Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko a Severná Kórea prehlbujú vzťahy. Putin poslal Kimovi odkaz

Ruský prezident Vladimir Putin ubezpečil severokórejského vodcu Kim Čong-una, že Moskva a Pchjongjang rozvíjajú spoluprácu vo všetkých oblastiach a koordinujú svoje kroky v otázkach regionálnej bezpečnosti.

V odkaze pri príležitosti výročia oslobodenia Kórey spod japonskej nadvlády vyjadril presvedčenie, že obe krajiny budú pokračovať v spoločnom postupe aj pri medzinárodných témach.

Kim medzitým navštívil pamätník v Pchjongjangu venovaný sovietskym vojakom, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali proti Japonsku. Zdôraznil pritom historické „pokrvné väzby“ a bojové priateľstvo oboch krajín.

Zbližovanie Ruska a Severnej Kórey zároveň vyvoláva obavy v zahraničí, najmä pre podporu Moskvy vo vojne na Ukrajine.

Volodymyr Zelenskyj opakovane tvrdí, že Rusko proti Ukrajine používa severokórejské rakety a že Pchjongjang dodáva Moskve muníciu, rakety i vojakov. Podľa analytikov sa Severná Kórea snaží posilňovať väzby s Ruskom a Čínou.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Španielsko dostalo varovania týždne pred príchodom migrantov

Španielske úrady dostali už niekoľko týždňov vopred varovania, že počet migrantov smerujúcich do severoafrickej Ceuty môže prudko narásť. Napriek tomu podľa odborov pohraničníkov neprijali včas dostatočné opatrenia.

Situáciu skomplikoval verdikt španielskeho súdu, podľa ktorého bolo možné migrantov okamžite vrátiť len v prípade prekonania fyzickej bariéry, nie pri preplávaní mora.

Informácie o rozhodnutí a videá úspešných prechodov sa šírili na sociálnych sieťach. Koncom júla následne do Ceuty zamierilo viac než 70-tisíc ľudí.

Španielske úrady uvádzajú 80 obetí, ďalších 14 tiel našli v Maroku, takže potvrdený počet mŕtvych dosiahol 94. Madrid tvrdí, že masový príchod podporili dezinformácie šírené zločineckými sieťami.

Odbory však upozorňujú, že vládu opakovane žiadali o jasné pokyny, posily a vytvorenie dočasného prijímacieho centra.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Talianska polícia našla ukradnuté diela Renoira, Cézanna a Matissa

Talianske úrady získali späť tri vzácne obrazy od Augusta Renoira, Paula Cézanna a Henriho Matissa, ktoré zlodeji v marci ukradli zo súkromného múzea neďaleko Parmy.

Diela našli počas prehliadok nariadených prokuratúrou, bližšie okolnosti však polícia zatiaľ nezverejnila a vyšetrovanie pokračuje, informuje web ABC News.

Najcennejším z trojice je Cézannovo zátišie „Still Life with Cherries“ v hodnote šesť miliónov eur. Renoirov obraz „Fish“ má hodnotu približne tri milióny eur, zatiaľ čo Matisseho „Odalisque on the Terrace“ ocenili na 20-tisíc eur.

Krádež sa odohrala v noci z 22. na 23. marca v nadácii Magnani Rocca približne 20 kilometrov od Parmy. Páchatelia násilím otvorili vstupné dvere a podľa miestnych médií im na odcudzenie obrazov stačili necelé tri minúty. Múzeum predpokladá, že za krádežou stála dobre organizovaná skupina.

(mja)

Minúta  |  

Profesora z Cambridge našli mŕtveho. Čelil kauze plagiátorstva

Bývalého profesora Cambridgeskej univerzity Jasona Ardaya našli v piatok (14. august) mŕtveho v londýnskej štvrti Battersea. Podľa webu BBC mal 41 rokov.

Polícia jeho úmrtie označila za neočakávané, podľa doterajších zistení však nebolo podozrivé. Arday len minulý týždeň rezignoval na miesto profesora sociológie vzdelávania po vlne obvinení z plagiátorstva a otázkach týkajúcich sa niektorých jeho akademických úspechov.

Plagiátorstvo odmietal, hoci priznal chyby vo svojej práci. Tvrdil, že verejná kritika a osobné útoky si na ňom aj jeho blízkych vybrali veľkú daň. Pochybnosti sa pritom netýkali iba plagiátorstva. Médiá preverovali aj viaceré Ardayove tvrdenia o jeho osobných a profesijných úspechoch vrátane charitatívnej činnosti či športových výkonov. The Atlantic upozornil tiež na nezrovnalosti medzi tvrdeniami v jeho novej autobiografii a tým, čo o svojom živote uvádzal v minulosti.

Otázniky sa objavili aj pri jeho akademickom životopise. Arday napríklad na oficiálnom profile uvádzal, že pôsobil ako hosťujúci profesor na Ohio State University v tamojšom úrade pre diverzitu a inklúziu. Univerzita však podľa National Review nemala záznam o tom, že by tam bol zamestnaný. Arday sa pritom v roku 2023 vo veku 37 rokov stal historicky najmladším černošským profesorom Cambridgeskej univerzity.

