Preskočiť na obsah
  |  

Podozrivého z prípravy sabotáže na východe zadržali v Hamburgu

Po zmarenom podpaľačskom útoku na výrobný závod bezpilotných systémov na východnom Slovensku zadržala nemecká polícia jedného z podozrivých. Podľa informácií týždenníka došlo k zásahu ešte v utorok v Hamburgu.

Podozrivým sabotérom je 26-ročný muž s lotyšským štátnym občianstvom. Ako potvrdila hovorkyňa hamburskej generálnej prokuratúry, v utorok bol v tomto meste v súvislosti s dotyčným mužom vykonaný európsky zatykač vydaný slovenským súdom.

Slovensko zároveň požiadalo aj o vydanie podozrivého. Na návrh generálnej prokuratúry príslušný okresný súd v Hamburgu medzitým vydal takzvaný príkaz na zaistenie. Lotyš sa v súčasnosti nachádza vo väzbe v Nemecku.

Podľa vyšetrovania slovenských bezpečnostných zložiek pripravoval muž zadržaný v Hamburgu spolu s ďalším Lotyšom a ukrajinským štátnym príslušníkom podpaľačský útok na výrobný závod. Súbežne so zásahom polície v Hamburgu boli na Slovensku zadržaní aj jeho domnelí komplici, pripomína týždenník Der Spiegel.

Trojica je obvinená z toho, že „na objednávku“ nemenovaných tretích strán pripravovala podpaľačský útok na výrobný závod pre letecké systémy na východnom Slovensku.

K zadržaniam došlo na základe informácií slovenskej tajnej služby. Podľa polície sa u podozrivých zaistilo väčšie množstvo horľavej zmesi podobnej napalmu, technické vybavenie a ručne písané poznámky, dodáva Spiegel.

(tasr, luc)

  |  

Irán zaradil na zoznam vojenských cieľov aj rádio so sídlom v Prahe

Iránske ozbrojené sily zaradili na zoznam svojich vojenských cieľov niekoľko perzsky hovoriacich médií pôsobiacich v zahraničí vrátane stanice Rádio Farda. Prevádzkuje ju americká stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá sídli v Prahe, píše Echo24.

Na zozname sa nachádzajú aj stanice BBC Persian či Iran International.

Podľa agentúry AFP to oznámil hovorca ozbrojených síl Abolfazl Šekárčí. Dané stanice označil za nepriateľské a dodal, že majú priame väzby na izraelskú tajnú službu Mosad a americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA). Podľa neho sú „vojakmi sionizmu a Spojených štátov“ a iránske ozbrojené sily ich nepovažujú za médiá.

Perzskú verziu britskej verejnoprávnej stanice BBC a súkromnú iránsku exilovú televíznu stanicu Iran International, ktorá sídli v Londýne, zaradil iránsky režim v roku 2022 na zoznam teroristických organizácií.

(luc)

  |  

Šéf CIA navštívil Moskvu. Trump: Možno z toho niečo vzíde

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe počas návštevy Moskvy rokoval s predstaviteľmi ruských spravodajských služieb, nestretol sa však s prezidentom Vladimirom Putinom. Kremeľ to oznámil v stredu v súvislosti s cestou, ktorú americký prezident Donald Trump označil za „tak trochu rutinnú“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol uviesť, o čom sa rokovalo, alebo poskytnúť ďalšie podrobnosti.

„Môžem vám povedať iba to, že prebehli kontakty medzi bezpečnostnými službami. Môžem potvrdiť, že sa neuskutočnilo nijaké stretnutie s ruským prezidentom. Prezident Putin je, samozrejme, o všetkom bezodkladne informovaný,“ uviedol Peskov.

Trump v stredajšom rozhlasovom rozhovore neuviedol konkrétny dôvod Ratcliffovej cesty do Moskvy, vyjadril však presvedčenie, že by mohla priniesť výsledky.

„Teraz z toho možno niečo vzíde. Veľmi intenzívne pracujeme na ukončení tej vojny,“ povedal Trump v relácii Glenna Becka, pričom mal na mysli vojnu na Ukrajine.

