Preskočiť na obsah
  |  

Fidesz neuspel na ústavnom súde, odvolanie Sulyoka platí

Maďarský ústavný súd odmietol podnety opozičných strán Fidesz a KDNP namierené proti 17. novele ústavy, ktorá viedla k zániku funkcie prezidenta Tamása Sulyoka, zavedeniu 12-ročného limitu pre poslancov a vekovej hranici 70 rokov pre ústavných sudcov, píše portál Telex.

Súd podľa citovaného webu zdôraznil, že na základe predchádzajúcej úpravy schválenej v minulosti práve Fideszom môže preskúmavať novelu ústavy len z procesného hľadiska, nie z hľadiska jej obsahu.

Podľa rozhodnutia súdu bol proces prijatia v poriadku. Premiér Péter Magyar v reakcii uviedol, že odvolanie Sulyoka aj ďalšie zmeny boli v súlade s ústavou, pričom poukázal na to, že verdikt vyniesli sudcovia zvolení ešte predchádzajúcou garnitúrou Fideszu.

Sulyoka, ktorého Magyar označoval za bábku režimu Viktora Orbána, parlament odvolal v júli.

Zrušenie novely by viedlo k ústavnej kríze, keďže parlament už 11. augusta zvolil za novú hlavu štátu nominanta vládnej strany Tisza Andrása Baku, bývalého predsedu najvyššieho súdu.

(max)

  |  

Trump na najvyššom súde proti novinárke nepochodil

Najvyšší súd USA druhýkrát odmietol žiadosť prezidenta Donalda Trumpa o prehodnotenie verdiktu vo výške päť miliónov dolárov v prospech novinárky E. Jean Carrollovej. Súd bez sprievodného vysvetlenia potvrdil júnové rozhodnutie a zamietol odvolanie proti rozsudku z roku 2023.

Porota vtedy uznala Trumpa za vinného zo sexuálneho zneužívania a ohovárania na základe incidentu z 90. rokov 20. storočia v obchodnom dome na Manhattane. Carrollová od Trumpa medzičasom vymohla aj s úrokmi takmer 5,63 milióna dolárov.

Šéf Bieleho domu od začiatku všetky obvinenia odmietal a označoval ich za podvod. Jeho právnici sa pokúšali zvrátiť verdikt argumentom o prezidentskej imunite.

Rovnakú obhajobu uplatňujú aj pri odvolaní voči samostatnému rozsudku z roku 2024, v ktorom porota priznala Carrollovej odškodné 83,3 milióna dolárov za výroky z roku 2019. Týmto samostatným odvolaním sa najvyšší súd stále zaoberá.

(reuters, max)

  |  

Zemplín nesúhlasí s výstavbou veterných parkov

Samosprávy Horného a Dolného Zemplína vyjadrili zásadný nesúhlas so schválením akceleračnej zóny Východ a s plánovanou výstavbou veterných parkov v regióne. Na tlačovej konferencii v Michalovciach predstavitelia miest, obcí a Košického samosprávneho kraja vyzvali vládu, aby rešpektovala ich stanoviská a neumožnila výstavbu bez jasného súhlasu dotknutých obcí.

Primátor Michaloviec Miroslav Dufinec zdôraznil, že mestá a obce svoj odmietavý postoj deklarovali už v procese EIA aj v spoločnom memorande. Podľa primátora Strážskeho Patrika Magdoška navrhované územie nemá dostatočné poveternostné podmienky, ktoré by odôvodňovali záber poľnohospodárskej pôdy, zásah do krajiny a možné negatívne dopady na cestovný ruch či životné prostredie.

Predseda kraja Rastislav Trnka upozornil, že platná územnoplánovacia dokumentácia kraja nepočítala s povoľovaním veterných elektrární, takže územné rozhodnutie by nemalo byť vydané.

Reagovali tak na oznámenie ministerstva životného prostredia spred niekoľkých dní, podľa ktorého má ako jediná z pôvodných ôsmich akceleračných zón zostať pilotná lokalita Východ v okrese Michalovce. Minister Tomáš Taraba (nominant SNS) však deklaroval, že parky vzniknú len so súhlasom samospráv.

