Preskočiť na obsah
  |  

Šesť krajín žiada škrty v rozpočte EÚ za stovky miliárd eur

Šesť krajín, ktoré do rozpočtu Európskej únie odvádzajú viac, než z neho získavajú, žiada znížiť návrh dlhodobého rozpočtu o stovky miliárd eur. Spoločnú pozíciu predstavili vo štvrtok po stretnutí lídrov v Berlíne.

Nemecko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko požadujú, aby návrh Európskej komisie vo výške takmer dva bilióny eur na roky 2028 až 2034 prešiel vyváženými škrtmi vo všetkých oblastiach výdavkov.

Krajiny zároveň presadzujú viac peňazí na spoločné priority vrátane obrany, konkurencieschopnosti, migrácie a suverenity. Odmietajú nové spoločné zadlžovanie Európskej únie, ktoré podľa nich nie je riešením rozpočtových problémov.

Nemecko už v júni požadovalo zníženie navrhovanej sumy približne o 400 miliárd eur s odôvodnením, že súčasné plány sú finančne neúnosné.

Šestica tiež žiada prísne podmieňovanie európskych fondov dodržiavaním zásad právneho štátu a požaduje, aby inštitúcie Únie zvládali svoju agendu so súčasným počtom zamestnancov. Na schválenie dlhodobého rozpočtu je potrebný súhlas všetkých 27 členských štátov.

(reuters, bak)

  |  

Rezort kultúry podporil Filmový festival inakosti aj Dúhový Pride

Ministerstvo kultúry pridelilo z programu na podporu kultúry znevýhodnených skupín finančné prostriedky Filmovému festivalu inakosti 2026 a Dúhovému Pridu Bratislava 2026. Informovala o tom Iniciatíva Inakosť na sociálnej sieti.

Rezort podľa iniciatívy rozhodol v súlade s odporúčaním odbornej komisie, pričom ide o prvý takýto krok počas funkčného obdobia súčasnej vlády.

Iniciatíva zdôraznila, že verejné dotačné programy sú financované zo spoločných zdrojov, a preto očakáva rozhodovanie podľa odborných a vopred známych kritérií, transparentne a bez diskriminačného vylúčenia ktorejkoľvek skupiny obyvateľstva.

Zároveň upozornila na to, že pridelenie podpory podľa nej neodčiňuje predchádzajúce diskriminačné rozhodnutia ministerstva voči ľuďom z komunity LGBTI ani rozsiahle škody, ktoré podľa iniciatívy v uplynulých rokoch utrpel slovenský kultúrny sektor.

(facebook, bak)

  |  

Peskov odmieta, že by Rusko plánovalo útok na NATO

Rusko nemá žiadne plány namierené proti krajinám Severoatlantickej aliancie, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Reagoval tak na správy anglicky píšucich médií o obsahu stretnutia s riaditeľom americkej Ústrednej spravodajskej služby Johnom Ratcliffom.

Západné médiá podľa Peskova podobnými informáciami strašia verejnosť. „Takýchto strašidelných správ o plánoch Ruska proti Severoatlantickej aliancii sa teraz objavuje veľmi veľa. Samozrejme, nemajú nič spoločné s realitou ani so zámermi Ruskej federácie,“ vyhlásil.

Hovorca ruského prezidenta zároveň tvrdí, že Moskva čelí agresívnej politike európskych krajín a opačné tvrdenia označil za „skresľovanie reality“.

Peskov sa už skôr vyjadril aj k dôvodu návštevy Ratcliffa v Moskve. Šéf americkej tajnej služby strávil v ruskom hlavnom meste približne desať hodín.

(aif, bak)

  |  

SPU pomáha vyvíjať robotickú technológiu na triedenie odpadu

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre sa zapojila do vývoja inteligentnej robotickej technológie, ktorá má zefektívniť triedenie recyklovateľných materiálov z komunálneho odpadu. Desaťmesačný projekt AGRI-SORT má rozpočet približne 295-tisíc eur pre všetkých partnerov.

Medzinárodné konzorcium vedie slovenská technologická spoločnosť VÚMZ SK, ktorá vyvíja a integruje robotické riešenie s umelou inteligenciou. Testovanie v reálnej prevádzke zabezpečí česká spoločnosť SAKO Brno, nitrianska univerzita je výskumným partnerom.

Technológia kombinuje robotiku, umelú inteligenciu a obrazové i spektrálne snímanie, pomocou ktorých rozpozná jednotlivé materiály a automaticky ich roztriedi. Výskumníci sa zamerajú najmä na plasty, ktorých spoľahlivé rozpoznávanie zostáva problematické.

Triedenie bude zabezpečovať robot s pneumatickým vákuovým chápadlom schopný vykonať približne 40 až 60 odberov za minútu. Systém bude možné začleniť do existujúcich liniek bez zásadnej prestavby.

Úlohami univerzity budú najmä podpora vývoja umelej inteligencie, príprava dát, optimalizácia modelov strojového učenia a vyhodnocovanie výsledkov testovania.

(tasr, bak)

  |  

PS žiada prieskum na rezorte investícií pre Slovensko.sk

Opozičné Progresívne Slovensko navrhne v parlamente poslanecký prieskum na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Dôvodmi sú obnova portálu Slovensko.sk, dotácie z plánu obnovy aj výzva MIRRI Developments na odkúpenie pozemkov a developerských projektov.

Poslanec Ján Hargaš tvrdí, že minister Samuel Migaľ chce zákazku na Slovensko.sk v hodnote viac než 90 miliónov eur zadať súčasnému dodávateľovi priamo, bez súťaže. Odvoláva sa na dve uniknuté právne analýzy, podľa ktorých by pripravené zmluvy nemali byť podpísané. Tvrdí, že na zamestnancov odmietajúcich ich schváliť je vyvíjaný tlak a viacerí odchádzajú.

Rezort tieto tvrdenia dôrazne odmietol. Dokument označil za interný pracovný materiál zamestnankyne, ktorá končí 31. augusta, nie za oficiálne či konečné právne stanovisko.

Podľa Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby boli relevantné výhrady vyhodnotené a procesy upravené v súlade s legislatívou. Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že verejným obstarávateľom projektu je agentúra a rezort nebude zasahovať do obstarávania ani určovať jeho výsledok.

(tasr, bak)

  |  

Deväť okresov dostane podporu pre nedostatok zdravotníkov

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo novú metodiku zonácie nemocníc na rok 2026. Určilo deväť okresov, ktoré pre nedostatok zdravotníckeho personálu a horšiu dostupnosť starostlivosti potrebujú zvýšenú podporu. Vláda vzala materiál vo štvrtok na vedomie.

Kritériá spĺňajú okresy Rožňava, Rimavská Sobota, Komárno, Humenné, Levice, Čadca, Poprad, Považská Bystrica a Zvolen. Systém má nasmerovať kompenzácie prostredníctvom úhrad zdravotných poisťovní práve do najviac ohrozených regiónov.

Rezort pri hodnotení zohľadňuje regionálny a demografický vývoj, dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, produkciu nemocníc a ich spádové územia. Poukazuje najmä na starnutie populácie a zrýchľujúci sa pokles pôrodnosti, ktoré zvyšujú potrebu zdravotnej starostlivosti a zároveň prehlbujú nedostatok personálu.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) vysvetlil, že metodika má motivovať poisťovne, aby rizikové okresy finančne zohľadnili. Zonácia sa v roku 2026 spustí ako pilotný program. Jej ďalšie využívanie bude závisieť od výsledkov a dostupných zdrojov verejného zdravotného poistenia.

(tasr, bak)