Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH odmieta útoky na ombudsmana. Chce jasné pravidlá príplatkov

KDH sa zastalo verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského po kritike jeho postoja k poplatkom v ambulanciách. Hnutie tvrdí, že ombudsman problém nevytvára, iba upozorňuje na situáciu, ktorú štát, zdravotné poisťovne a kontrolné orgány dlhodobo nedokázali vyriešiť.

Podľa podpredsedu KDH Petra Stachuru nemožno akceptovať stav, keď sa pacient k lekárovi nedostane bez ďalšieho platenia.

Hnutie uznáva, že ambulantný sektor je nedostatočne financovaný a medzi jednotlivými odbornosťami existujú výrazné rozdiely, to však podľa neho nemôže ospravedlňovať nejasné či nezákonné poplatky.

KDH požaduje jasnejšie pravidlá, lepšie plánovanie siete poskytovateľov, efektívnejšiu kontrolu a presnejší katalóg zdravotných výkonov.

Pacient má podľa hnutia vedieť, čo dostáva za svoje zdravotné odvody bezplatne a za čo môže byť účtovaný poplatok. Dobrovodský zároveň žiada úpravu pripravovanej novely zákona a presadzuje, aby pacientovi v prípade potreby hľadala lekára jeho zdravotná poisťovňa.

(tasr, mja)

Minúta  |  

V Dunaji našli dvojmetrovú lodnú mínu, zneškodnia ju na ostrove

Lodnú mínu, ktorú našli v rieke Dunaj v katastri obce Moča v okrese Komárno, v sobotu zneškodnia. Potvrdilo to Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

Pyrotechnici Pohotovostného policajného útvaru v spolupráci s pracovníkmi Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v piatok 14. augusta vo večerných hodinách muníciu previezli na blízky ostrov.

Jej zneškodnenie sa uskutoční v sobotu na bezpečnom mieste a za dodržania potrebných bezpečnostných opatrení. Na mieste naďalej pracujú príslušné zložky, ktoré dohliadajú na bezpečný priebeh zásahu.

Oznámenie o náleze lodnej míny prijala polícia v piatok 14. augusta v popoludňajších hodinách. Munícia sa nachádzala približne 20 centimetrov pod hladinou Dunaja. Mala dĺžku približne dva metre a priemer 50 centimetrov.

Na mieste zasahovali policajti, pyrotechnici, poriečne oddelenie Prezídia Policajného zboru a Plavebný úrad. Lodná doprava v mieste nálezu munície na rieke Dunaj v katastri obce Moča v okrese Komárno je bez obmedzení. Potvrdilo to Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump dostane vlastný dolár. Pamätná minca však bude stáť viac

Americká mincovňa začne 2. septembra predávať pamätné jednodolárové mince s podobizňou prezidenta Donalda Trumpa, vydané pri príležitosti 250. výročia vzniku USA, informuje denník Independent.

Zberatelia si však výrazne priplatia. Rolka 25 mincí bude stáť 61 dolárov, teda 2,44 dolára za kus, kým balenie 100 mincí vyjde na 154,50 dolára. Mince zostávajú zákonným platidlom a na jednej strane majú Trumpov portrét, na druhej prezidentskú pečať.

Mincovňa plánuje aj 24-karátovú zlatú verziu, jej cenu ani termín predaja zatiaľ nezverejnila. Podľa skoršieho súdneho podania by malo vzniknúť iba 47 kusov, pričom každý má obsahovať zlato v hodnote približne 90-tisíc dolárov.

Trumpova podobizeň na minciach zároveň vyvolala právne aj politické spory. Americké zákony totiž vo viacerých ustanoveniach obmedzujú zobrazovanie žijúcich ľudí na platidlách. Administratíva však tvrdí, že jubilejné mince sú v súlade so zákonom.

