Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump vidí Irán ako veľmi zlú krajinu. Teherán hovorí o porážke USA

Irán vyzval Spojené štáty, aby prijali porážku, a odmietol uvoľniť blokádu strategického Hormuzského prielivu. Námestník ministra zahraničia Kazem Gharibabadi vyhlásil, že o otvorení či zatvorení tejto kľúčovej námornej trasy bude rozhodovať Teherán.

Donald Trump medzitým označil Irán za „veľmi zlú krajinu“ a Američanom odkázal, aby počas vojny počítali s vyššími cenami benzínu. Tie sú podľa údajov AAA medziročne vyššie o 29 percent a dosahujú približne 4,08 dolára za galón.

Americký prezident Donald Trump ešte v piatok uviedol, že čoskoro vyhlási Hormuzský prieliv za územie Spojených štátov, informáciu priniesla agentúra AFP.

„Keď dokončíme porážku Iránu, ktorý je už teraz tvrdo porážaný, čoskoro vyhlásim Hormuzský prieliv za územie Spojených štátov,“ povedal Trump s úsmevom na tvári počas politického mítingu na policajnej akadémii v Garden City na Long Islande v štáte New York. „Je to tak,“ dodal.

Hormuzský prieliv „bol, je a zostane iránsky“, vyhlásil v sobotu námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázem Gharíbabádí. Reagoval tak na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v piatok avizoval, že chce tento strategický priechod označiť za „územie Spojených štátov“.

„Hormuzský prieliv bol iránsky, je iránsky a zostane iránsky. Tento prieliv bude otvorený a uzavretý iba na príkaz Iránu. Kým odmietate akceptovať realitu svojej porážky a naďalej žijete v ilúziách, Irán bude pokračovať v blokáde,“ uviedol Gharíbabádí na sociálnej sieti X.

Napätie sa premieta aj do cien ropy. Cez Hormuzský prieliv pritom v piatok prešli podľa spoločnosti Kpler iba dve plavidlá a nebol zaznamenaný žiadny tanker s ropou.

Pred vojnou tadiaľ denne prechádzalo viac ako 130 lodí. Zdá sa, že diplomatický posun zatiaľ neprichádza. Irán zároveň pociťuje ekonomické následky konfliktu a prezident Masúd Pezeškiján pripísal vysokú infláciu americkej blokáde a sankciám.

(reuters, afp, tasr, mja)

Minúta  |  

Gotická cesta otvára stredoveké kostoly na Gemeri a v Malohonte

V regiónoch Gemer a Malohont sa v sobotu koná jubilejný desiaty ročník podujatia Gotická cesta - Zabudnuté dedičstvo. V rámci aktuálneho ročníka odborníci spolu s dobrovoľníkmi v šiestich vybraných kostoloch predstavia výsledky dlhoročnej obnovy a reštaurovania, informovalo združenie Gotická cesta.

Podujatie Gotická cesta - Zabudnuté dedičstvo sa v minulosti nazývalo Gotická cesta otvorená. Pôvodným zámerom podujatia bolo v minulosti aspoň v jeden deň v roku sprístupniť verejnosti sakrálne pamiatky Gemera a Malohontu. Desiaty ročník sa organizátori rozhodli venovať prezentácii výsledkov dlhoročnej obnovy sakrálnych pamiatok, ktorej sa venujú už od roku 2008

„Svoju prácu okrem našich dobrovoľníkov predstavia aj profesionáli, ktorí na jednotlivých lokalitách priamo pracovali, reštaurátori, pamiatkari, výskumníci. Do programu sme tento rok zaradili kostoly v Kameňanoch, Ochtinej, Rákoši, Rakovnici, Šiveticiach a Štítniku. Siedma zastávka, ktorá je zároveň určená aj na obedňajšiu pauzu s možnosťou zakúpenia občerstvenia, bude v jelšavskom kaštieli Coburgovcov,“ priblížilo združenie.

