Preskočiť na obsah
  |  

Musk sa spojil s Trumpom a je ochotný podporiť ho miliónmi

Elon Musk a americký prezident Donald Trump po minuloročnom ostrom konflikte obnovili vzájomné vzťahy. Šéf spoločností Tesla a SpaceX sa podľa denníka The Wall Street Journal v máji pripojil k Trumpovi na palube Air Force One počas cesty do Číny. Musk tam prezidentovmu tímu oznámil, že chce pomôcť republikánom v novembrových voľbách do Kongresu.

Miliardár plánuje podľa zdrojov investovať najmenej 100 miliónov dolárov do mobilizácie republikánskych voličov v kľúčových štátoch. Peniaze majú smerovať do jeho America PAC, ktorý podporoval Trumpa už v prezidentských voľbách v roku 2024.

Vzťahy oboch mužov sa dramaticky zhoršili vlani v júni. Musk kritizoval Trumpov daňový a výdavkový zákon a tvrdil, že bez jeho podpory by Trump voľby nevyhral. Prezident naopak pohrozil zrušením vládnych kontraktov s Muskovými spoločnosťami.

K obnoveniu kontaktov prispeli viceprezident JD Vance, Trumpovi spolupracovníci aj konzervatívny aktivista Charlie Kirk. Trump a Musk sa po jeho zavraždení stretli na spomienkovej slávnosti.

V súčasnosti spolu podľa zdrojov hovoria približne raz mesačne o umelej inteligencii, Číne či svetovom dianí. Musk však naznačil, že tentoraz nechce byť vo volebnej kampani taký viditeľný ako v roku 2024.

(mja)

  |  

Taliban slávi päť rokov pri moci. Afganistan však čelí rekordnej kríze

Taliban si v sobotu pripomenul päť rokov od návratu k moci v Afganistane vojenskou prehliadkou pred bývalým americkým veľvyslanectvom v Kábule. Predstavitelia hnutia výročie prezentovali ako víťazstvo nad západnou nadvládou, zároveň však čelia prehlbujúcej sa humanitárnej kríze aj bezpečnostným problémom.

Medzinárodné organizácie upozorňujú najmä na rozsiahle obmedzovanie práv žien. Podľa UNESCO nemôže 2,5 milióna afganských dievčat a žien navštevovať stredné a vysoké školy.

Humanitárne potreby krajiny zároveň dosiahli podľa International Rescue Committee rekordnú úroveň, k čomu prispievajú suchá, následky zemetrasení aj návraty Afgancov vyhostených z Iránu a Pakistanu.

Vláda Talibanu zostáva takmer úplne medzinárodne neuznaná, formálne ju uznalo iba Rusko. Napriek tomu sa Kábul snaží postupne rozširovať diplomatické a ekonomické vzťahy s ďalšími krajinami. Bezpečnostnú situáciu navyše komplikujú útoky Islamského štátu na predstaviteľov Talibanu.

(reuters, mja)

  |  

Banskú Bystricu zaplnia kroje. V centre vystúpi vyše 1500 folkloristov

Banská Bystrica v sobotu hostí deviaty ročník Slovenského dňa kroja, na ktorom sa predstaví viac ako 1500 účinkujúcich z rôznych regiónov Slovenska. Celodenný program na Námestí SNP a pri Barbakane spája folklór, tanec, spev a tradičné remeslá.

Tento rok sa nesie v znamení práce, viery a baníctva, teda tém, ktoré podľa organizátorov po stáročia formovali život a identitu Slovákov. Keďže podujatie pripadá na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, jeho súčasťou bude aj slávnostná bohoslužba a následná procesia historickým centrom mesta.

Návštevníci uvidia vzácne regionálne kroje, ukážky tradičných remesiel aj pochod účastníkov v krojoch. Vrcholom bude galavečer vysielaný v priamom prenose STVR.

Podujatie zároveň pripomenie výročia folklórnych súborov Prvosienka a Očovan. V centre Banskej Bystrice treba pre akciu počítať aj s viacerými dopravnými obmedzeniami.