Rodina po jeho smrti uviedla, že je v šoku, a vyhlásila, že kampaň podľa nej založená na dezinformáciách bola pre Ardaya priveľkou záťažou. Cambridge pred jeho smrťou oznámil nezávislé vyšetrovanie okolností jeho vymenovania. Univerzita aj britská ministerka školstva Lucy Powellová vyjadrili nad jeho úmrtím hlboký zármutok.

Britský premiér Andy Burnham označil smrť vysokoškolského učiteľa Jasona Ardaya, ktorý začiatkom augusta odstúpil z Cambridgeskej univerzity v súvislosti so škandálom okolo údajného plagiátorstva, za „tragédiu na mnohých úrovniach“.

(mja)

Minúta  |  

Trump vidí Irán ako veľmi zlú krajinu. Teherán hovorí o porážke USA

Irán vyzval Spojené štáty, aby prijali porážku, a odmietol uvoľniť blokádu strategického Hormuzského prielivu. Námestník ministra zahraničia Kazem Gharibabadi vyhlásil, že o otvorení či zatvorení tejto kľúčovej námornej trasy bude rozhodovať Teherán.

Donald Trump medzitým označil Irán za „veľmi zlú krajinu“ a Američanom odkázal, aby počas vojny počítali s vyššími cenami benzínu. Tie sú podľa údajov AAA medziročne vyššie o 29 percent a dosahujú približne 4,08 dolára za galón.

Americký prezident Donald Trump ešte v piatok uviedol, že čoskoro vyhlási Hormuzský prieliv za územie Spojených štátov, informáciu priniesla agentúra AFP.

„Keď dokončíme porážku Iránu, ktorý je už teraz tvrdo porážaný, čoskoro vyhlásim Hormuzský prieliv za územie Spojených štátov,“ povedal Trump s úsmevom na tvári počas politického mítingu na policajnej akadémii v Garden City na Long Islande v štáte New York. „Je to tak,“ dodal.

Hormuzský prieliv „bol, je a zostane iránsky“, vyhlásil v sobotu námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázem Gharíbabádí. Reagoval tak na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v piatok avizoval, že chce tento strategický priechod označiť za „územie Spojených štátov“.

„Hormuzský prieliv bol iránsky, je iránsky a zostane iránsky. Tento prieliv bude otvorený a uzavretý iba na príkaz Iránu. Kým odmietate akceptovať realitu svojej porážky a naďalej žijete v ilúziách, Irán bude pokračovať v blokáde,“ uviedol Gharíbabádí na sociálnej sieti X.

Napätie sa premieta aj do cien ropy. Cez Hormuzský prieliv pritom v piatok prešli podľa spoločnosti Kpler iba dve plavidlá a nebol zaznamenaný žiadny tanker s ropou.

Pred vojnou tadiaľ denne prechádzalo viac ako 130 lodí. Zdá sa, že diplomatický posun zatiaľ neprichádza. Irán zároveň pociťuje ekonomické následky konfliktu a prezident Masúd Pezeškiján pripísal vysokú infláciu americkej blokáde a sankciám.

(reuters, afp, tasr, mja)

Minúta  |  

Gotická cesta otvára stredoveké kostoly na Gemeri a v Malohonte

V regiónoch Gemer a Malohont sa v sobotu koná jubilejný desiaty ročník podujatia Gotická cesta - Zabudnuté dedičstvo. V rámci aktuálneho ročníka odborníci spolu s dobrovoľníkmi v šiestich vybraných kostoloch predstavia výsledky dlhoročnej obnovy a reštaurovania, informovalo združenie Gotická cesta.

Podujatie Gotická cesta - Zabudnuté dedičstvo sa v minulosti nazývalo Gotická cesta otvorená. Pôvodným zámerom podujatia bolo v minulosti aspoň v jeden deň v roku sprístupniť verejnosti sakrálne pamiatky Gemera a Malohontu. Desiaty ročník sa organizátori rozhodli venovať prezentácii výsledkov dlhoročnej obnovy sakrálnych pamiatok, ktorej sa venujú už od roku 2008

„Svoju prácu okrem našich dobrovoľníkov predstavia aj profesionáli, ktorí na jednotlivých lokalitách priamo pracovali, reštaurátori, pamiatkari, výskumníci. Do programu sme tento rok zaradili kostoly v Kameňanoch, Ochtinej, Rákoši, Rakovnici, Šiveticiach a Štítniku. Siedma zastávka, ktorá je zároveň určená aj na obedňajšiu pauzu s možnosťou zakúpenia občerstvenia, bude v jelšavskom kaštieli Coburgovcov,“ priblížilo združenie.

Okrem samotných pamiatok a sprievodného slova sa môžu návštevníci tešiť aj na hudobný program v podaní Dušana Havrillu, Martiny Kertészovej a Radoslava Lakoštíka s koncertom Vigilio, ktorý sa uskutoční o 18.00 h vo farskej záhrade v Ochtinej. Architektúru románskej rotundy v Šiveticiach zas doplní súčasné umenie v podobe umeleckej intervencie maďarskej umelkyne Beáty Margit Méry.

Kostoly zapojené do aktuálneho ročníka podujatia budú pre verejnosť otvorené od 10.00 do 17.00 h. Maďarský výklad bude tentoraz zabezpečený iba vo vybraných pamiatkach, na každom mieste však bude k dispozícii tlačený materiál v maďarskom i anglickom jazyku.

(tasr, kul)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.