Preskočiť na obsah
  |  

Hormuzským prielivom prešlo len päť nákladných lodí

Hormuzským prielivom prešlo v utorok päť nákladných lodí s komoditami, len o jednu viac ako v pondelok a výrazne menej než 10-dňový priemer 15 plavidiel. Vyplýva to z predbežných údajov spoločnosti Kpler.

Z Perzského zálivu vyplávali dva tankery s kvapalným ropným plynom a jeden s bitúmenom. Opačným smerom vplávali z Ománskeho zálivu dva prázdne produktové tankery. Konečné údaje sa môžu zmeniť, keďže niektoré lode počas plavby vypínajú lokalizačné transpondéry.

Cez prieliv Báb el-Mandeb prešlo 31 nákladných lodí oproti 29 z predchádzajúceho dňa. Tento počet zodpovedá 10-dňovému priemeru.

Irán medzitým obnovil rokovania s Ománom o správe Hormuzského prielivu. Obe krajiny diskutovali o vytvorení dočasného spoločného koridoru pre lodnú dopravu a dohodli sa na odstránení mín z vodnej cesty.

ING Economics upozornila, že dohoda sama osebe neobnoví bežné toky ropy. Podľa analytikov by USA museli najprv zrušiť blokádu iránskych prístavov a zmierniť sankcie voči Teheránu.

(reuters, lud)

  |  

Švédi zadržali ďalšieho podozrivého po útoku mečom na škole

Švédska prokuratúra zadržala ďalšieho muža v súvislosti s minulotýždňovým útokom mečom na strednej škole v meste Fagersta. Pri útoku zahynulo 17-ročné dievča, ďalší traja ľudia utrpeli zranenia.

Polícia už v piatok zadržala 18-ročného muža, ktorého podozrieva zo samotného útoku na škole Brinellgymnasiet. Následne začala rozsiahle vyšetrovanie prípadu.

Druhého podozrivého zadržali pre podozrenie z napomáhania pri vražde a pokuse o vraždu. Prokuratúra vo štvrtok rozhodne, či požiada súd o jeho vzatie do väzby. Ako presne mal útočníkovi pomáhať, zatiaľ neuviedla.

Polícia zároveň preveruje možné pozadie činu. Podľa zdroja agentúry Reuters vyšetrovatelia zisťujú, či sa 18-ročný podozrivý zapájal do internetových komunít, ktoré propagujú násilie na školách.

(reuters, lud)

  |  

Rada prokurátorov reagovala na Fica, žiada zdržanlivosť

Rada prokurátorov SR vyzvala predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci, aby sa korektne a zdržanlivo vyjadrovali k prípadom, v ktorých stále prebieha prípravné konanie. Reagovala tak na nedávne výroky premiéra Roberta Fica (Smer) o vyšetrovaní fungovania mobilných odberových miest (MOM).

Predseda rady Marián Čorba zdôraznil, že politici majú postup a rozhodnutia prokurátorov kritizovať vecne, odborne a bez osobných útokov či nepodložených domnienok. Porušovanie týchto zásad podľa neho oslabuje dôveru verejnosti v prokuratúru, právny štát a spravodlivosť.

Fico cez víkend vyzval políciu, prokuratúru a médiá, aby sa zaoberali podvodným vyplácaním peňazí určených na prevádzku MOM. Obvinenie bývalej zamestnankyne ministerstva zdravotníctva označil za „vrchol ľadovca“ a Generálnu prokuratúru SR vyzval, aby o prípade informovala verejnosť.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka následne uviedol, že Generálna prokuratúra nie je povinná informovať o krokoch a úkonoch v tomto prípade. Zdôraznil, že vyšetrovanie je len v počiatočnom štádiu prípravného konania, ktoré je neverejné.

(tasr, lud)

  |  

Súd čiastočne zmiernil obmedzenia obžalovanému Kracinovi

Špecializovaný trestný súd čiastočne zmiernil obmedzenia týkajúce sa Dušana Kracinu, ktorý čelí obžalobe v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Zrušil mu povinnosť pravidelne sa v určenom čase dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi, informoval v stredu predseda senátu Miroslav Mazúch.

Naďalej však platí náhrada väzby písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka. Kracina zároveň nesmie navštevovať zariadenia s hazardnými hrami ani sa na hazarde zúčastňovať.

Súd podľa Mazúcha naďalej považuje Kracinu za dôvodne podozrivého z trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, a trvajú aj dôvody preventívnej väzby. Existuje podľa neho obava, že by mohol pokračovať v obdobnej trestnej činnosti. Zdôraznil, že nejde o rozhodnutie o vine. Kracina sa vzdal práva podať sťažnosť.

Hlavné pojednávanie v Pezinku pokračuje čítaním výpovedí svedkov. Kracina je obžalovaný z prípravy vrážd prokurátorov spolu s Marianom Kočnerom, Alenou Zsuzsovou a Darkom Dragičom. Podľa obžaloby pripravovali vraždy Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.

(tasr, lud)

  |  

Mochovce ukončili generálnu odstávku tretieho bloku

Prifázovaním turbíny k elektrizačnej sústave sa v utorok skončila generálna odstávka tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Slovenské elektrárne (SE) počas nej vymenili časť paliva v reaktore a uskutočnili práce na zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti zariadení, ktoré nie je možné vykonať počas prevádzky, informovala spoločnosť.

Počas štvrtej z piatich na tento rok naplánovaných generálnych odstávok slovenských jadrových blokov SE uskutočnili kontroly a údržbu na turbogenerátore, parogenerátore, na hlavnom cirkulačnom čerpadle a potrubí.

Pracovníci elektrární tiež zrenovovali softvér zavážacieho stroja a technologicky skontrolovali integritu palivových kaziet v reaktore.

Hlavné činnosti generálnej odstávky vykonávali na prvom z troch redundantných systémov elektrárne. Po údržbe a pred nábehom bloku jadroví profesionáli vykonali sériu testov a tlakových skúšok v primárnom okruhu na viacerých záťažových úrovniach.

Tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce uviedli do komerčnej prevádzky v roku 2023.

(tasr, lud)

  |  

Švajčiarsko čaká referendum o neutralite a spolupráci s NATO

Švajčiari budú 27. septembra v referende rozhodovať o sprísnení neutrality krajiny. Návrh by Švajčiarsku zakázal vstupovať do vojenských či obranných aliancií alebo s nimi spolupracovať, pokiaľ by krajinu nenapadli. Zároveň by sa mohlo pripájať iba k sankciám schváleným OSN.

Iniciatívu podporuje pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP). Jej stúpenci tvrdia, že vláda narušila tradičnú neutralitu, keď po ruskej invázii na Ukrajinu zaviedla sankcie proti Moskve. Iniciatíva získala podporu aj Kremľa, ktorý kritizuje zosúladenie švajčiarskych sankcií s opatreniami Európskej únie.

Vláda a väčšina politických strán návrh odmietajú. Minister zahraničných vecí Ignazio Cassis varoval, že by poškodil bezpečnosť krajiny a znemožnil jej spoločný výcvik s NATO. Vláda tvrdí, že súčasný model neutrality funguje a netreba ho meniť.

Švajčiarsko si udržiava medzinárodne uznávanú neutralitu od roku 1815 a od roku 1848 je zakotvená v ústave, ktorá však presne neurčuje jej rozsah.

Prieskumy zatiaľ naznačujú odmietnutie návrhu. V jednom z posledných bolo proti návrhu 62 percent opýtaných a zaň 36 percent.

(reuters, lud)