Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev zasiahol strategické ciele v Rusku. Útočil aj na základňu stíhačiek

Ukrajinská armáda podnikla ďalšie útoky na strategické ciele hlbšie na území Ruska. Prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu oznámil zásah ropného zariadenia v prístave Usť-Luga, pričom podľa neho objekt utrpel škody.

Konkrétne zariadenie však neidentifikoval. Už v piatok Ukrajina zaútočila na ruský závod na spracovanie plynového kondenzátu v rovnakom baltskom prístave.

Kyjev zároveň podľa Zelenského zasiahol ruské raketové a vesmírne centrum v Samare. Ďalším terčom sa stalo vojenské letisko Savaslejka, ktoré slúži ako základňa ruských stíhacích lietadiel. Séria útokov tak zasiahla energetickú, vojenskú aj technologickú infraštruktúru Ruska.

Zelenskyj informácie o operáciách zverejnil prostredníctvom platformy Telegram. Bližšie údaje o rozsahu škôd na jednotlivých objektoch ani o prípadných obetiach zatiaľ neuviedol.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Si Ťin-pching varuje pred extrémnym počasím. Čína nasadí AI aj drony

Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval na výrazné posilnenie pripravenosti krajiny na prírodné katastrofy po sérii ničivých povodní, zosuvov pôdy a tajfúnov. Extrémne počasie si toto leto vyžiadalo desiatky obetí a spôsobilo rozsiahle škody.

Si upozornil, že s pokračujúcim globálnym otepľovaním pribúdajú prívalové dažde, záplavy, tajfúny aj suchá a zároveň rastie ich ničivá sila. Čína sa má preto viac sústrediť na prevenciu, kvalitnejšie monitorovanie a systémy včasného varovania.

Prezident žiada aj odstránenie nedostatkov v protipovodňovej ochrane a odvodňovacej infraštruktúre na severe krajiny. Len minulý mesiac zahynulo pri zosuvoch pôdy v provincii Kan-su 25 ľudí a ďalšia katastrofa v Čchung-čchingu si vyžiadala 51 životov.

Peking chce pri záchranných operáciách intenzívnejšie využívať umelú inteligenciu, drony a satelitné technológie.

Si zároveň varoval, že prírodné katastrofy nesmú ohroziť ekonomickú, energetickú, potravinovú ani sociálnu bezpečnosť Číny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Moldavsko čelilo rozsiahlej operácii, Moskva vinu odmieta

Rusko podľa predstaviteľov západných spravodajských služieb vybudovalo rozsiahlu operáciu zameranú na ovplyvňovanie politického vývoja v Moldavsku, informuje New York Times.

Jej súčasťou mali byť dezinformácie, kybernetické útoky, kupovanie hlasov, zapájanie pravoslávnych kňazov aj výcvik ľudí pripravených vyvolávať nepokoje. Moskva obvinenia z ovplyvňovania Moldavska odmieta.

V Srbsku vznikol v roku 2025 výcvikový tábor, kde prevažne moldavskí účastníci trénovali so zbraňami či prelamovanie policajných kordónov. Ďalšie výcviky sa podľa moldavských úradov konali pri Moskve a v Bosne. Niektoré mali zahŕňať výrobu zápalných prostriedkov, výbušnín či používanie dronov.

Významnú úlohu mal zohrávať aj moldavský oligarcha Ilan Shor žijúci v Rusku. Dokumenty preskúmané denníkom The New York Times ukazujú rozsiahlu sieť aktivistov, ktorých úlohou bolo šíriť protivládny obsah a vystupovať proti prezidentke Maii Sanduovej a približovaniu krajiny k EÚ.

Pred parlamentnými voľbami v septembri 2025 moldavské úrady vykonali stovky razií a západní spojenci pomohli odraziť kybernetické útoky. Vážnejším násilnostiam sa napokon podarilo zabrániť a Sanduovej strana PAS získala viac ako polovicu hlasov.