(tasr, max)

  |  

Irán pritvrdzuje voči USA, hrozí vojenským úderom

Vysoký iránsky predstaviteľ v pondelok pre agentúru Reuters vyhlásil, že Teherán podnikne „včasný a presný“ vojenský útok na prelomenie americkej námornej blokády, ak USA v priebehu niekoľkých týždňov úplne neimplementujú dočasnú mierovú dohodu.

Diplomatické snahy o návrat oboch krajín k júnovým rokovaniam v uplynulých týždňoch uviazli na mŕtvom bode.

Iránsky minister zahraničných vecí potvrdil, že Hormuzský prieliv zostane uzavretý, kým Washington nedodrží svoje záväzky. Na druhej strane americký minister financií varoval Teherán pred bezprecedentnou ekonomickou izoláciou.

Podrobnosti o presnom termíne iránskeho ultimáta majú americkej strane aj štátom v regióne odovzdať medzinárodní mediátori.

Podľa predstaviteľa Irán mení svoju doktrínu z obrannej na ofenzívnu, keďže stráca dôveru v diplomaciu a tvrdí, že USA to s prímerím nemyslia vážne.

(reuters, max)

  |  

Za kritiku vojny Rusko odsúdilo podpredsedu strany Jabloko

Podpredseda ruskej liberálnej strany Jabloko Lev Šlosberg dostal v pondelok trest 11 rokov a jeden mesiac väzenia za kritiku vojny na Ukrajine. Súd v Pskove ho uznal za vinného z diskreditácie armády a šírenia nepravdivých informácií.

Šlosberg vo svojej záverečnej reči trval na nevine, proces označil za politický a opätovne vyzval na okamžité prímerie v už štyri a pol roka trvajúcom konflikte, ktorý nazval katastrofou pre Rusko.

Rozsudok prišiel len niekoľko dní po tom, čo ruský najvyšší súd zakázal strane Jabloko účasť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Ide o jedinú oficiálne registrovanú stranu, ktorá otvorene vystupuje proti vojne a čelí stupňujúcemu sa tlaku zo strany Kremľa.

Kým Rusko ani Ukrajina oficiálne počty obetí nezverejňujú, nezávislé médiá ako Mediazona a BBC na základe dedičských konaní a nadmernej úmrtnosti odhadujú celkové straty na ruskej strane na viac ako 350-tisíc mŕtvych vojakov.

Šlosberg vo svojom prejave zdôraznil, že odhalenie celkového počtu obetí po skončení konfliktu vyvolá v ruskom národe hlboký šok.

(reuters, max)

  |  

Skupina za práva futbalistov namieta kandidatúru Infantina

Ľudskoprávna organizácia FairSquare vyzvala FIFA, aby vyhlásila Gianniho Infantina za nespôsobilého kandidovať na post prezidenta v ďalšom funkčnom období (2027 až 2031). Podľa organizácie už naplnil maximálny limit troch funkčných období stanovený reformami z roku 2016.

Infantino v roku 2022 presadil výklad, že jeho prvé funkčné obdobie (2016 až 2019), keď dokončoval mandát po Seppovi Blatterovi, sa do limitu nepočíta. FairSquare s pomocou bývalého šéfa nezávislého výboru FIFA Miguela Madura podala sťažnosť na riadiaci výbor FIFA, v ktorej tento postup označuje za zjavné porušenie stanov.

Rozhodnutie z roku 2022 čelí aj kritike za nedostatok transparentnosti, keďže jeho odôvodnenie nebolo zverejnené.

Infantino čelí rastúcemu tlaku pred budúcoročným hlasovaním v Maroku. Európska, ázijská aj severoamerická konfederácia spochybňujú jeho kroky, najmä v súvislosti s plánom vytvoriť dcérsku spoločnosť v hodnote 20 miliárd pre súkromné investície. Odmietavý postoj k jeho znovuzvoleniu už otvorene vyjadrila napríklad škótska federácia. Infantino má naďalej podporu v Afrike a Južnej Amerike.

(reuters, max)