Preskočiť na obsah
  |  

SPU pomáha vyvíjať robotickú technológiu na triedenie odpadu

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre sa zapojila do vývoja inteligentnej robotickej technológie, ktorá má zefektívniť triedenie recyklovateľných materiálov z komunálneho odpadu. Desaťmesačný projekt AGRI-SORT má rozpočet približne 295-tisíc eur pre všetkých partnerov.

Medzinárodné konzorcium vedie slovenská technologická spoločnosť VÚMZ SK, ktorá vyvíja a integruje robotické riešenie s umelou inteligenciou. Testovanie v reálnej prevádzke zabezpečí česká spoločnosť SAKO Brno, nitrianska univerzita je výskumným partnerom.

Technológia kombinuje robotiku, umelú inteligenciu a obrazové i spektrálne snímanie, pomocou ktorých rozpozná jednotlivé materiály a automaticky ich roztriedi. Výskumníci sa zamerajú najmä na plasty, ktorých spoľahlivé rozpoznávanie zostáva problematické.

Triedenie bude zabezpečovať robot s pneumatickým vákuovým chápadlom schopný vykonať približne 40 až 60 odberov za minútu. Systém bude možné začleniť do existujúcich liniek bez zásadnej prestavby.

Úlohami univerzity budú najmä podpora vývoja umelej inteligencie, príprava dát, optimalizácia modelov strojového učenia a vyhodnocovanie výsledkov testovania.

(tasr, bak)

  |  

PS žiada prieskum na rezorte investícií pre Slovensko.sk

Opozičné Progresívne Slovensko navrhne v parlamente poslanecký prieskum na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Dôvodmi sú obnova portálu Slovensko.sk, dotácie z plánu obnovy aj výzva MIRRI Developments na odkúpenie pozemkov a developerských projektov.

Poslanec Ján Hargaš tvrdí, že minister Samuel Migaľ chce zákazku na Slovensko.sk v hodnote viac než 90 miliónov eur zadať súčasnému dodávateľovi priamo, bez súťaže. Odvoláva sa na dve uniknuté právne analýzy, podľa ktorých by pripravené zmluvy nemali byť podpísané. Tvrdí, že na zamestnancov odmietajúcich ich schváliť je vyvíjaný tlak a viacerí odchádzajú.

Rezort tieto tvrdenia dôrazne odmietol. Dokument označil za interný pracovný materiál zamestnankyne, ktorá končí 31. augusta, nie za oficiálne či konečné právne stanovisko.

Podľa Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby boli relevantné výhrady vyhodnotené a procesy upravené v súlade s legislatívou. Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že verejným obstarávateľom projektu je agentúra a rezort nebude zasahovať do obstarávania ani určovať jeho výsledok.

(tasr, bak)

  |  

Deväť okresov dostane podporu pre nedostatok zdravotníkov

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo novú metodiku zonácie nemocníc na rok 2026. Určilo deväť okresov, ktoré pre nedostatok zdravotníckeho personálu a horšiu dostupnosť starostlivosti potrebujú zvýšenú podporu. Vláda vzala materiál vo štvrtok na vedomie.

Kritériá spĺňajú okresy Rožňava, Rimavská Sobota, Komárno, Humenné, Levice, Čadca, Poprad, Považská Bystrica a Zvolen. Systém má nasmerovať kompenzácie prostredníctvom úhrad zdravotných poisťovní práve do najviac ohrozených regiónov.

Rezort pri hodnotení zohľadňuje regionálny a demografický vývoj, dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, produkciu nemocníc a ich spádové územia. Poukazuje najmä na starnutie populácie a zrýchľujúci sa pokles pôrodnosti, ktoré zvyšujú potrebu zdravotnej starostlivosti a zároveň prehlbujú nedostatok personálu.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) vysvetlil, že metodika má motivovať poisťovne, aby rizikové okresy finančne zohľadnili. Zonácia sa v roku 2026 spustí ako pilotný program. Jej ďalšie využívanie bude závisieť od výsledkov a dostupných zdrojov verejného zdravotného poistenia.

