Preskočiť na obsah
  |  

AI prvý raz pomáhala pri operácii mozgu v reálnom čase

Britskí lekári po prvý raz na svete využili pri operácii mozgu umelú inteligenciu, ktorá im v reálnom čase pomáhala bezpečne odstrániť nádor na hypofýze. Zákrok podstúpil 48-ročný Rhys Hibbert v nemocnici University College London Hospital.

Hibbert mal nezhubný 11-milimetrový nádor na hypofýze, ktorý tlačil na zrakové nervy a zužoval mu periférne videnie. Bez operácie podľa lekárov riskoval stratu zraku.

Chirurgovia sa k nádoru dostali endoskopom cez nos. Nástroj s umelou inteligenciou počas zákroku analyzoval živý obraz z kamery, sledoval chirurgické nástroje a označoval miesta, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzajú dôležité cievy a nervy. Lekárom tak pomáhal určiť, kde možno nádor bezpečne odstrániť. Rozhodovanie však zostalo plne v rukách chirurgov.

Systém vedci vytrénovali a vyhodnocovali na stovkách záznamov operácií nádorov hypofýzy. Podľa lekára Haniho Marcusa môže fungovať ako „druhý pár očí“ skúseného odborníka.

Osem týždňov po operácii Hibbert uviedol, že sa mu zrak naďalej zlepšuje, vrátila sa mu energia a predchádzajúce ťažkosti ustúpili. Vedci teraz pripravujú rozsiahlejšie skúšanie technológie.

(bbc, lud)

  |  

Pentagón rieši ďalšie pôsobenie vojakov v Európe

Pentagón pripraví najmenej štyri súbory možností ďalšieho počtu a rozmiestnenia amerických vojakov v Európe. Minister obrany Pete Hegseth ich má dostať do 6. novembra, vyplýva z interného dokumentu, ktorý videla agentúra Reuters.

Preskúmanie americkej vojenskej prítomnosti sa má skončiť v decembri. Spojenci v NATO sa obávajú, že povedie k výraznému zníženiu približne 80-tisíc amerických vojakov v Európe. Washington zároveň očakáva, že európski spojenci prevezmú väčšiu zodpovednosť za obranu kontinentu.

Pentagón má pri posudzovaní krajín zohľadniť, či majú dôveryhodný plán na splnenie záväzkov týkajúcich sa výdavkov na obranu a doplnenie chýbajúcich kapacít NATO. Hodnotiť bude aj prístup amerických síl k základniam a vzdušnému priestoru či podporu v oblastiach vesmíru, kybernetiky a spravodajstva.

Trump kritizoval niektorých spojencov aj za to, že počas americko-izraelskej vojny proti Iránu neposkytli americkým lietadlám prístup k základniam či vzdušnému priestoru alebo ho umožnili príliš neskoro.

Podľa predstaviteľa Pentagónu má preskúmanie ponúknuť široké spektrum možností. Niektorí európski predstavitelia sa však v súkromí obávajú, že Washington už o ďalšom postupe prakticky rozhodol.

(reuters, lud)

  |  

Mal by čítať komentáre pod svojimi statusmi, odkázal Taraba Dankovi

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) v utorok odmietol, že by mal 15. septembra odstúpiť. Národniarom, ktorí ho do funkcie nominovali a žiadajú jeho koniec, odkázal, že „si môžu dávať dátumy, aké chcú“.

O jeho zotrvaní vo vláde ešte nie je definitívne rozhodnuté. Konečné slovo bude mať premiér Robert Fico (Smer).

Predseda SNS Andrej Danko v stredu vyhlásil, že Taraba pôvodne ministrom vôbec byť nemal, a obvinil ho z neštandardných kontaktov a postupov pri verejnom obstarávaní. Líder národniarov enviroministrovi navrhol, aby si „s pokorou“ sadli a dohodli sa.

Taraba pre Hospodárske noviny reagoval, že Danko je „už tri roky v konflikte s každým vo vláde“. Ďalšie tvrdenia predsedu SNS označil za konšpiračné teórie a odmietol ich komentovať.

„Keby čítal komentáre pod svojimi statusmi, pochopil by, čo si o ňom ľudia myslia,“ zhodnotil Taraba pre HN.

