Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mal by čítať komentáre pod svojimi statusmi, odkázal Taraba Dankovi

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) v utorok odmietol, že by mal 15. septembra odstúpiť. Národniarom, ktorí ho do funkcie nominovali a žiadajú jeho koniec, odkázal, že „si môžu dávať dátumy, aké chcú“.

O jeho zotrvaní vo vláde ešte nie je definitívne rozhodnuté. Konečné slovo bude mať premiér Robert Fico (Smer).

Predseda SNS Andrej Danko v stredu vyhlásil, že Taraba pôvodne ministrom vôbec byť nemal, a obvinil ho z neštandardných kontaktov a postupov pri verejnom obstarávaní. Líder národniarov enviroministrovi navrhol, aby si „s pokorou“ sadli a dohodli sa.

Taraba pre Hospodárske noviny reagoval, že Danko je „už tri roky v konflikte s každým vo vláde“. Ďalšie tvrdenia predsedu SNS označil za konšpiračné teórie a odmietol ich komentovať.

„Keby čítal komentáre pod svojimi statusmi, pochopil by, čo si o ňom ľudia myslia,“ zhodnotil Taraba pre HN.

(est)

Minúta  |  

Štyri krajiny EÚ otvárajú tému zmrazených ruských aktív

Švédsko, Holandsko, Poľsko a Španielsko chcú v Európskej únii obnoviť diskusiu o možnom využití zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny. Vyplýva to z návrhu listu, ktorý videl portál Kyiv Independent.

List je datovaný 27. augusta a podľa troch diplomatov EÚ má byť v tento deň aj odoslaný. Signatári žiadajú, aby ministri zahraničných vecí o téme prvý raz rokovali na neformálnom stretnutí v Írsku 1. a 2. septembra.

Štáty vyzývajú Európsku komisiu, aby spolu s členskými krajinami preskúmala nové možnosti využitia zmrazených aktív v prospech Ukrajiny. Zdôrazňujú potrebu zohľadniť finančné a ekonomické riziká aj dodržiavanie medzinárodného práva. Prípadné riziká by podľa nich mali niesť všetky členské štáty tak, aby žiadny nebol neprimerane zaťažený.

V Európe je od začiatku ruskej rozsiahlej invázie na Ukrajinu zmrazených viac ako 200 miliárd eur ruských finančných aktív. Predchádzajúci pokus o ich prevzatie v roku 2025 stroskotal pre obavy Belgicka z právnych rizík a nedostatočného rozdelenia rizík medzi členské štáty.

(lud)

Minúta  |  

Údajného strojcu útokov z 11. septembra čaká proces v roku 2028

Americký vojenský sudca nariadil, aby sa proces s Chálidom Šajchom Muhammadom, údajným hlavným organizátorom teroristických útokov z 11. septembra 2001, a tromi ďalšími obžalovanými začal 5. júna 2028. O prípade bude rokovať vojenský tribunál.

Rozhodnutie podplukovníka amerického letectva Michaela Schramu je ďalším posunom v konaní, ktoré už dve desaťročia sprevádzajú právne spory. Všetkých štyroch obžalovaných zadržiavajú na americkej základni Guantánamo na Kube.

Americký odvolací súd minulý mesiac odmietol umožniť Muhammadovi a dvom spoluobžalovaným priznať vinu na základe dohôd, ktoré by ich uchránili pred trestom smrti. Dohody ponúkli vlani a schválil ich predstaviteľ dohliadajúci na vojenský súd v Guantáname. Vtedajší minister obrany Lloyd Austin ich však vlani v auguste zrušil po kritike republikánskych zákonodarcov.

Proces sa začne výberom poroty zloženej výlučne z príslušníkov ozbrojených síl. Prokuratúra navrhovala začiatok už v januári 2027, sudca to však odmietol, aby zostal dostatok času na vyriešenie predprocesných otázok týkajúcich sa dôkazov a procesných pravidiel.