Okrem samotných pamiatok a sprievodného slova sa môžu návštevníci tešiť aj na hudobný program v podaní Dušana Havrillu, Martiny Kertészovej a Radoslava Lakoštíka s koncertom Vigilio, ktorý sa uskutoční o 18.00 h vo farskej záhrade v Ochtinej. Architektúru románskej rotundy v Šiveticiach zas doplní súčasné umenie v podobe umeleckej intervencie maďarskej umelkyne Beáty Margit Méry.

Kostoly zapojené do aktuálneho ročníka podujatia budú pre verejnosť otvorené od 10.00 do 17.00 h. Maďarský výklad bude tentoraz zabezpečený iba vo vybraných pamiatkach, na každom mieste však bude k dispozícii tlačený materiál v maďarskom i anglickom jazyku.

(tasr, kul)

Minúta  |  

Katolíci na Slovensku slávia Nanebovzatie Panny Márie

Katolícka cirkev na Slovensku i v zahraničí slávi v sobotu 15. augusta mariánsky sviatok, ide o Nanebovzatie Panny Márie.

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie ustanovil v Ríme pápež Sergius I. (687 - 701). V Jeruzaleme sa tento deň vyvinul od 5. storočia ako sviatok Zosnutia Matky Božej, a tak ho aj svätia gréckokatolícki i pravoslávni veriaci. V roku 1950 vyhlásil pápež Pius XII. učenie, že Panna Mária bola telom i dušou vzatá do nebeskej slávy ako článok viery.

Na mnohých miestach na Slovensku i v zahraničí sa okrem pútí a procesií zachováva aj starodávny zvyk požehnávania kvetín a bylín. Základ tohto zvyku vznikol v 10. storočí v Nemecku.

Významným a prikázaným sviatkom je 15. august aj v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, kde ho slávia pod názvom Zosnutie (Uspenije) presvätej Bohorodičky. V tejto cirkvi sviatku predchádza dvojtýždňový pôst, známy je ako Uspenský pôst a trvá vždy od 1. do 14. augusta.

Vo viacerých európskych krajinách je 15. august aj dňom pracovného pokoja.

(tasr, kul)

Minúta  |  

Japonský minister obrany navštívil svätyňu Jasukuni

Japonský minister obrany Šindžiró Koizumi v sobotu navštívil svätyňu padlých vo vojne, ktorú ázijskí susedia považujú za symbol vojnovej agresie, pričom Japonsko si pripomínalo 81. výročie svojej kapitulácie v druhej svetovej vojne.

Koizumi, syn bývalého premiéra Džuničiró Koizumiho, mal na sebe tmavý oblek a kravatu pri návšteve svätyne Jasukuni, ukazujú zábery miestnych médií. Navštívil ju už v minulosti, okrem iného ako minister poľnohospodárstva v minulom roku. Podľa verejnoprávnej televízie NHK mesto v sobotu navštívil aj minister hospodárskej bezpečnosti Kimi Onoda.

Čína a Južná Kórea kritizovali predchádzajúce návštevy vysokých japonských predstaviteľov s tým, že zahmlievajú vojnové konanie Tokia a poškodzujú diplomatické vzťahy.

Medzi 2,5 miliónmi padlých vo vojne, ktorých si pripomínajú v tokijskej svätyni, je 14 vojnových vodcov odsúdených za najzávažnejšie vojnové zločiny spolu s viac ako 1 000 ďalšími, ktorých spojenecké tribunály uznali vinnými po porážke Japonska v roku 1945. Japonskí predstavitelia vysvetlili minulé návštevy ako osobné úsilie uctiť si tých, ktorí zomreli vo vojnách krajiny.

Premiérka Sanae Takaičiová, ktorá sa ujala funkcie vlani v októbri do svätyne zaslala obetný dar, podobne ako to robievali viacerí jej predchodcovia, podľa AFP na pietnom akte osobne nezúčastnila.

