov, ktoré brzdia domáci vývoj. Ak chcú Spojené štáty viesť, musia podľa neho toto legislatívne trenie znížiť.

S cieľom podporiť infraštruktúru predstaviť fond v hodnote jednej miliardy dolárov na zmiernenie odporu komunít voči výstavbe dátových centier, pričom Meta plánuje investovať až 145 miliárd dolárov do AI infraštruktúry. Firma tiež zavedie nezávislú štruktúru riadenia pre schvaľovanie bezpečnostných kritérií modelov.

(reuters, max)