Muhammada obviňujú z naplánovania útokov unesenými lietadlami na Svetové obchodné centrum a Pentagón, pri ktorých zahynulo takmer tritisíc ľudí.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Londýn využíva proti zlodejom viac policajtov na elektrobicykloch

Londýnska Metropolitná polícia rozšírila flotilu elektrobicyklov, ktoré využíva na prenasledovanie páchateľov pouličnej kriminality. Do služby nasadila 20 nových strojov schopných dosiahnuť rýchlosť až 80 kilometrov za hodinu.

Policajti môžu na bicykloch prenasledovať podozrivých aj mimo ciest či po schodoch. Jeden z vysokopostavených predstaviteľov polície označil rozšírenie flotily za prelomové. Pri hliadkach polícia využíva aj drony.

Nová technika podľa Metropolitnej polície pomáha najmä v boji proti krádežiam telefónov. Za 12 mesiacov do konca mája ich počet v Londýne klesol približne zo 68-tisíc na 54-tisíc. Podiel prípadov, ktoré sa skončia policajným varovaním, obvinením alebo iným trestnoprávnym opatrením, však zostáva pod jedným percentom.

Podľa zástupkyne londýnskeho starostu pre políciu a kriminalitu Kaye Comerovej-Schwartzovej musia boj proti krádežiam sprevádzať aj zlepšovanie širšieho systému trestného súdnictva a podpora obetí.

Najnovšie údaje zároveň ukazujú, že počet krádeží, lúpeží a vlámaní v Londýne za 12 mesiacov do konca júna klesol.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Podozrivého z prípravy sabotáže na východe zadržali v Hamburgu

Po zmarenom podpaľačskom útoku na výrobný závod bezpilotných systémov na východnom Slovensku zadržala nemecká polícia jedného z podozrivých. Podľa informácií týždenníka došlo k zásahu ešte v utorok v Hamburgu.

Podozrivým sabotérom je 26-ročný muž s lotyšským štátnym občianstvom. Ako potvrdila hovorkyňa hamburskej generálnej prokuratúry, v utorok bol v tomto meste v súvislosti s dotyčným mužom vykonaný európsky zatykač vydaný slovenským súdom.

Slovensko zároveň požiadalo aj o vydanie podozrivého. Na návrh generálnej prokuratúry príslušný okresný súd v Hamburgu medzitým vydal takzvaný príkaz na zaistenie. Lotyš sa v súčasnosti nachádza vo väzbe v Nemecku.

Podľa vyšetrovania slovenských bezpečnostných zložiek pripravoval muž zadržaný v Hamburgu spolu s ďalším Lotyšom a ukrajinským štátnym príslušníkom podpaľačský útok na výrobný závod. Súbežne so zásahom polície v Hamburgu boli na Slovensku zadržaní aj jeho domnelí komplici, pripomína týždenník Der Spiegel.

Trojica je obvinená z toho, že „na objednávku“ nemenovaných tretích strán pripravovala podpaľačský útok na výrobný závod pre letecké systémy na východnom Slovensku.

K zadržaniam došlo na základe informácií slovenskej tajnej služby. Podľa polície sa u podozrivých zaistilo väčšie množstvo horľavej zmesi podobnej napalmu, technické vybavenie a ručne písané poznámky, dodáva Spiegel.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Irán zaradil na zoznam vojenských cieľov aj rádio so sídlom v Prahe

Iránske ozbrojené sily zaradili na zoznam svojich vojenských cieľov niekoľko perzsky hovoriacich médií pôsobiacich v zahraničí vrátane stanice Rádio Farda. Prevádzkuje ju americká stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá sídli v Prahe, píše Echo24.

Na zozname sa nachádzajú aj stanice BBC Persian či Iran International.

Podľa agentúry AFP to oznámil hovorca ozbrojených síl Abolfazl Šekárčí. Dané stanice označil za nepriateľské a dodal, že majú priame väzby na izraelskú tajnú službu Mosad a americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA). Podľa neho sú „vojakmi sionizmu a Spojených štátov“ a iránske ozbrojené sily ich nepovažujú za médiá.

Perzskú verziu britskej verejnoprávnej stanice BBC a súkromnú iránsku exilovú televíznu stanicu Iran International, ktorá sídli v Londýne, zaradil iránsky režim v roku 2022 na zoznam teroristických organizácií.

(luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.