(reuters, afp, tasr)

Minúta  |  

Trump poprel správy, že sa príbuzní obávajú o posádku lietadlovej lode

Americký prezident Donald Trump odmietol v piatok obavy verejnosti o psychický stav osôb na lietadlovej lodi Abraham Lincoln, ktorá ja aktuálne nasadená na Blízkom východe pre vojnu s Iránom. Podľa slov šéfa Bieleho domu dôjde čoskoro k výmene lodí v oblasti, informuje agentúra AFP.

Reportéri sa Trumpa spýtali, či nemajú rodinní príslušníci obavy v súvislosti so situáciou na plavidlovej lode, na čo prezident odpovedal: „Nie, nemajú“. Trump zároveň odmietol tvrdenia o pridlhom nasadení lode, ktorá je na mori už deviaty mesiac. Prezident potvrdil, že Abraham Lincoln sa vystrieda s inou lietadlovou loďou, keďže Spojené štáty vedú aj naďalej vojnu s Iránom o kontrolu nad kľúčovým Hormuzským prielivom a jadrovým programom Teheránu. „Tá loď je už na ceste alebo čoskoro už bude, keďže ju nahradí ďalšia, veľmi podobná loď,“ ozrejmil americký líder.

Šéf Pentagónu takisto poprel správy o zlých podmienkach na palube lode. „Dohliadame na to, aby každá loď, každá posádka a každý kapitán mali všetko, čo im môžeme v danej chvíli poskytnúť,“ povedal minister a takisto ocenil prácu námorníkov, najmä pri ich dlhšom nasadení. Americké médiá vrátane špecializovaných vojenských magazínov citovali viacerých príbuzných členov posádky, podľa ktorých sa podmienky na lietadlovej lodi zhoršili. Niektoré správy uvádzajú, že tam došlo už aj k viacerým pokusom o samovraždu. Politici z Demokratickej strany vyzývajú na prešetrenie situácie.

Lietadlová loď Abraham Lincoln odplávala z Kalifornie v novembri 2025 do Juhočínskeho mora a následne sa presunula na Blízky východ pred tým, ako USA a Izrael podnikli útok na Irán 28. februára. Nasadenia zvyčajne trvajú šesť až deväť mesiacov, no v prípade vojny sa môžu predĺžiť. Reuters pripomína, že taký dlhý čas môže vytvárať veľký tlak na mentálne zdravie posádky, najmä v čase konfliktu.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Indonéziu zasiahlo silné zemetrasenie

Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,7, ktoré zasiahlo v sobotu nadránom indonézsky ostrov Flores, si vyžiadalo najmenej dvadsať obetí, uviedla agentúra AFP. „V tejto chvíli máme hlásené dve obete – muža a ženu,“ povedal novinárom v Jakarte hovorca Úradu pre zmierňovanie následkov katastrof (BNPB) Berton Suar Pelita Panjaitan.

„Po potvrdení údajov oficiálne oznámime konečný počet obetí a rozsah škôd na budovách spôsobených zemetrasením,“ dodal. Geologický úrad Spojených štátov (USGS) uviedol, že epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo pri severnom pobreží ostrova, približne 68 kilometrov severozápadne od mesta Ende. Ohnisko zemetrasenia sa nachádzalo v pomerne malej hĺbke, len 10 kilometrov pod zemským povrchom.

Po zemetrasení nasledovali v rovnakej oblasti dva silné dotrasy s magnitúdou 5,6 a 5,9. V Indonézii, ktorú tvorí viac ako 17-tisíc ostrovov, sú zemetrasenia časté, pretože sa nachádza v oblasti známej ako Tichomorský ohnivý kruh. Týmto termínom sa označuje územie zvýšenej seizmickej aktivity na okrajoch Tichého oceánu, kde sa stretávajú viaceré tektonické dosky.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.