(tasr, bak)

  |  

Banskobystrická nemocnica sa má stať univerzitnou

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici sa má transformovať na univerzitnú nemocnicu. Zámer schválila vláda na výjazdovom rokovaní v Kriváni. Cieľom je pomôcť riešiť nedostatok lekárov v Banskobystrickom kraji.

Ministerstvo zdravotníctva poukazuje na nízku dostupnosť zdravotníkov v regióne. Banskobystrický kraj má najnižší počet zubných lekárov a celkový počet lekárov je pod priemerom. V kraji zároveň chýba lekárska fakulta, pričom podľa rezortu existuje súvislosť medzi jej prítomnosťou a počtom pôsobiacich lekárov.

Transformácia má zvýšiť atraktivitu lekárskych povolaní a zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti na strednom Slovensku. Zámer súvisí aj s výstavbou novej Rooseveltovej nemocnice. Vznik lekárskej fakulty priamo v jej prostredí by umožnil prepojiť vysokoškolské vzdelávanie, klinickú medicínu, biomedicínsky výskum a inovácie.

Na uskutočnenie transformácie je potrebných viacero krokov. Ministerstvá zdravotníctva a školstva majú do konca júna 2027 spoločne pripraviť implementačný plán.

(tasr, bak)

  |  

Valašiková sa ujala vedenia Najvyššieho správneho súdu SR

Prezident Peter Pellegrini vo štvrtok vymenoval Moniku Valašikovú za predsedníčku Najvyššieho správneho súdu SR. Za kandidátku ju 11. augusta zvolila Súdna rada SR.

Prezident vyzdvihol význam správnych súdov pri kontrole úradov a zdôraznil potrebu sudcov s vysokým profesionálnym a morálnym kreditom. Valašiková podľa neho pôsobí na najvyššom správnom súde od jeho vzniku, pozná jeho fungovanie a má víziu ďalšieho smerovania.

Navrhli ju štyria sudcovia súdu a Združenie sudcov Slovenska. Za jednu z priorít označila personálne posilnenie súdu na plánovaných 30 sudcov. Za potrebnú považuje aj diskusiu o zvýšení ich počtu na 33.

O funkciu sa uchádzal aj súčasný podpredseda Marián Trenčan, ktorého navrhlo 11 sudcov najvyššieho správneho súdu a Sudcovská rada Správneho súdu v Bratislave. V súdnej rade získal dva hlasy.

Predchádzajúcemu predsedovi Pavlovi Naďovi sa funkčné obdobie skončilo 18. mája.

(tasr, bak)

  |  

Putin zvažuje eskaláciu vojny, rokovania s Ukrajinou uviazli

Rusko zvažuje zintenzívnenie útokov balistickými raketami na Kyjev vrátane centra metropoly a na infraštruktúru ďalších ukrajinských miest. Podľa zdrojov blízkych Kremľu sa rokovania o ukončení vojny prakticky zrútili a Moskva nevidí veľkú nádej na diplomatický prelom.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa nich nemieni vojnu ukončiť pod tlakom sankcií ani ukrajinských útokov na rafinérie a logistické siete. Moskva ich čoraz viac vníma ako útoky štátov Severoatlantickej aliancie, keďže Kyjevu poskytujú zbrane a spravodajské informácie.

Kremeľ sa zároveň prestal spoliehať na údajné porozumenie medzi Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom z minuloročného samitu na Aljaške. Jeho súčasťou mal byť tlak na Ukrajinu, aby sa vzdala Doneckej oblasti, čo Kyjev odmieta.

Rusko vo štvrtok oznámilo rozsiahly útok na Kyjev, ďalších päť miest a prístavnú infraštruktúru.

Podľa zdrojov pribúda v Moskve aj diskusia o možnom použití taktických jadrových zbraní. Nič však zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko na takýto krok pripravovalo. Odborníci hodnotia jeho pravdepodobnosť ako mimoriadne nízku.

(bloomberg, bak)