Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rodina spochybňuje okolnosti eutanázie 83-ročnej Kanaďanky

Brigitte Stegemannová zomrela 10. júla v domove pre seniorov v kanadskom Belleville po podaní smrtiacej liečby v rámci programu lekárskej pomoci pri umieraní.

Jej príbuzní tvrdia, že ťažko chorá žena s poruchou sluchu a kognitívnymi problémami bezprostredne pred zákrokom nedala konečný ústny súhlas.

Stegemannová mala rakovinu žalúdka v štvrtom štádiu. Podľa rodiny sa predtým asistovanej smrti bránila a chcela zomrieť prirodzene, pretože bola kresťanka. Počas neprítomnosti vnučky však požiadala o eutanáziu.

Príbuzní spochybnili jej schopnosť plne porozumieť rozhodnutiu. Tvrdia, že krátko pred smrťou plakala, pýtala sa, či musí zomrieť, a povedala, že urobila chybu.

Kanadské pravidlá vyžadujú dobrovoľný a informovaný súhlas, za určitých okolností však umožňujú upustiť od jeho opätovného potvrdenia tesne pred zákrokom. Ak pacient prejaví odpor slovami, zvukmi alebo gestami, usmrtenie sa nesmie uskutočniť.

Nie je jasné, ktoré ustanovenia sa v tomto prípade uplatnili. Rodina žiada objasnenie okolností, nezávislé vyšetrovanie sa podľa textu zatiaľ neuskutočnilo.

(alexschadenberg.blogspot, bak)

Minúta  |  

Mesiace bez striedania. Ukrajinskí vojaci hlásia aj nedostatok zásob

Príslušníci 121. samostatnej brigády územnej obrany tvrdia, že na bojových pozíciách v Záporožskej oblasti zostávajú takmer štyri mesiace bez rotácie. Podľa ich výzvy z 9. augusta zároveň čelia nedostatku pitnej vody, potravín a liekov.

Veliteľ čaty Anatolij Syščuk povedal, že jednotka nastúpila na pozície v apríli s tým, že nasadenie potrvá mesiac. Zásoby však podľa neho niekedy neprichádzajú tri dni až sedem dní, v jednom prípade vojaci čakali 12 dní. Niektorí sa pre nedostatok jedla a vody ocitli v stave čiastočného bezvedomia.

Velenie brigády reagovalo, že zásoby na ťažko dostupné miesta dopravuje dronmi. Za mesiac údajne doručilo jednotke 27 približne deväťkilogramových balíkov. Meškania pripísalo nepriaznivému počasiu, aktivite nepriateľa a ruským systémom elektronického boja.

Južné obranné sily 12. augusta oznámili, že za posledných 30 dní dopravili vojakom približne 240 kilogramov potravín. Rotáciu pripravujú, uskutočniť sa má hneď, ako to dovolí bezpečnostná situácia.

(nv.ua, bak)

Minúta  |  

Zomrela Darina Laščiaková, život zasvätila ľudovej piesni

Slovenská kultúra prišla o jednu z najvýraznejších osobností spojených s folklórom. Speváčka, etnografka a dlhoročná rozhlasová redaktorka zomrela v stredu 12. augusta vo veku 94 rokov. Správu potvrdila jej vnučka Simona Frantová.

Rodáčka z Tvrdošína vyštudovala hudobnú vedu a národopis na Univerzite Komenského. Počas štúdia bola členkou a sólistkou Lúčnice, od roku 1961 pôsobila 33 rokov v Československom rozhlase v Bratislave.

S magnetofónom precestovala takmer celé Slovensko, vyhľadávala nositeľov tradícií a zaznamenávala piesne v ich prirodzenom prostredí. Výrazne tak prispela k vytvoreniu rozsiahleho rozhlasového archívu autentického hudobného folklóru. Pripravovala aj množstvo relácií a približne dve desaťročia prinášala priame prenosy z Folklórneho festivalu Východná.

K jej najznámejším interpretáciám patrila oravská svadobná odobierka Zbohom ostávajte, mamičkine prahy. Za svoju tvorbu získala viacero ocenení vrátane Krištáľového krídla. Prezident Ivan Gašparovič jej v roku 2013 udelil Pribinov kríž prvej triedy.

(pravda, bak)

Minúta  |  

Ruský útok zasiahol prístav pri Izmaile

Ruské sily v noci zaútočili na oblasť pri najväčšom ukrajinskom dunajskom prístave. Podľa regionálnych úradov nálet spôsobil škody a požiar.

Izmail leží v Odeskej oblasti neďaleko hraníc s Rumunskom a slúži na prepravu obilia a ďalších komodít. Úder prišiel deň po tom, ako Ukrajina zasiahla Novorossijsk, významné centrum vývozu obilia na ruskom pobreží Čierneho mora.

Rumunsko, ktoré je členom Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, v reakcii vyslalo dve stíhačky. Tamojšie ministerstvo obrany oznámilo, že vzdušný cieľ sa približne desať minút nachádzal v rumunskom vzdušnom priestore a následne zamieril späť na Ukrajinu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Madrid odmieta nároky Rabatu na Ceutu a Melillu

Španielsko vylúčilo akúkoľvek diskusiu o zvrchovanosti nad svojimi severoafrickými mestami po tom, ako marocký minister spravodlivosti Abdellatif Ouahbi zopakoval územné požiadavky svojej krajiny.

Rabat považuje Ceutu a Melillu od získania nezávislosti v roku 1956 za územia okupované Španielskom a usiluje sa o vyriešenie sporu prostredníctvom dialógu. Madrid ich, naopak, pokladá za neoddeliteľnú súčasť svojho štátu.

„Ceuta a Melilla nie sú iba španielske, sú superšpanielske a nemožno sa ich dotknúť,“ vyhlásila ministerka obrany Margarita Roblesová. Rezort zahraničných vecí zároveň zdôraznil, že o územnej celistvosti krajiny sa s nikým nerokovalo a ani rokovať nebude.

Napätie prichádza po júlovej migračnej kríze, počas ktorej do Ceuty krátkodobo preniklo približne 72-tisíc ľudí a najmenej 96 zahynulo.

Maroko medzičasom posilnilo bezpečnosť pri hraniciach oboch miest pre internetové výzvy na ďalší hromadný pokus o prekročenie hranice 15. augusta. Organizátorom a účastníkom pohrozilo trestným stíhaním.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Putin prvýkrát navštívil sporný ostrov, Japonsko protestuje

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok pricestoval na Iturup na konci Kurilského súostrovia neďaleko japonského Hokkaida. Tokio si toto územie nárokuje a proti návšteve šéfa Kremľa ostro protestovalo.

Podľa ruskej agentúry TASS išlo o Putinovu prvú osobnú cestu na toto súostrovie. Na Iturupe navštívil závod na spracovanie rýb Jasnyj. Deň predtým dohliadal na rozsiahle námorné cvičenia na ruskom Ďalekom východe.

Japonský minister zahraničných vecí Tošimicu Motegi zdôraznil, že takzvané severné teritóriá vrátane ostrova, ktorý Japonci nazývajú Etorofu, sú podľa Tokia historicky aj z hľadiska medzinárodného práva neoddeliteľnou súčasťou Japonska.

Územný spor je hlavnou prekážkou uzavretia formálnej mierovej zmluvy medzi obomi krajinami po druhej svetovej vojne.

Putinova cesta nasledovala deň po odpálení severokórejskej balistickej rakety smerom k vodám východne od Kórejského polostrova. Pchjongjang je spojencom Moskvy.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.