Krátko poobede 13. augusta Iryna Vereščuková, zástupkyňa šéfa prezidentskej kancelárie Ukrajiny Kyryla Budanova, na sociálnej sieti informovala, že „na rodnej zemi plukovníka Jevhena Konovalca vítali so všetkými štátnymi a armádnymi poctami“.
Jej správu prevzal ukrajinský portál Unian, ktorý zároveň pripomína, že jeho pozostatky na cintoríne v holandskom Crooswijku exhumovali ešte 11. augusta. Na cintoríne spočíval od mája 1938, keď v Rotterdame zahynul pri bombovom útoku, za ktorým stál ukrajinský agent sovietskej NKVD Pavlo Sudoplatov.
Národný panteón
V druhej polovici mája Zelenskyj predložil parlamentu návrh zákona o zriadení Ukrajinského národného panteónu. Dňa 1. júla Verchovna rada schválila zákon hlasmi 287 z 305 prítomných poslancov. Panteón bude venovaný predstaviteľom ukrajinského politického, vojenského, vedeckého a kultúrneho života.
Presné miesto na panteón ešte nevybrali. Časť pozostatkov významných Ukrajincov – od čias Kyjevskej Rusi až podnes – pochovaných v zahraničí však štát uloží na večný odpočinok mimo panteónu, na Národnom vojenskom pamätnom cintoríne, kde v máji pochovali pozostatky Andrija Meľnyka.
Ukrajinský prezident na sociálnej sieti spomenul Konovalca iba raz, a to 19. mája, keď uviedol, že Kyjev vybavuje potrebné formality na prevoz jeho pozostatkov z Holandska do vlasti. Predtým ani potom Konovalca nespomínal a k pohrebu sa zatiaľ nevyjadril.
Konovalcovo miesto v dejinách
Konovalec ako veterán prvej svetovej vojny a plukovník z čias Ukrajinskej ľudovej republiky (UĽR) založil vo Viedni v roku 1929 Organizáciu ukrajinských nacionalistov (OUN). Na čele zoskupenia stál až do svojej smrti.
Jej cieľom bola obnova ukrajinskej nezávislosti – hlavnými nepriateľmi tak boli Poľsko a Sovietsky zväz, ktoré si Ukrajinu krátko po konci prvej svetovej vojny rozdelili počas poľsko-boľševickej vojny. OUN páchala násilie na predstaviteľoch štátnej správy, ako aj na odporcoch z radov Ukrajincov a viacerí členovia boli odsúdení ako teroristi.
Po Konovalcovej smrti sa stal predsedom OUN Meľnyk, takisto veterán prvej svetovej vojny a plukovník UĽR. V roku 1940 sa však zoskupenie rozdelilo na umiernené krídlo emigrantov (OUN-M, teda meľnykovci) a radikálne krídlo pozostávajúce z tých, ktorí žili priamo v poľskej a sovietskej časti Ukrajiny.
Na čelo radikálov sa postavil Stepan Bandera a vytvoril skupinu OUN-B, teda banderovcov. Pripomeňme, že rok predtým, teda okolo 20. septembra 1939, sa v Piešťanoch s Banderom krátko po jeho prepustení z poľského väzenia stretol predstaviteľ radikálneho krídla slovenských ľudákov Alexander Mach.
„V roku 1938, počas pohrebu vodcu v Rotterdame, zložili ukrajinskí nacionalisti prísahu: len čo Ukrajina obnoví svoju štátnu samostatnosť, pozostatky veľkého plukovníka budú prenesené do stoličného Kyjeva,“ pripomenul 17. júla súčasný predseda OUN Bohdan Červak.
Konovalec zomrel pred začiatkom druhej svetovej vojny, avšak Nemecko vnímal ako hlavného spojenca v boji s usporiadaním hraníc po prvej svetovej vojne. V roku 1923, 10 rokov pred príchodom Adolfa Hitlera k moci, podpísal Konovalec dohodu o spolupráci s nemeckou rozviedkou.
Za spravodajské informácie o Poľsku získavali ukrajinskí nacionalisti pod jeho vedením peňažné a materiálne zabezpečenie, ako aj výcvik. Keď sa v roku 1933 k moci v Nemecku dostal Hitler, nový kancelár spoluprácu Berlína s Konovalcom ukončil, keďže mal záujem na zlepšení vzťahov s Poľskom – 26. januára 1934 tak bol podpísaný nemecko-poľský pakt o neútočení, známy ako pakt Piłsudski-Hitler.
Konovalec dnes
„Konovalca považujem za nepochybne najväčšiu politickú a historickú postavu [ukrajinského, pozn. red.] 20. storočia... Bandera aj Šuchevyč sa dokázali uplatniť vďaka tomu, čo po sebe zanechal Konovalec,“ povedal v marci 2019 historik, zakladateľ a prvý veliteľ Azovu Andrij Bileckyj, ktorý dnes velí 3. armádnemu zboru.
Z jeho iniciatívy v roku 2016 vznikla v rámci jednotky Vojenská škola Jevhena Konovalca, ktorá odvtedy vychovala tisíce príslušníkov poddôstojníckeho zboru, zodpovedajúceho štandardom NATO. V čase vzniku išlo o prelomový krok, ktorého cieľom bolo zvýšiť odbornosť veliteľov menších oddielov.
Tie na čele s vyškolenými poddôstojníkmi – seržantmi – pôsobili priamo na prednej línii. Keďže školu založila dobrovoľnícka jednotka, nie Kyjev, na výučbe školy sa spočiatku zúčastňovali takisto dobrovoľníci.
Dnes ide o prestížnu školu, na ktorú sa hlásia príslušníci Národnej gardy Ukrajiny, vojaci ministerstva vnútra, predstavitelia ozbrojených síl aj Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany (HUR MO) Ukrajiny.
Kontroverzie so susedmi
Zatiaľ čo pre Ukrajincov sú dejiny OUN späté s národnooslobodzovacím bojom, pre Poliakov sú to predovšetkým organizácie, ktorých príslušníci sa niekoľko rokov po Konovalcovej smrti podieľali na vyvražďovaní Poliakov na Ukrajine.
Naopak, Józefa Piłsudského vnímajú v Poľsku ako hlavného národného hrdinu medzivojnového obdobia, zatiaľ čo pre Ukrajincov je to zradca Ukrajinskej ľudovej republiky a strojca násilného popoľšťovania sprevádzaného terorom na Haliči či volynským experimentom.
„EÚ nemôže stavať na piedestál tých, ktorí ničia európsku spoluprácu. S Banderom sa Ukrajina do Európskej únie nedostane,“ vyhlásil v júni poľský minister obrany s tým, že „nikto nebude hovoriť, ako má Poľsko hlasovať o vstupe konkrétneho štátu do Európskej únie“.
Pripomeňme, že Kyjev zatiaľ oficiálne plánuje prenos pozostatkov prezidenta Ukrajinskej ľudovej republiky Symona Petľuru, ktorý zomrel vo francúzskom exile v roku 1926. Keď mu v Kyjeve v roku 2017 vztýčili sochu, vyvolalo to rozruch medzi Židmi a Rusmi, nie však medzi Poliakmi.
Ďalším predstaviteľom, opätovne pochovaným vo vlasti, má byť hajtman Ukrajiny Pavlo Skoropadskyj, ktorý v čase svojej vlády mienil spolupracovať s ruským Bielym hnutím v boji proti rodiacemu sa boľševickému štátu. Plán na prenos pozostatkov osobností, s ktorými by mala Varšava problém, Kyjev zatiaľ neoznámil.