Preskočiť na obsah
  |  

Žilinka upozorňuje na rast závažnej kriminality mladistvých

Závažná úmyselná trestná činnosť mladistvých v posledných rokoch rastie. Generálny prokurátor Maroš Žilinka ju označil za celospoločenský problém, za ktorým vidí zanedbané pôsobenie rodiny a školy, vplyv médií, sociálnych sietí či rovesníkov, ale aj zlyhávanie štátu. Samotná represia podľa neho nestačí.

Generálna prokuratúra za rok 2025 evidovala 103 lúpeží spáchaných mladistvými, o 12 percent viac než v roku 2024 a o 47 percent viac než v roku 2022. Počet prípadov vydierania vzrástol z 23 v roku 2022 na 33 vlani, nebezpečné vyhrážanie sa za rovnaké obdobie zvýšilo z 21 na 42 prípadov.

Úmyselné ublíženia na zdraví tvorili až 75 percent trestných činov mladistvých proti životu a zdraviu. Žilinka upozornil aj na podiel alkoholu alebo iných návykových látok, ktorý vlani dosiahol 9,6 percenta oproti siedmim percentám v roku 2022.

Komisár pre deti Jozef Mikloško v súvislosti s kriminalitou a radikalizáciou mládeže poukázal aj na pocity samoty či ohrozenia, ktoré môžu zvyšovať náchylnosť mladých ľudí na radikalizačné myšlienky a skupiny.

(tasr, bak)

  |  

Ruská blokáda ohrozuje ukrajinskú úrodu aj ďalšiu sejbu

Ukrajinskí poľnohospodári čelia vážnym problémom po tom, ako ruské útoky takmer zastavili vývoz cez čiernomorské prístavy. Krajina pritom patrí medzi najväčších producentov pšenice, kukurice a slnečnice a približne 90 percent exportu týchto plodín smeruje cez Čierne more.

Situáciu zhoršuje vrcholiaca žatva. Sklady sa zapĺňajú, domáce ceny klesajú a farmári prichádzajú o príjmy potrebné na mzdy, palivo či jesenné práce. Ukrajina tento rok očakáva približne 60 miliónov ton obilia.

Podľa správy podniklo Rusko v júli a začiatkom augusta viac ako 70 útokov na čiernomorskú prístavnú infraštruktúru a 62 úderov na plavidlá.

Vývoz obilia sa počas prvých dvoch augustových týždňov medziročne prepadol o 75 percent. Moskva tvrdí, že zasahuje vojenskú infraštruktúru, logistiku a lode prepravujúce zahraničné zbrane.

Alternatívne trasy obmedzujú nízka hladina Dunaja, ruské útoky na železnice, prísnejší obchodný režim s Európskou úniou a vzťahy s Poľskom.

Ukrajinská centrálna banka odhaduje, že blokáda do konca roka pripraví krajinu o približne 2,5 miliardy dolárov v devízových príjmoch.

(reuters, bak)

  |  

Pri tragickom páde prístrešku v Komárne chýbal posudok statika

Projektová dokumentácia rekonštrukcie Klientskeho centra v Komárne, kde vo februári po zrútení betónového prístrešku zomreli dvaja ľudia, neobsahovala posudok autorizovaného statika. Vyplýva to z odpovede ministerstva vnútra pre Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Na nedostatok upozornila už v roku 2015 Technická inšpekcia, napriek tomu projekt získal stavebné povolenie.

Rekonštrukcia zahŕňala zateplenie budovy a prístrešku. Predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko tvrdí, že zmenou zaťaženia nosných prvkov vznikla povinnosť zapojiť autorizovaného statika. Podľa neho projekt bez jeho účasti porušil najmenej tri ustanovenia vtedajšieho stavebného zákona.

Medzi podkladmi sa nachádza dokument označený ako „statika“, ktorý vypracoval Vladimír Kapitán. Je autorizovaným stavebným inžinierom, nemá však osvedčenie statika a jeho stanovisko neobsahuje výpočty. Tvrdil v ňom, že nosné konštrukcie majú dostatočnú únosnosť a úpravy nezvýšia ich zaťaženie.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) po tragédii nevylúčil vplyv februárového zemetrasenia. Benko však namieta, že stavby v Komárne musia podľa technických noriem vydržať násobne silnejšie otrasy. Polícia prípad vyšetruje pre všeobecné ohrozenie, obvinenie zatiaľ nevzniesla.

