Vyše 70 percent ľudí si myslí, že sa vyvíjame zlým smerom. Množia sa protesty a Hegerova vláda akoby nič nevidela.
V tomto texte nejde o Fica, ani jeho protest v Rimavskej Sobote, aj keď mu to nakoniec pomôže. Pointou toho, čo sa práve v krajine deje, je, že v ľuďoch rastie odpor. Tém je viac, menovateľ spoločný. Iniciatívu nemá opozícia, aj keď z toho bude ťažiť.
Odpor a nesúhlas rastie v samotných ľuďoch, deje sa to už dlhšie a najlepšie to vidieť na percente populácie, ktoré si myslí, že naša krajina sa nevyvíja správnym smerom. Číslo je tak vysoké, že sa to dá porovnať iba s koncom Mečiarovej vlády v roku 1998 a vypuknutím kauzy Gorila po páde Radičovej vlády v decembri 2011, krátko pred nástupom jednofarebného Fica.
Slovenské médiá priveľmi riešia demonštrácie proti Záborskej zákonu, ale ide o okrajovú tému, ktorá nemusí mať žiadne dosahy na preferencie. Keby totiž zákon prešiel, nezmení sa nič, len to, že ženy v núdzi dostanú viac pomoci. Schválený zákon nemá dôvod polarizovať a už vôbec nie mobilizovať.
Na rozdiel od tém, ktoré reprezentuje a presadzuje ministerka spravodlivosti Kolíková a minister zdravotníctva Lengvarský, obidvaja s podporou premiéra Hegera.
Rozoberme si to.
Proti Záborskej novele prišlo do Košíc 200, do Bratislavy asi tisíc ľudí. Všetci z nich majú politicky jasno.
Lenže proti transformácii nemocníc prišlo v Tvrdošíne do ulíc 500, ďalšie stovky až tisícky nespokojných sa mobilizujú vo Zvolene, Poprade, Svidníku a tento duch sa šíri ďalej. V Snine vznikla napríklad petícia proti reforme a zmene ich nemocnice, podpísalo ju vyše 23-tisíc ľudí. Číslo je k 5. októbru.
S protestom možno počítať v každom jednom meste, kde má dôjsť k transformácii nemocnice.
Vľavo: Nesúhlas s navrhovanou reformou nemocníc prišlo v stredu 20. októbra na námestie v Trstenej vyjadriť približne 500 ľudí. Foto: Miroslava Mlynárová/TASR Vpravo: Petíciu za zachovanie mestskej Nemocnice Snina ako regionálneho lôžkového zdravotníckeho zariadenia podporilo 23.186 signatárov. Foto: Jana Ďurašková/TASR
Protestuje sa aj proti súdnej mape a súdnej reforme ministerky Kolíkovej.
Okolo 200 ľudí protestovalo v Čadci, ďalší v Nitre, Trenčíne, Košiciach, Ružomberku či Bratislave. Protesty sú rádovo menšie, ale za to majú všetky predpoklady na koncentrovanejší tlak. Kolíkovej návrhy prekážajú najmä sudcom a zamestnancom súdov, prípadne regionálnym a mestským politikom.
Kolíková najnovšie oznámila, že chce spomaliť tempo rušenia súdov a okamžite zrušiť iba štyri okresné súdy, ale mení sa najmä časový horizont, nie podstata.
Stačí, keď si dáte vyhľadávať tému na Facebooku, zistíte, že regionálne médiá témou silne žijú.
Zľava hore: Protesty pred budovami krajských súdov v Nitre, Trenčíne a Košiciach. Foto: Henrich Mišovič, Radovan Stoklasa a František Iván/TASR
Okrem toho, že každý politik musí vedieť, že 500 ľudí v Trstenej je viac ako 1 000 v Bratislave, tak treba vnímať aj širší kontext.
A tým je nedôvera v smerovanie krajiny.
Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý nebol doteraz medializovaný, dosahuje táto nespokojnosť tesne vyššiu úroveň, ako to bolo na konci Mečiarovej vlády a atakuje to dezilúziu po prepuknutí kauzy Gorila v decembri 2011. Vtedy to bola temná hodina slovenskej politiky, Radičovej vláda mala vyslovenú nedôveru, krajina bola bez kormidla, k moci sa blížil Robert Fico. V marci 2012 potom získal Smer 44 percent a vytvoril jednofarebnú vládu.
Najnovšie čísla sú z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky dospelej populácie, ktorý sa uskutočnil na vzorke 1011 respondentov v júni 2021. Zdroj: Focus
Povedali by ste, že je najvyšší čas, aby sa vláda zobudila. Lenže ona kopí ďalšie chyby.
Aj nedávny odkaz ktoréhosi hovorcu, že reforme nemocníc sa budú venovať až po komunálnych voľbách v roku 2022, pôsobí ako provokácia a palivo pre opozíciu. Ani jednému vládnemu kandidátovi v komunále alebo župných voľbách to nepomôže.
A ešte niečo.
Ak sa pozrieme na čísla, komu ešte vyhovuje smerovanie krajiny, pre vládu je to ešte viac alarmujúce. Čísla sú z leta tohto roku, ale relevantnejšiu oporu má táto vláda už iba v jednej strane – OĽaNO – ktorá navyše stranou ani nie je.
Väčšina voličov a sympatizantov Sme rodina a Za ľudí a takmer polovica voličov SaS má so smerovaním krajiny problém. Otázka je, či a kedy z toho niečo vyvodia aj voliči vládnych strán. Ako ďaleko majú títo voliči k tomu, aby prestali sympatizovať so stranou, ktorá vládne spôsobom, ktorý ich irituje.
Vládne strany by mali znepokojovať aj nálady nerozhodnutých voličov, respektíve nevoličov. Útes je blízko.
Reprezentatívny prieskum dospelej populácie SR sa uskutočnil na vzorke 1011 respondentov. Zber dát prebehol v júni 2021. Zdroj: Focus
Na záver ešte návrat na samý začiatok: Ako to celé súvisí s Robertom Ficom?
Fico urobil niečo, čomu sa 30 rokov v svojej politickej kariére vyhýbal. Vždy, keď sa blížil 17. november, tak sa stiahol, tento dátum pre neho nebol dôležitý, November nebol jeho politický symbol.
Nedávno však práve na 17. november zvolal míting do Bratislavy.
Neznamená to, že sa hlási k tribúne z Novembra, znamená to niečo vážnejšie. Fico už dokáže proti tejto vláde využiť aj dátum, keď sa ľudia vzbúrili proti komunistickému režimu, ku ktorému on vtedy patril.
A vo vláde nesedí nikto, kto by mu v uliciach dokázal vzdorovať.
