Preskočiť na obsah
  |  

Výbuch na Kryme zabil exveliteľa ukrajinskej ponorky

Výbuch v okupovanom Sevastopole zabil Roberta Šagejeva, niekdajšieho veliteľa jedinej ukrajinskej ponorky Záporožie. Šagejev v roku 2014 po obsadení Krymu Ruskom porušil prísahu Ukrajine, prešiel na ruskú stranu a neskôr pôsobil v Čiernomorskej flotile.

Podľa dostupných údajov výbušné zariadenie explodovalo v parku na Stoletovskej ulici, pričom mohlo byť umiestnené v odpadkovom koši alebo pod lavičkou. Šagejev zomrel na mieste. Okolo prípadu zároveň zostávajú nejasnosti.

Objavili sa totiž správy o žene, ktorá mala bývalého veliteľa sledovať a mohla byť do výbuchu zapojená. Ruské médiá neskôr uviedli, že jej prítomnosť bola zrejme náhodná. Ukrajinský Štátny úrad vyšetrovania Šagejeva podozrieval z velezrady.

Po prechode k Rusku zastával funkciu zástupcu veliteľa ponorkovej brigády na okupovanom Kryme. Ukrajinská strana mu pripisovala aj zodpovednosť za odpaľovanie rakiet Kalibr proti Ukrajine.

(nv)

  |  

Zákaz potratov v Idahu je protiústavný, rozhodol sudca v USA

Americký sudca Lynn Winmill rozhodol, že takmer úplný zákaz potratov v štáte Idaho je protiústavný. Štátna legislatíva totiž povoľovala výnimky len pri priamom ohrození života tehotnej ženy, no nebrala do úvahy závažné riziko pre jej celkové zdravie.

Podľa súdu je právo na ochranu zdravia chránené 14. dodatkom Ústavy USA. Rozhodnutie čiastočne blokuje dva štátne zákony a zakazuje stíhanie lekárov, ktorí vykonajú zákrok pri vážnych fyzických či duševných komplikáciách.

Generálny prokurátor Idaha však oznámil odvolanie a sudcu obvinil z vytvárania nových ústavných práv.

Ide o prvý prípad od zrušenia rozsudku Roe vs. Wade v roku 2022, keď federálny súd uznal ústavné právo na potrat za konkrétnych okolností. Právni zástupcovia žalujúcej lekárky verdikt privítali s tým, že zníži riziko úmrtí a trvalých následkov u pacientok.

(reuters, max)

  |  

Z vyschnutého Dunaja v Srbsku sa vynorili nemecké vojnové lode

Na rieke Dunaj vo východnom Srbsku sa v dôsledku rekordne nízkej hladiny vody znova vynorili zhrdzavené vraky nemeckých vojnových lodí z druhej svetovej vojny. Prahovský rybár Ljubiša Karalić spresnil, že trupy lodí boli od roku 1945 vždy úplne ponorené a ich súčasné odhalenie je bezprecedentné.

V neďalekom Novom Sade navyše pre ustupujúcu vodu zostalo v prístavoch uviaznutých množstvo malých plavidiel.

Historické sucho na celom kontinente je dôsledkom série rekordných letných vĺn horúčav, ktoré zasiahli hlavné európske vodné toky vrátane Dunaja a Rýna. Teplota vody v srbskom úseku Dunaja dosahuje historické maximá okolo 28 stupňov Celzia.

Jelena Jerinićová zo srbského hydrometeorologického úradu potvrdila prekonanie rekordov prietoku rieky. Zároveň varovala pred vážnym ohrozením riečnej biodiverzity. Vysoká teplota v kombinácii s nízkym objemom vody totiž znižuje hladinu rozpusteného kyslíka a výrazne urýchľuje nebezpečné množenie baktérií a mikroorganizmov.