(icjk, bak)

  |  

Inflácia na Slovensku klesla na najnižšiu úroveň za 19 mesiacov

Medziročná inflácia na Slovensku dosiahla v júli 3,3 percenta, čo bola najnižšia hodnota od začiatku roka 2025. V porovnaní s júnom vzrástli spotrebiteľské ceny len o 0,1 percenta, informoval Štatistický úrad SR.

Rast cien tlmili najmä potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré medzimesačne zlacneli o 1,1 percenta. Samotné potraviny klesli o 1,2 percenta, pričom nižšie ceny zaznamenalo sedem z deviatich sledovaných zložiek. Výraznejšie zlacneli ovocie, zelenina či mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Spotrebitelia si, naopak, priplatili za ryby.

V medziročnom porovnaní boli ceny vyššie v 12 z 13 výdavkových skupín domácností. Najvýraznejšie zdraželo bývanie s energiami, a to o 7,4 percenta. Energia na vykurovanie a chladenie bola drahšia o 28 percent, pričom dvojciferný rast si udržali aj ceny vodného a stočného.

Potraviny a nealkoholické nápoje boli oproti júlu minulého roka lacnejšie o 2,1 percenta, samotné potraviny o 2,6 percenta. Podobné poklesy boli naposledy zaznamenané v roku 2016. Za prvých sedem mesiacov roka 2026 spotrebiteľské ceny medziročne vzrástli o 3,7 percenta.

(tasr, bak)

  |  

Grónsko odkladá americkej firme plány na ťažbu ropy

Plány americkej ropnej spoločnosti Greenland Energy na začatie prieskumných vrtov v Grónsku sa odkladajú najmenej do zimy 2027. Miestne úrady nestihnú v pôvodne plánovanom termíne dokončiť povoľovací proces ani posúdiť možné environmentálne a sociálne dôsledky projektu.

Firma pritom už v júli priviezla na pobrežie vrtné zariadenia bez povolenia, za čo dostala dôrazné varovanie.

Rozhodovať sa bude aj o zásahu do chránených mokradí, kde žijú vzácne vtáky a pižmone dôležité pre miestnych lovcov. Prieskumné práce by sa mohli začať najskôr v zime 2027.

Odklad je v rozpore s predpoveďou vyslanca amerického prezidenta Donalda Trumpa Jeffa Landryho, ktorý v máji tvrdil, že ropa by sa mohla začať získavať približne do desiatich mesiacov.

Šéf Greenland Energy Robert Price odhaduje, že oblasť Jameson Land môže ukrývať surovinu v hodnote bilióna dolárov. Spoločnosť deklarovala, že bude pokračovať v prípravách v súlade s miestnymi pravidlami.

Po oznámení odkladu klesli akcie Greenland Energy o viac než tretinu.

(guardian, bak)

  |  

Rodina spochybňuje okolnosti eutanázie 83-ročnej Kanaďanky

Brigitte Stegemannová zomrela 10. júla v domove pre seniorov v kanadskom Belleville po podaní smrtiacej liečby v rámci programu lekárskej pomoci pri umieraní.

Jej príbuzní tvrdia, že ťažko chorá žena s poruchou sluchu a kognitívnymi problémami bezprostredne pred zákrokom nedala konečný ústny súhlas.

Stegemannová mala rakovinu žalúdka v štvrtom štádiu. Podľa rodiny sa predtým asistovanej smrti bránila a chcela zomrieť prirodzene, pretože bola kresťanka. Počas neprítomnosti vnučky však požiadala o eutanáziu.

Príbuzní spochybnili jej schopnosť plne porozumieť rozhodnutiu. Tvrdia, že krátko pred smrťou plakala, pýtala sa, či musí zomrieť, a povedala, že urobila chybu.

Kanadské pravidlá vyžadujú dobrovoľný a informovaný súhlas, za určitých okolností však umožňujú upustiť od jeho opätovného potvrdenia tesne pred zákrokom. Ak pacient prejaví odpor slovami, zvukmi alebo gestami, usmrtenie sa nesmie uskutočniť.

Nie je jasné, ktoré ustanovenia sa v tomto prípade uplatnili. Rodina žiada objasnenie okolností, nezávislé vyšetrovanie sa podľa textu zatiaľ neuskutočnilo.

(alexschadenberg.blogspot, bak)