Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrela Darina Laščiaková, život zasvätila ľudovej piesni

Slovenská kultúra prišla o jednu z najvýraznejších osobností spojených s folklórom. Speváčka, etnografka a dlhoročná rozhlasová redaktorka zomrela v stredu 12. augusta vo veku 94 rokov. Správu potvrdila jej vnučka Simona Frantová.

Rodáčka z Tvrdošína vyštudovala hudobnú vedu a národopis na Univerzite Komenského. Počas štúdia bola členkou a sólistkou Lúčnice, od roku 1961 pôsobila 33 rokov v Československom rozhlase v Bratislave.

S magnetofónom precestovala takmer celé Slovensko, vyhľadávala nositeľov tradícií a zaznamenávala piesne v ich prirodzenom prostredí. Výrazne tak prispela k vytvoreniu rozsiahleho rozhlasového archívu autentického hudobného folklóru. Pripravovala aj množstvo relácií a približne dve desaťročia prinášala priame prenosy z Folklórneho festivalu Východná.

K jej najznámejším interpretáciám patrila oravská svadobná odobierka Zbohom ostávajte, mamičkine prahy. Za svoju tvorbu získala viacero ocenení vrátane Krištáľového krídla. Prezident Ivan Gašparovič jej v roku 2013 udelil Pribinov kríž prvej triedy.

(pravda, bak)

Minúta  |  

Ruský útok zasiahol prístav pri Izmaile

Ruské sily v noci zaútočili na oblasť pri najväčšom ukrajinskom dunajskom prístave. Podľa regionálnych úradov nálet spôsobil škody a požiar.

Izmail leží v Odeskej oblasti neďaleko hraníc s Rumunskom a slúži na prepravu obilia a ďalších komodít. Úder prišiel deň po tom, ako Ukrajina zasiahla Novorossijsk, významné centrum vývozu obilia na ruskom pobreží Čierneho mora.

Rumunsko, ktoré je členom Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, v reakcii vyslalo dve stíhačky. Tamojšie ministerstvo obrany oznámilo, že vzdušný cieľ sa približne desať minút nachádzal v rumunskom vzdušnom priestore a následne zamieril späť na Ukrajinu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Madrid odmieta nároky Rabatu na Ceutu a Melillu

Španielsko vylúčilo akúkoľvek diskusiu o zvrchovanosti nad svojimi severoafrickými mestami po tom, ako marocký minister spravodlivosti Abdellatif Ouahbi zopakoval územné požiadavky svojej krajiny.

Rabat považuje Ceutu a Melillu od získania nezávislosti v roku 1956 za územia okupované Španielskom a usiluje sa o vyriešenie sporu prostredníctvom dialógu. Madrid ich, naopak, pokladá za neoddeliteľnú súčasť svojho štátu.

„Ceuta a Melilla nie sú iba španielske, sú superšpanielske a nemožno sa ich dotknúť,“ vyhlásila ministerka obrany Margarita Roblesová. Rezort zahraničných vecí zároveň zdôraznil, že o územnej celistvosti krajiny sa s nikým nerokovalo a ani rokovať nebude.

Napätie prichádza po júlovej migračnej kríze, počas ktorej do Ceuty krátkodobo preniklo približne 72-tisíc ľudí a najmenej 96 zahynulo.

Maroko medzičasom posilnilo bezpečnosť pri hraniciach oboch miest pre internetové výzvy na ďalší hromadný pokus o prekročenie hranice 15. augusta. Organizátorom a účastníkom pohrozilo trestným stíhaním.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Putin prvýkrát navštívil sporný ostrov, Japonsko protestuje

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok pricestoval na Iturup na konci Kurilského súostrovia neďaleko japonského Hokkaida. Tokio si toto územie nárokuje a proti návšteve šéfa Kremľa ostro protestovalo.

Podľa ruskej agentúry TASS išlo o Putinovu prvú osobnú cestu na toto súostrovie. Na Iturupe navštívil závod na spracovanie rýb Jasnyj. Deň predtým dohliadal na rozsiahle námorné cvičenia na ruskom Ďalekom východe.