(mja)

Minúta  |  

Kyjev zasiahol strategické ciele v Rusku. Útočil aj na základňu stíhačiek

Ukrajinská armáda podnikla ďalšie útoky na strategické ciele hlbšie na území Ruska. Prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu oznámil zásah ropného zariadenia v prístave Usť-Luga, pričom podľa neho objekt utrpel škody.

Konkrétne zariadenie však neidentifikoval. Už v piatok Ukrajina zaútočila na ruský závod na spracovanie plynového kondenzátu v rovnakom baltskom prístave.

Kyjev zároveň podľa Zelenského zasiahol ruské raketové a vesmírne centrum v Samare. Ďalším terčom sa stalo vojenské letisko Savaslejka, ktoré slúži ako základňa ruských stíhacích lietadiel. Séria útokov tak zasiahla energetickú, vojenskú aj technologickú infraštruktúru Ruska.

Zelenskyj informácie o operáciách zverejnil prostredníctvom platformy Telegram. Bližšie údaje o rozsahu škôd na jednotlivých objektoch ani o prípadných obetiach zatiaľ neuviedol.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Si Ťin-pching varuje pred extrémnym počasím. Čína nasadí AI aj drony

Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval na výrazné posilnenie pripravenosti krajiny na prírodné katastrofy po sérii ničivých povodní, zosuvov pôdy a tajfúnov. Extrémne počasie si toto leto vyžiadalo desiatky obetí a spôsobilo rozsiahle škody.

Si upozornil, že s pokračujúcim globálnym otepľovaním pribúdajú prívalové dažde, záplavy, tajfúny aj suchá a zároveň rastie ich ničivá sila. Čína sa má preto viac sústrediť na prevenciu, kvalitnejšie monitorovanie a systémy včasného varovania.

Prezident žiada aj odstránenie nedostatkov v protipovodňovej ochrane a odvodňovacej infraštruktúre na severe krajiny. Len minulý mesiac zahynulo pri zosuvoch pôdy v provincii Kan-su 25 ľudí a ďalšia katastrofa v Čchung-čchingu si vyžiadala 51 životov.

Peking chce pri záchranných operáciách intenzívnejšie využívať umelú inteligenciu, drony a satelitné technológie.

Si zároveň varoval, že prírodné katastrofy nesmú ohroziť ekonomickú, energetickú, potravinovú ani sociálnu bezpečnosť Číny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Moldavsko čelilo rozsiahlej operácii, Moskva vinu odmieta

Rusko podľa predstaviteľov západných spravodajských služieb vybudovalo rozsiahlu operáciu zameranú na ovplyvňovanie politického vývoja v Moldavsku, informuje New York Times.

Jej súčasťou mali byť dezinformácie, kybernetické útoky, kupovanie hlasov, zapájanie pravoslávnych kňazov aj výcvik ľudí pripravených vyvolávať nepokoje. Moskva obvinenia z ovplyvňovania Moldavska odmieta.

V Srbsku vznikol v roku 2025 výcvikový tábor, kde prevažne moldavskí účastníci trénovali so zbraňami či prelamovanie policajných kordónov. Ďalšie výcviky sa podľa moldavských úradov konali pri Moskve a v Bosne. Niektoré mali zahŕňať výrobu zápalných prostriedkov, výbušnín či používanie dronov.

Významnú úlohu mal zohrávať aj moldavský oligarcha Ilan Shor žijúci v Rusku. Dokumenty preskúmané denníkom The New York Times ukazujú rozsiahlu sieť aktivistov, ktorých úlohou bolo šíriť protivládny obsah a vystupovať proti prezidentke Maii Sanduovej a približovaniu krajiny k EÚ.

Pred parlamentnými voľbami v septembri 2025 moldavské úrady vykonali stovky razií a západní spojenci pomohli odraziť kybernetické útoky. Vážnejším násilnostiam sa napokon podarilo zabrániť a Sanduovej strana PAS získala viac ako polovicu hlasov.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.