(reuters, max)

  |  

Lev XIV. vyzval na ochranu detí migrantov pred násilím

Pápež Lev XIV. vo svojom posolstve k 112. svetovému dňu migrantov a utečencov vyzval svetové spoločenstvo, aby neprehliadalo utrpenie detí migrantov. Podľa hlavy Katolíckej cirkvi patria práve maloletí k najzraniteľnejším obetiam masovej migrácie, keďže im často chýbajú dospelí ochrancovia.

Posolstvo s témou „Aj jedno z týchto detí“ zverejnil Vatikán 14. augusta pod záštitou Dikastéria pre podporu integrálneho ľudského rozvoja, informuje EWTN News.

Lev XIV. poukázal na závažné hrozby, ktorým deti na migračných trasách čelia – od tragických úmrtí, obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania až po sexuálne násilie či nábor do ozbrojených konfliktov. Zároveň vyzdvihol nenahraditeľnú úlohu náhradných rodín, dobrovoľníkov, pedagógov a humanitárnych pracovníkov, ktorí deťom pomáhajú hojiť psychické aj fyzické rany.

V závere apeloval pápež na verejné a súkromné občianske inštitúcie, aby uprednostňovali princíp najlepšieho záujmu dieťaťa. Vyzval na prijatie konkrétnych opatrení, ktoré účinne ochránia ľudskú dôstojnosť a bezpečnosť každého neplnoletého migranta.

(max)

  |  

Prechod na elektromobily viazne, Británia chce ústupky

Britská vláda v piatok začala konzultácie s cieľom preskúmať a zmierniť pravidlá pre výrobcov automobilov týkajúce sa postupného prechodu na predaj vozidiel s nulovými emisiami. Pôvodný mandát z roku 2024 stanovuje, že podiel predaných elektromobilov musí v roku 2026 dosiahnuť 33 percent.

V roku 2030 má dokonca vzrásť na 80 percent a do roku 2035 dosiahnuť 100 percent. Automobilkám pri nesplnení limitov hrozia vysoké pokuty.

Akékoľvek nesplnenie požiadaviek zdôvodňujú výrobcovia predovšetkým výpadkami v dodávateľských reťazcoch, vysokými cenami energií, nedostatočnou nabíjacou infraštruktúrou a slabším dopytom zo strany spotrebiteľov.

Vláda preto navrhla štyri možné alternatívy riešenia. Tri z nich zachovávajú cieľ na rok 2035, no navrhujú znížiť podiel na rok 2030 na 50 percent. Štvrtý variant ponecháva plánované ciele, avšak zavádza pre automobilky vyššiu flexibilitu.

Ministerstvo dopravy uviedlo, že cieľom revízie je nastaviť pravidlá propodnikateľsky a realisticky v reakcii na náročné globálne ekonomické podmienky. Podľa najnovších údajov organizácie New AutoMotive tvorili elektromobily v júli 27,4 percenta nových registrácií, čo po započítaní súčasných úľav zatiaľ stačí na splnenie aktuálnych požiadaviek.

(reuters, max)

  |  

Potocká obsadila siedme miesto vo finále na majstrovstvách Európy

Slovenská plavkyňa Tamara Potocká obsadila siedme miesto vo finále na 100 m motýlik na majstrovstvách Európy v Paríži. Dvadsaťtriročná reprezentantka dosiahla v piatkových pretekoch čas 57,58 s. Za svojím osobným rekordom zo štvrtkového semifinále zaostala o 21 stotín.

Zo zisku zlata sa tešila Belgičanka Roos Vanotterdijková, ktorá dohmatla v čase 56,08.

Potocká štartovala v siedmej dráhe a zopakovala umiestnenie z finále motýľkarského šprintu. Medzi elitnú osmičku postúpila zo šiestej priečky. Vanotterdijková vo francúzskej metropole potvrdila úlohu najväčšej favoritky a zvíťazila o 31 stotín pred Nemkou Angelinou Köhlerovou.

Bronz vybojovala Daria Klepikovová (56,78), ktorá na šampionáte štartuje ako neutrálna športovkyňa.

(tasr, max)