Preskočiť na obsah
  |  

Deväť okresov dostane podporu pre nedostatok zdravotníkov

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo novú metodiku zonácie nemocníc na rok 2026. Určilo deväť okresov, ktoré pre nedostatok zdravotníckeho personálu a horšiu dostupnosť starostlivosti potrebujú zvýšenú podporu. Vláda vzala materiál vo štvrtok na vedomie.

Kritériá spĺňajú okresy Rožňava, Rimavská Sobota, Komárno, Humenné, Levice, Čadca, Poprad, Považská Bystrica a Zvolen. Systém má nasmerovať kompenzácie prostredníctvom úhrad zdravotných poisťovní práve do najviac ohrozených regiónov.

Rezort pri hodnotení zohľadňuje regionálny a demografický vývoj, dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, produkciu nemocníc a ich spádové územia. Poukazuje najmä na starnutie populácie a zrýchľujúci sa pokles pôrodnosti, ktoré zvyšujú potrebu zdravotnej starostlivosti a zároveň prehlbujú nedostatok personálu.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) vysvetlil, že metodika má motivovať poisťovne, aby rizikové okresy finančne zohľadnili. Zonácia sa v roku 2026 spustí ako pilotný program. Jej ďalšie využívanie bude závisieť od výsledkov a dostupných zdrojov verejného zdravotného poistenia.

(tasr, bak)

  |  

Banskobystrická nemocnica sa má stať univerzitnou

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici sa má transformovať na univerzitnú nemocnicu. Zámer schválila vláda na výjazdovom rokovaní v Kriváni. Cieľom je pomôcť riešiť nedostatok lekárov v Banskobystrickom kraji.

Ministerstvo zdravotníctva poukazuje na nízku dostupnosť zdravotníkov v regióne. Banskobystrický kraj má najnižší počet zubných lekárov a celkový počet lekárov je pod priemerom. V kraji zároveň chýba lekárska fakulta, pričom podľa rezortu existuje súvislosť medzi jej prítomnosťou a počtom pôsobiacich lekárov.

Transformácia má zvýšiť atraktivitu lekárskych povolaní a zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti na strednom Slovensku. Zámer súvisí aj s výstavbou novej Rooseveltovej nemocnice. Vznik lekárskej fakulty priamo v jej prostredí by umožnil prepojiť vysokoškolské vzdelávanie, klinickú medicínu, biomedicínsky výskum a inovácie.

Na uskutočnenie transformácie je potrebných viacero krokov. Ministerstvá zdravotníctva a školstva majú do konca júna 2027 spoločne pripraviť implementačný plán.

(tasr, bak)

  |  

Valašiková sa ujala vedenia Najvyššieho správneho súdu SR

Prezident Peter Pellegrini vo štvrtok vymenoval Moniku Valašikovú za predsedníčku Najvyššieho správneho súdu SR. Za kandidátku ju 11. augusta zvolila Súdna rada SR.

Prezident vyzdvihol význam správnych súdov pri kontrole úradov a zdôraznil potrebu sudcov s vysokým profesionálnym a morálnym kreditom. Valašiková podľa neho pôsobí na najvyššom správnom súde od jeho vzniku, pozná jeho fungovanie a má víziu ďalšieho smerovania.

Navrhli ju štyria sudcovia súdu a Združenie sudcov Slovenska. Za jednu z priorít označila personálne posilnenie súdu na plánovaných 30 sudcov. Za potrebnú považuje aj diskusiu o zvýšení ich počtu na 33.

O funkciu sa uchádzal aj súčasný podpredseda Marián Trenčan, ktorého navrhlo 11 sudcov najvyššieho správneho súdu a Sudcovská rada Správneho súdu v Bratislave. V súdnej rade získal dva hlasy.

Predchádzajúcemu predsedovi Pavlovi Naďovi sa funkčné obdobie skončilo 18. mája.

(tasr, bak)

  |  

Putin zvažuje eskaláciu vojny, rokovania s Ukrajinou uviazli

Rusko zvažuje zintenzívnenie útokov balistickými raketami na Kyjev vrátane centra metropoly a na infraštruktúru ďalších ukrajinských miest. Podľa zdrojov blízkych Kremľu sa rokovania o ukončení vojny prakticky zrútili a Moskva nevidí veľkú nádej na diplomatický prelom.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa nich nemieni vojnu ukončiť pod tlakom sankcií ani ukrajinských útokov na rafinérie a logistické siete. Moskva ich čoraz viac vníma ako útoky štátov Severoatlantickej aliancie, keďže Kyjevu poskytujú zbrane a spravodajské informácie.

Kremeľ sa zároveň prestal spoliehať na údajné porozumenie medzi Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom z minuloročného samitu na Aljaške. Jeho súčasťou mal byť tlak na Ukrajinu, aby sa vzdala Doneckej oblasti, čo Kyjev odmieta.

Rusko vo štvrtok oznámilo rozsiahly útok na Kyjev, ďalších päť miest a prístavnú infraštruktúru.

Podľa zdrojov pribúda v Moskve aj diskusia o možnom použití taktických jadrových zbraní. Nič však zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko na takýto krok pripravovalo. Odborníci hodnotia jeho pravdepodobnosť ako mimoriadne nízku.

(bloomberg, bak)

  |  

Vláda má regiónom na strednom Slovensku rozdeliť 3,3 milióna

Vláda by mala vyčleniť viac ako 3,3 milióna eur pre obce a ďalšie subjekty v širšom regióne okresov Detva, Lučenec, Brezno a Revúca. Na začiatku výjazdového rokovania v Kriváni to oznámil premiér Robert Fico (Smer).

Kabinet sa zaoberá sociálno-ekonomickou situáciou a problémami Podpoľania, Novohradu, Gemera a Horehronia. Schváliť by mal 33 úloh pre jednotlivé rezorty, ktoré majú zlepšiť sociálnu a hospodársku situáciu v týchto regiónoch.

Podľa Fica pripravili návrh uznesenia na základe diskusií a stretnutí s predstaviteľmi dotknutých regiónov.

(tasr, bak)

  |  

Klimatická zmena zvýšila riziko katastrofy v Himalájach

Klimatická zmena vytvára podmienky, ktoré môžu destabilizovať skaly a ľad vo vysokých horách a zvyšovať riziko katastrof podobných stredajším záplavám na hranici Nepálu a čínskeho Tibetu. Zahynulo pri nich najmenej 165 ľudí a takmer 1 500 je nezvestných vrátane najmenej 800 cudzincov.

Presnú príčinu nešťastia vedci naďalej skúmajú. Pravdepodobne ho odštartovala mohutná lavína ľadu a skál zo severných svahov nepálskeho vrchu Langtang Lirung do rieky Lhende Khola na tibetskej strane. Následné záplavy poškodili najmenej šesť veľkých vodných elektrární a infraštruktúru obchodného uzla Gyirong.

Odborníci upozorňujú, že klimatickú zmenu nemožno označiť za jediný bezprostredný spúšťač. Rastúce teploty a topenie ľadovcov však pravdepodobne prispeli k nestabilite svahov.

Podľa expertov mohlo ísť o kombináciu intenzívneho topenia snehu, seizmickej aktivity a dlhodobých klimatických zmien. Organizácia Spojených národov už v roku 2023 upozornila, že nepálske hory stratili za niečo vyše 30 rokov takmer tretinu ľadovej pokrývky.

(reuters, bak)