(tasr, mja)

  |  

KDH odmieta útoky na ombudsmana. Chce jasné pravidlá príplatkov

KDH sa zastalo verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského po kritike jeho postoja k poplatkom v ambulanciách. Hnutie tvrdí, že ombudsman problém nevytvára, iba upozorňuje na situáciu, ktorú štát, zdravotné poisťovne a kontrolné orgány dlhodobo nedokázali vyriešiť.

Podľa podpredsedu KDH Petra Stachuru nemožno akceptovať stav, keď sa pacient k lekárovi nedostane bez ďalšieho platenia.

Hnutie uznáva, že ambulantný sektor je nedostatočne financovaný a medzi jednotlivými odbornosťami existujú výrazné rozdiely, to však podľa neho nemôže ospravedlňovať nejasné či nezákonné poplatky.

KDH požaduje jasnejšie pravidlá, lepšie plánovanie siete poskytovateľov, efektívnejšiu kontrolu a presnejší katalóg zdravotných výkonov.

Pacient má podľa hnutia vedieť, čo dostáva za svoje zdravotné odvody bezplatne a za čo môže byť účtovaný poplatok. Dobrovodský zároveň žiada úpravu pripravovanej novely zákona a presadzuje, aby pacientovi v prípade potreby hľadala lekára jeho zdravotná poisťovňa.

(tasr, mja)

  |  

V Dunaji našli dvojmetrovú lodnú mínu, zneškodnia ju na ostrove

Lodnú mínu, ktorú našli v rieke Dunaj v katastri obce Moča v okrese Komárno, v sobotu zneškodnia. Potvrdilo to Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

Pyrotechnici Pohotovostného policajného útvaru v spolupráci s pracovníkmi Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v piatok 14. augusta vo večerných hodinách muníciu previezli na blízky ostrov.

Jej zneškodnenie sa uskutoční v sobotu na bezpečnom mieste a za dodržania potrebných bezpečnostných opatrení. Na mieste naďalej pracujú príslušné zložky, ktoré dohliadajú na bezpečný priebeh zásahu.

Oznámenie o náleze lodnej míny prijala polícia v piatok 14. augusta v popoludňajších hodinách. Munícia sa nachádzala približne 20 centimetrov pod hladinou Dunaja. Mala dĺžku približne dva metre a priemer 50 centimetrov.

Na mieste zasahovali policajti, pyrotechnici, poriečne oddelenie Prezídia Policajného zboru a Plavebný úrad. Lodná doprava v mieste nálezu munície na rieke Dunaj v katastri obce Moča v okrese Komárno je bez obmedzení. Potvrdilo to Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

(tasr, mja)

  |  

Trump dostane vlastný dolár. Pamätná minca však bude stáť viac

Americká mincovňa začne 2. septembra predávať pamätné jednodolárové mince s podobizňou prezidenta Donalda Trumpa, vydané pri príležitosti 250. výročia vzniku USA, informuje denník Independent.

Zberatelia si však výrazne priplatia. Rolka 25 mincí bude stáť 61 dolárov, teda 2,44 dolára za kus, kým balenie 100 mincí vyjde na 154,50 dolára. Mince zostávajú zákonným platidlom a na jednej strane majú Trumpov portrét, na druhej prezidentskú pečať.

Mincovňa plánuje aj 24-karátovú zlatú verziu, jej cenu ani termín predaja zatiaľ nezverejnila. Podľa skoršieho súdneho podania by malo vzniknúť iba 47 kusov, pričom každý má obsahovať zlato v hodnote približne 90-tisíc dolárov.

Trumpova podobizeň na minciach zároveň vyvolala právne aj politické spory. Americké zákony totiž vo viacerých ustanoveniach obmedzujú zobrazovanie žijúcich ľudí na platidlách. Administratíva však tvrdí, že jubilejné mince sú v súlade so zákonom.

(mja)