Japonský minister zahraničných vecí Tošimicu Motegi zdôraznil, že takzvané severné teritóriá vrátane ostrova, ktorý Japonci nazývajú Etorofu, sú podľa Tokia historicky aj z hľadiska medzinárodného práva neoddeliteľnou súčasťou Japonska.

Územný spor je hlavnou prekážkou uzavretia formálnej mierovej zmluvy medzi obomi krajinami po druhej svetovej vojne.

Putinova cesta nasledovala deň po odpálení severokórejskej balistickej rakety smerom k vodám východne od Kórejského polostrova. Pchjongjang je spojencom Moskvy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Washington pripúšťa spoločné útoky na ozbrojené skupiny v Kolumbii

Spojené štáty nevylučujú vojenské operácie spolu s kolumbijskými silami proti tamojším ozbrojeným organizáciám. Americký minister obrany Pete Hegseth o tejto možnosti hovoril po prijatí krajiny do koalície zameranej na boj proti narkokartelom.

Bogota podľa neho povolila spoločné zásahy proti teroristom a ich sieťam. Hegseth potvrdil, že s kolumbijským rezortným partnerom diskutoval aj o útokoch na Národnú oslobodzovaciu armádu a zvyšky Revolučných ozbrojených síl Kolumbie.

Nový prezident Abelardo de la Espriella sľúbil tvrdší postup proti ozbrojeným skupinám a nelegálnemu pestovaniu plodín využívaných na výrobu drog. Administratíva Donalda Trumpa plánuje jeho vláde poskytnúť bezpečnostnú pomoc vo výške jednej miliardy dolárov.

Hegseth prirovnal obchodníkov s drogami k teroristickým organizáciám al-Káida a Islamský štát. Zároveň vyhlásil, že Washington chce chrániť západnú pologuľu pred pašerákmi drog aj nepriateľským zahraničným vplyvom.

Nový kolumbijský minister obrany Jorge Eduardo Mora očakáva, že jeho krajina zohrá významnú úlohu v boji proti narkokartelom na pobreží Tichého oceánu aj Karibského mora.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Palestínski študenti podali žalobu na Kolumbijskú univerzitu

Skupina súčasných a bývalých palestínskych študentov a zamestnancov podala žalobu na Kolumbijskú univerzitu v New Yorku. Tvrdí, že škola od konca roka 2023 diskriminuje palestínsku komunitu.

V žalobe sa uvádza, že univerzita nezabezpečila ochranu svojich palestínskych členov pred obťažovaním a cielene proti nim postupovala prostredníctvom toho, čo žalobcovia označili za „nespravodlivé a zaujaté disciplinárne konanie“. Kolumbijská univerzita už skôr poprela, že by sa dopúšťala diskriminácie. K prebiehajúcemu súdnemu konaniu sa však odmietla vyjadriť.

Po vypuknutí vojny v Pásme Gazy vyvolanej smrtiacim útokom palestínskej militantnej skupiny Hamas v októbri 2023 na Izrael sa nielen na Kolumbijskej univerzite, ale po celých Spojených štátoch konali početné protesty. Demonštranti požadovali ukončenie americkej podpory Izraela a vyzývali univerzity, aby stiahli svoje investície z firiem podporujúcich židovský štát.

V máji 2025 Kolumbijská univerzita vylúčila viac než 65 študentov za ich účasť na uzavretí hlavnej univerzitnej knižnice počas propalestínskej demonštrácie. K demonštrácii došlo v čase, keď škola rokovala s administratívou prezidenta Donalda Trumpa, ktorá jej znížila federálne financovanie po tom, ako školu obvinila z toho, že počas propalestínskych protestov tolerovala antisemitizmus.

Demonštranti tvrdia, že odpor proti izraelským útokom na Pásmo Gazy a okupácii palestínskych území nie je antisemitský a že obhajoba palestínskych práv by sa nemala zamieňať s podporou extrémizmu. Univerzita vlani v júli súhlasila, že americkej vláde zaplatí viac než 200 miliónov dolárov s cieľom urovnať federálne vyšetrovania a obnoviť federálne financovanie.

Organizácie na ochranu slobody prejavu odsúdili tvrdý zásah univerzity proti protestujúcim, v dôsledku ktorého hrozili študentom zatknutie, pozastavenie či vylúčenie zo štúdia alebo až odobratie akademického titulu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.