Preskočiť na obsah
  |  

Gates chce s prezidentom Číny riešiť riziká umelej inteligencie

Bill Gates sa chce ešte tento rok stretnúť s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a navrhnúť mu medzinárodnú spoluprácu pri obmedzovaní rizík umelej inteligencie. Spoluzakladateľ Microsoftu pre agentúru Reuters uviedol, že jeho tím sa snaží dohodnúť stretnutie predbežne na november.

Gates sa domnieva, že Čína by mohla pristúpiť na obmedzenie zverejňovania potenciálne nebezpečných modelov AI, ak by s takýmto krokom prišli ako prvé Spojené štáty. Navrhuje tiež, aby krajiny sledovali schopnosť umelej inteligencie vytvárať molekuly a pomáhať pri biologických útokoch.

V stredu zároveň vyzval na vznik novej medzinárodnej organizácie, ktorá by dohliadala na AI. Inšpirovať by sa podľa neho mohla systémom jadrových inšpekcií, pravidlami medzinárodného letectva či dohodami o ochrane ozónovej vrstvy.

Gates v uplynulých mesiacoch kladie čoraz väčší dôraz na riziká AI. Upozorňuje na jej schopnosť vykonávať kybernetické útoky, nahrádzať pracovné miesta či vytvárať psychologickú závislosť používateľov. Za celosvetovú prioritu označil zabezpečenie toho, aby AI nezvyšovala nerovnosť a neškodila zraniteľným ľuďom.

(reuters, lud)

  |  

Vláda chce regulovať sociálne siete pre deti do 16 rokov

Sociálne siete by mohli byť regulované pre deti mladšie ako 16 rokov. Vyplýva to z návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu z dielne ministerstva školstva, ktorý schválila vláda na stredajšom zasadnutí.

Zároveň sa má zaviesť mechanizmus koordinovaného vyhodnocovania rizík radikalizácie a mobilizácie k násiliu.

Tieto zmeny by mohli začať platiť od roku 2027.

Správu aktualizujeme.

(tasr, lud)

  |  

Zelenskyj udelil Muskovi štátne vyznamenanie Rad slobody

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil americkému miliardárovi a šéfovi spoločnosti SpaceX Elonovi Muskovi štátne vyznamenanie Rad slobody. Ocenil jeho prínos k ochrane ľudského života a slobody a k rozvoju vzťahov medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi.

Vyznamenanie prichádza v čase, keď sa Kyjev snaží presvedčiť Muska, aby umožnil využívať Starlink na ukrajinských dronoch operujúcich nad územím Ruska. Ukrajina chce túto technológiu využiť aj proti odpaľovacím zariadeniam ruských balistických rakiet a obmedziť tak schopnosť Moskvy útočiť na ukrajinské mestá.

Musk zatiaľ nechce umožniť fungovanie terminálov Starlink na území Ruska. Podľa zdroja portálu Kyiv Independent to považuje za eskaláciu vojny. Zelenskyj však minulý týždeň vyjadril nádej, že svoj postoj ešte zmení.

Starlink zabezpečuje ukrajinským jednotkám vysokorýchlostné spojenie medzi bojovými pozíciami a veliteľskými stanovišťami. Ukrajina ho využíva aj na dronoch nad územiami okupovanými Ruskom.

SpaceX vo februári zablokovala ruským jednotkám používanie Starlinku. Zelenskyj tomuto kroku pripísal podiel na tohtoročných úspechoch ukrajinskej armády na bojisku.

(kyivindependent, lud)

  |  

Prezident nezruší sankciu voči riaditeľovi SIS Gašparovi

Prezident Peter Pellegrini odmietol ako nedôvodný protest generálneho prokurátora Maroša Žilinku proti disciplinárnemu opatreniu pre riaditeľa SIS Pavla Gašpara. Trvá tak na znížení jeho platu o 15 percent na jeden mesiac za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci.

Prezident považuje sankciu za zákonnú a podľa jeho kancelárie prihliadal aj na to, že riaditeľ tajnej služby nesie väčšiu zodpovednosť ako bežný občan. Gašpara potrestal iba za vysokú rýchlosť. Ak preukážu ďalšie previnenie súvisiace s jeho dopravnou nehodou v Nitre, Pellegrini rozhodne aj o prípadnom ďalšom postihu.

Prezident zároveň žiada dopravný inšpektorát, aby aj v súčinnosti s prokuratúrou objasnil všetky okolnosti nehody. Poukázal na to, že jej vyšetrovanie trvá už takmer rok.

Gašpar havaroval 30. augusta 2025 na Dobšinskej ulici v Nitre. Dychové skúšky u oboch účastníkov boli negatívne.

Žilinka žiadal o zrušenie prezidentovho rozhodnutia v celom rozsahu ako nezákonné. Namietal okrem iného nedostatočné vymedzenie skutku v rozhodnutí a neúplné zistenie skutkového stavu.

(tasr, lud)

  |  

Dmitrijev: Fedorov si začína uvedomovať realitu na Ukrajine

Bývalý ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov si podľa ruského predstaviteľa Kirilla Dmitrijeva začína uvedomovať realitu situácie na Ukrajine. Dmitrijev tak reagoval na Fedorovove vyjadrenia, že Kyjev postupne stráca územie v prospech Ruska a potrebuje urýchlene nájsť spôsob, ako vojnu ukončiť.

„Realita sa presadzuje, falošné naratívy sa rúcajú a začína sa hľadanie vinníkov neúspechov,“ napísal Dmitrijev na sociálnej sieti X.

Fedorov predtým v rozhovore pre agentúru Reuters kritizoval aj vnútorné pomery na Ukrajine. Medzi problémy krajiny zaradil neschopnosť inovovať, zakorenenú korupciu a rodinkárstvo či nedostatok politickej nezávislosti štátnych inštitúcií.

Dmitrijev pôsobí ako osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina pre investície a hospodársku spoluprácu so zahraničím. Zároveň vedie Ruský fond priamych investícií.

(tass, lud)

  |  

Hormuzským prielivom prešlo len päť nákladných lodí

Hormuzským prielivom prešlo v utorok päť nákladných lodí s komoditami, len o jednu viac ako v pondelok a výrazne menej než 10-dňový priemer 15 plavidiel. Vyplýva to z predbežných údajov spoločnosti Kpler.

Z Perzského zálivu vyplávali dva tankery s kvapalným ropným plynom a jeden s bitúmenom. Opačným smerom vplávali z Ománskeho zálivu dva prázdne produktové tankery. Konečné údaje sa môžu zmeniť, keďže niektoré lode počas plavby vypínajú lokalizačné transpondéry.

Cez prieliv Báb el-Mandeb prešlo 31 nákladných lodí oproti 29 z predchádzajúceho dňa. Tento počet zodpovedá 10-dňovému priemeru.

Irán medzitým obnovil rokovania s Ománom o správe Hormuzského prielivu. Obe krajiny diskutovali o vytvorení dočasného spoločného koridoru pre lodnú dopravu a dohodli sa na odstránení mín z vodnej cesty.

ING Economics upozornila, že dohoda sama osebe neobnoví bežné toky ropy. Podľa analytikov by USA museli najprv zrušiť blokádu iránskych prístavov a zmierniť sankcie voči Teheránu.

(reuters, lud)