(mja)

Minúta  |  

Útok Izraelu v Libanone si vyžiadal najviac obetí od uzavretia prímeria

Pri izraelských leteckých útokoch na juhu Libanonu zahynulo v sobotu najmenej sedem ľudí a ďalší traja utrpeli zranenia. Ide o najvyšší počet obetí od konca júna, keď sa boje po dohode medzi Izraelom a libanonskou vládou výrazne utlmili, informuje agentúra Anadolu Ajansi.

Nálety zasiahli mesto Ansár, jeho okolie aj strategicky významný kopec Alí Táhir pri Nabatíji. Izrael napriek prímeriu pokračuje v takmer každodenných útokoch a rozsiahle územia južne od rieky Lítání zostávajú pod kontrolou jeho jednotiek.

Júnová rámcová dohoda počíta so stiahnutím izraelských síl výmenou za odzbrojenie Iránom podporovaného Hizballáhu.

Ten však priame rokovania s Izraelom odmieta a libanonskú vládu obviňuje z príliš veľkých ústupkov. Napätie tak napriek dohode pretrváva.

Human Rights Watch zároveň vyzvala OSN, aby v krajine ponechala mierové jednotky aj po skončení ich mandátu, keďže ich považuje za dôležitú ochranu civilistov.

(mja)

Minúta  |  

Hasiči pokračujú v likvidácii požiaru v Súľovských skalách

Hasiči pokračujú aj v sobotu v likvidácii požiaru v nedostupnom teréne v Súľovských skalách v okrese Bytča. Na mieste sú profesionálni i dobrovoľní hasiči, pomáhajú aj vrtuľníky, potvrdil starosta obce Súľov-Hradná Jaroslav Bušfy.

Podľa informácií starostu horelo v lesoch aj v noci na sobotu, hasiči od sobotného rána pokračujú v likvidácii požiaru. Na mieste sa majú nachádzať tri vrtuľníky.

Bušfy ubezpečil, že nebezpečenstvo obyvateľom obce nehrozí, požiar sa totiž nachádza vysoko v horách. Lesný požiar vypukol v piatok (14. august) popoludní. Na miesto vyslali aj vrtuľník, hasiči zároveň nasadili modul pozemného hasenia skupina Stred, informovalo v piatok na sociálnej sieti Prezídium Hasičského a záchranného zboru.

Na mieste podľa neho zasahovali hasiči z Bytče a Žiliny v spolupráci s členmi viacerých dobrovoľných hasičských zborov.

Hasiči naďalej intenzívne bojujú s lesným požiarom, zásah výrazne komplikuje mimoriadne náročný a ťažko dostupný terén, preto sú do hasenia nasadené aj letecké sily. Situáciu a priebeh zásahu prišiel osobne na miesto skontrolovať aj minister vnútra SR, ktorý sa oboznámil s aktuálnym vývojom a nasadením síl a prostriedkov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Modrotlač, vlna aj hrnčiarstvo. Skanzen v Pribyline oživí remeslá

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline pripravilo ďalší remeselný víkend, tentoraz venovaný modrotlači, spracovaniu ovčej vlny, hrnčiarstvu a košikárstvu.

Návštevníci budú môcť sledovať skúsených majstrov priamo pri práci, spoznať tradičné výrobné postupy a dozvedieť sa viac o remeslách, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou života na Liptove.

Skanzen počas letných víkendov postupne približuje aj drotárstvo, kováčstvo či paličkárstvo. V júli a auguste je cez víkendy otvorený od 9:00 do 20:00, takže návštevníci môžu zažiť aj pokojnejšiu podvečernú atmosféru historickej dediny.

Súčasťou letného programu sú zároveň jazdy historickým vláčikom Považskej lesnej železnice. Ten premáva po pôvodných úzkorozchodných koľajniciach, ktoré v minulosti slúžili na prepravu dreva aj cestujúcich medzi Liptovským Hrádkom a dolinami Čierneho Váhu.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.