(est)

  |  

Štyri krajiny EÚ otvárajú tému zmrazených ruských aktív

Švédsko, Holandsko, Poľsko a Španielsko chcú v Európskej únii obnoviť diskusiu o možnom využití zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny. Vyplýva to z návrhu listu, ktorý videl portál Kyiv Independent.

List je datovaný 27. augusta a podľa troch diplomatov EÚ má byť v tento deň aj odoslaný. Signatári žiadajú, aby ministri zahraničných vecí o téme prvý raz rokovali na neformálnom stretnutí v Írsku 1. a 2. septembra.

Štáty vyzývajú Európsku komisiu, aby spolu s členskými krajinami preskúmala nové možnosti využitia zmrazených aktív v prospech Ukrajiny. Zdôrazňujú potrebu zohľadniť finančné a ekonomické riziká aj dodržiavanie medzinárodného práva. Prípadné riziká by podľa nich mali niesť všetky členské štáty tak, aby žiadny nebol neprimerane zaťažený.

V Európe je od začiatku ruskej rozsiahlej invázie na Ukrajinu zmrazených viac ako 200 miliárd eur ruských finančných aktív. Predchádzajúci pokus o ich prevzatie v roku 2025 stroskotal pre obavy Belgicka z právnych rizík a nedostatočného rozdelenia rizík medzi členské štáty.

(lud)

  |  

Údajného strojcu útokov z 11. septembra čaká proces v roku 2028

Americký vojenský sudca nariadil, aby sa proces s Chálidom Šajchom Muhammadom, údajným hlavným organizátorom teroristických útokov z 11. septembra 2001, a tromi ďalšími obžalovanými začal 5. júna 2028. O prípade bude rokovať vojenský tribunál.

Rozhodnutie podplukovníka amerického letectva Michaela Schramu je ďalším posunom v konaní, ktoré už dve desaťročia sprevádzajú právne spory. Všetkých štyroch obžalovaných zadržiavajú na americkej základni Guantánamo na Kube.

Americký odvolací súd minulý mesiac odmietol umožniť Muhammadovi a dvom spoluobžalovaným priznať vinu na základe dohôd, ktoré by ich uchránili pred trestom smrti. Dohody ponúkli vlani a schválil ich predstaviteľ dohliadajúci na vojenský súd v Guantáname. Vtedajší minister obrany Lloyd Austin ich však vlani v auguste zrušil po kritike republikánskych zákonodarcov.

Proces sa začne výberom poroty zloženej výlučne z príslušníkov ozbrojených síl. Prokuratúra navrhovala začiatok už v januári 2027, sudca to však odmietol, aby zostal dostatok času na vyriešenie predprocesných otázok týkajúcich sa dôkazov a procesných pravidiel.

Muhammada obviňujú z naplánovania útokov unesenými lietadlami na Svetové obchodné centrum a Pentagón, pri ktorých zahynulo takmer tritisíc ľudí.

(reuters, lud)

  |  

Londýn využíva proti zlodejom viac policajtov na elektrobicykloch

Londýnska Metropolitná polícia rozšírila flotilu elektrobicyklov, ktoré využíva na prenasledovanie páchateľov pouličnej kriminality. Do služby nasadila 20 nových strojov schopných dosiahnuť rýchlosť až 80 kilometrov za hodinu.

Policajti môžu na bicykloch prenasledovať podozrivých aj mimo ciest či po schodoch. Jeden z vysokopostavených predstaviteľov polície označil rozšírenie flotily za prelomové. Pri hliadkach polícia využíva aj drony.

Nová technika podľa Metropolitnej polície pomáha najmä v boji proti krádežiam telefónov. Za 12 mesiacov do konca mája ich počet v Londýne klesol približne zo 68-tisíc na 54-tisíc. Podiel prípadov, ktoré sa skončia policajným varovaním, obvinením alebo iným trestnoprávnym opatrením, však zostáva pod jedným percentom.

Podľa zástupkyne londýnskeho starostu pre políciu a kriminalitu Kaye Comerovej-Schwartzovej musia boj proti krádežiam sprevádzať aj zlepšovanie širšieho systému trestného súdnictva a podpora obetí.

Najnovšie údaje zároveň ukazujú, že počet krádeží, lúpeží a vlámaní v Londýne za 12 mesiacov do konca júna klesol.

(reuters, lud)