Preskočiť na obsah
  |  

Modrotlač, vlna aj hrnčiarstvo. Skanzen v Pribyline oživí remeslá

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline pripravilo ďalší remeselný víkend, tentoraz venovaný modrotlači, spracovaniu ovčej vlny, hrnčiarstvu a košikárstvu.

Návštevníci budú môcť sledovať skúsených majstrov priamo pri práci, spoznať tradičné výrobné postupy a dozvedieť sa viac o remeslách, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou života na Liptove.

Skanzen počas letných víkendov postupne približuje aj drotárstvo, kováčstvo či paličkárstvo. V júli a auguste je cez víkendy otvorený od 9:00 do 20:00, takže návštevníci môžu zažiť aj pokojnejšiu podvečernú atmosféru historickej dediny.

Súčasťou letného programu sú zároveň jazdy historickým vláčikom Považskej lesnej železnice. Ten premáva po pôvodných úzkorozchodných koľajniciach, ktoré v minulosti slúžili na prepravu dreva aj cestujúcich medzi Liptovským Hrádkom a dolinami Čierneho Váhu.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina udrela hlbšie v Rusku. Samara hlási škody na priemysle

Ukrajina v sobotu zaútočila na priemyselnú infraštruktúru v ruskej Samarskej oblasti. Šéf regionálnej metropoly Ivan Noskov uviedol, že ruská protivzdušná obrana odrazila „masívny útok“, napriek tomu však priemyselné objekty utrpeli lokálne škody.

Bližšie informácie o zasiahnutom zariadení ani rozsahu poškodenia ruské úrady bezprostredne nezverejnili.

Samarská oblasť pritom už v minulosti čelila ukrajinským útokom na energetickú infraštruktúru. Kyjev sa zameral napríklad na ropnú rafinériu v Syzrani ležiacu na rieke Volga.

Útoky na ruské rafinérie a ďalšie energetické zariadenia sú súčasťou širšej ukrajinskej kampane, ktorej cieľom je podľa dostupných informácií zvyšovať tlak na Moskvu a prinútiť ju ukončiť viac než štyri roky trvajúcu vojnu. Zatiaľ nie je jasné, či sobotňajší útok zasiahol práve energetický sektor.

(reuters, mja)

  |  

USA žiadajú spojencov, aby si vybrali stranu v súboji o AI s Čínou

Spojené štáty sa pripravujú vyzvať desiatky krajín, aby si v technologickom súperení Washingtonu a Pekingu vybrali stranu. Podľa návrhu listu amerického ministerstva zahraničia, ktorý získala agentúra Reuters, by štáty zapojené do iniciatívy Pax Silica nemohli byť zároveň členmi konkurenčného rámca presadzovaného Čínou.

Americký projekt má zabezpečiť dodávateľské reťazce pre umelú inteligenciu, polovodiče a kritické nerasty. Zapojili sa doň približne dve desiatky krajín vrátane Japonska, Austrálie, Južnej Kórey či Kazachstanu.

Práve Kazachstan vyvolal vo Washingtone obavy, keď sa pridal aj k čínskej iniciatíve. USA chcú svojich partnerov tlačiť k spoločným investíciám a exportným kontrolám a zároveň znižovať závislosť od technologických rivalov.

Zdá sa, že súperenie o dominanciu v AI sa tak mení na širší geopolitický zápas. Washington chce obmedziť prístup Číny ku kritickým zdrojom, zatiaľ čo Peking presadzuje vlastné otvorené AI modely a konkurenčný systém medzinárodnej spolupráce.

(reuters, mja)

  |  

Rusko a Severná Kórea prehlbujú vzťahy. Putin poslal Kimovi odkaz

Ruský prezident Vladimir Putin ubezpečil severokórejského vodcu Kim Čong-una, že Moskva a Pchjongjang rozvíjajú spoluprácu vo všetkých oblastiach a koordinujú svoje kroky v otázkach regionálnej bezpečnosti.

V odkaze pri príležitosti výročia oslobodenia Kórey spod japonskej nadvlády vyjadril presvedčenie, že obe krajiny budú pokračovať v spoločnom postupe aj pri medzinárodných témach.

Kim medzitým navštívil pamätník v Pchjongjangu venovaný sovietskym vojakom, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali proti Japonsku. Zdôraznil pritom historické „pokrvné väzby“ a bojové priateľstvo oboch krajín.

Zbližovanie Ruska a Severnej Kórey zároveň vyvoláva obavy v zahraničí, najmä pre podporu Moskvy vo vojne na Ukrajine.

Volodymyr Zelenskyj opakovane tvrdí, že Rusko proti Ukrajine používa severokórejské rakety a že Pchjongjang dodáva Moskve muníciu, rakety i vojakov. Podľa analytikov sa Severná Kórea snaží posilňovať väzby s Ruskom a Čínou.

(reuters, mja)

  |  

Španielsko dostalo varovania týždne pred príchodom migrantov

Španielske úrady dostali už niekoľko týždňov vopred varovania, že počet migrantov smerujúcich do severoafrickej Ceuty môže prudko narásť. Napriek tomu podľa odborov pohraničníkov neprijali včas dostatočné opatrenia.

Situáciu skomplikoval verdikt španielskeho súdu, podľa ktorého bolo možné migrantov okamžite vrátiť len v prípade prekonania fyzickej bariéry, nie pri preplávaní mora.

Informácie o rozhodnutí a videá úspešných prechodov sa šírili na sociálnych sieťach. Koncom júla následne do Ceuty zamierilo viac než 70-tisíc ľudí.

Španielske úrady uvádzajú 80 obetí, ďalších 14 tiel našli v Maroku, takže potvrdený počet mŕtvych dosiahol 94. Madrid tvrdí, že masový príchod podporili dezinformácie šírené zločineckými sieťami.

Odbory však upozorňujú, že vládu opakovane žiadali o jasné pokyny, posily a vytvorenie dočasného prijímacieho centra.

(reuters, mja)

  |  

Talianska polícia našla ukradnuté diela Renoira, Cézanna a Matissa

Talianske úrady získali späť tri vzácne obrazy od Augusta Renoira, Paula Cézanna a Henriho Matissa, ktoré zlodeji v marci ukradli zo súkromného múzea neďaleko Parmy.

Diela našli počas prehliadok nariadených prokuratúrou, bližšie okolnosti však polícia zatiaľ nezverejnila a vyšetrovanie pokračuje, informuje web ABC News.

Najcennejším z trojice je Cézannovo zátišie „Still Life with Cherries“ v hodnote šesť miliónov eur. Renoirov obraz „Fish“ má hodnotu približne tri milióny eur, zatiaľ čo Matisseho „Odalisque on the Terrace“ ocenili na 20-tisíc eur.

Krádež sa odohrala v noci z 22. na 23. marca v nadácii Magnani Rocca približne 20 kilometrov od Parmy. Páchatelia násilím otvorili vstupné dvere a podľa miestnych médií im na odcudzenie obrazov stačili necelé tri minúty. Múzeum predpokladá, že za krádežou stála dobre organizovaná skupina.

(mja)