Na otázku, či šéf CIA pricestoval do Moskvy diskutovať o možných krokoch Ruska zameraných na preverenie odhodlania NATO alebo o sankciách proti Iránu, Trump odpovedal: „Ani jedno z toho. Je tam, viete, na takej viac-menej rutinnej návšteve.“

Posledná známa návšteva riaditeľa CIA v ruskej metropole sa uskutočnila v novembri 2021, keď Ratcliffov predchodca William Burns rokoval s Putinom. Bolo to tri mesiace pred začiatkom vojny na Ukrajine.

(reuters, luc)

  |  

Magyar: Jadrová elektráreň Paks dosiahla opäť plný výkon

„Atómová elektráreň Paks dosiahla nateraz svoj maximálny výkon: všetky štyri reaktory a všetkých osem turbín funguje bezchybne,“ napísal na Facebooku maďarský premiér Péter Magyar.

Experti v energetike a vodohospodárstve podľa neho pracujú na dosiahnutí tohto výsledku už týždne a výstavba spodného prahu na Dunaji napreduje rýchlejšie, ako sa plánovalo.

Výkon jadrovej elektrárne v juhomaďarskom Pakse sa musel od konca júla postupne znížiť pre extrémne nízku hladinu Dunaja. Predposlednú turbínu prvého bloku odstavili 1. augusta a elektráreň v tom čase vyrábala iba 480 megawattov namiesto zvyčajných dvetisíc megawattov.

Atómová elektráreň Paks je jedinou fungujúcou komerčnou jadrovou elektrárňou v Maďarsku s ôsmimi turbínami a so štyrmi blokmi, z ktorých každý má výkon 500 megawattov. Nachádza sa na pravom brehu Dunaja približne 100 kilometrov južne od Budapešti. Pokrýva približne polovicu domácej výroby elektrickej energie a zabezpečuje tretinu celkovej spotreby elektriny v krajine.

(tasr, luc)

  |  

Slovenská dvadsiatka vstúpila do turnaja v Espoo výhrou nad Fínmi

Slovenskí hokejoví reprezentanti do 20 rokov víťazne vstúpili do Turnaja piatich krajín vo fínskom Espoo. Vo svojom úvodnom zápase zdolali v stredu domácich rovesníkov 4 : 3 po predĺžení.

O víťazstve slovenskej „dvadsiatky“ rozhodol v tretej minúte predĺženia útočník Adam Nemec.

Zverenci trénera Petra Frühaufa sa na turnaji ešte stretnú s mladými Švajčiarmi, Čechmi a Švédmi.

Turnaj piatich krajín hráčov do 20 rokov v Espoo:

Fínsko – Slovensko 3 : 4 pp (1 : 1, 2 : 2, 0 : 0 – 0 : 1)

Góly: 8. Vatjus, 25. Mensonen, 37. Vilander – 18. Murin, 23. Rusznyák, 28. Chrenko, 63. A. Nemec

(tasr, luc)

  |  

Európania budú rokovať s Pentagónom o budúcnosti NATO

Vysokopostavení európski diplomati sa vo štvrtok v bruselskom sídle NATO stretnú s námestníkom ministra obrany USA Elbridgeom Colbym. Cieľom rokovaní je uistiť Washington o posilňovaní vlastnej obrany.

Stretnutie prichádza v čase neistoty vyvolanej šesťmesačným preskúmaním rozloženia amerických síl v Európe, kde v súčasnosti pôsobí približne 80-tisíc amerických vojakov.

Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa vyvíjajú na európskych členov Aliancie tlak, aby prevzali primárnu zodpovednosť za obranu kontinentu. Washington rozposlal členom NATO dotazník, v ktorom preveruje ich obranné výdavky, obmedzenia pre americké základne aj podporu politických priorít USA.

Medzi európskymi predstaviteľmi panujú obavy z transakčného prístupu USA a vzniku nežiaducej súťaže medzi jednotlivými krajinami o priazeň Washingtonu.

Aj keď sa Colby snaží presadiť novú koncepciu Aliancie, diplomati upozorňujú na pretrvávajúcu nepredvídateľnosť rozhodnutí zo strany najvyššieho vedenia USA.

(reuters, max)