Preskočiť na obsah
  |  

Moskva hrozí útokmi na britské vojenské ciele

Rusko vo štvrtok pohrozilo útokmi na britské vojenské ciele na Ukrajine aj mimo nej v reakcii na ukrajinské údery britskými strelami dlhého doletu na ciele v Rusku.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyhlásila, že Londýn je podľa Moskvy „jeden krok“ od právnej spoluúčasti na tom, čo Rusko označuje za terorizmus proti svojim civilistom. Britániu zároveň varovala pred „nevyhnutnými katastrofálnymi dôsledkami“, ak nezmení svoj postup.

Moskva reaguje na používanie britsko-francúzskych striel Storm Shadow/SCALP Ukrajinou. Napätie zvýšilo aj pondelkové oznámenie, že Británia umožnila Kyjevu prístup k utajovaným technológiám potrebným na začatie vlastnej výroby týchto striel. Súhlas s licenciou na technológiu už poskytlo aj Francúzsko.

Zacharovová obvinila Britániu a Francúzsko zo „zahrávania sa s ohňom“ a varovala pred nepredvídateľnými dôsledkami a ďalšou eskaláciou konfliktu.

Rusko v stredu obvinilo Ukrajinu z útoku strelami Storm Shadow na nákupné centrum v Ruskom kontrolovanom Donecku, pri ktorom podľa Moskvy utrpeli zranenia civilisti vrátane detí. Ukrajina sa bezprostredne nevyjadrila a Reuters tvrdenia nedokázal nezávisle overiť.

(reuters, lud)

  |  

Magyar viní Orbánovu vládu z problémov elektrárne Paks

Maďarský premiér Péter Magyar na úvod dvojdňovej mimoriadnej schôdze parlamentu ostro kritizoval predchádzajúcu vládu Viktora Orbána za situáciu v atómovej elektrárni Paks. Krajina podľa neho čelí súčasne rekordným horúčavám, suchu, nedostatku vody, mimoriadne nízkej hladine Dunaja a energetickej kríze.

Magyar zdôraznil, že problémy s vodou a energiou nevznikli zo dňa na deň. Poďakoval odborníkom, ktorí riešili situáciu v Paksi, aj občanom a podnikateľom za zníženie spotreby elektriny počas kritických dní.

Výkon elektrárne v najhoršom období klesol z nominálnych 2-tisíc na 230 megawattov. V stredu však Magyar oznámil návrat na plný výkon. Všetky štyri reaktory a osem turbín podľa neho fungujú bez problémov. Výstavba spodného prahu na Dunaji pri Paksi zároveň napreduje rýchlejšie, než sa plánovalo.

Parlament počas mimoriadnej schôdze rokuje aj o znížení dane z pridanej hodnoty na palivové drevo, reforme odborného vzdelávania, úpravách justičných zákonov a zriadení výboru na výber členov Mediálnej rady.

(tasr, bak)

  |  

Bratia Tateovci žiadajú v USA prepustenie na kauciu

Influenceri Andrew a Tristan Tateovci sa vo štvrtok postavili pred federálny súd v Miami, kde žiadajú prepustenie na kauciu. Zároveň sa bránia vydaniu do Británie, ktorá ich chce stíhať pre znásilnenie, napadnutie a napomáhanie obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania.

Bratov zatkli v Miami 18. júla na žiadosť britských úradov. Andrew Tate má 39 rokov, Tristan 38 a obaja majú americké aj britské občianstvo. Akékoľvek protiprávne konanie odmietajú.

Americká prokuratúra argumentuje tým, že pri medzinárodných extradíciách existuje silný dôvod na ponechanie obvinených vo väzbe. Poukazuje na riziko úteku a tvrdenia britských úradov o násilí voči údajným obetiam. Pripomenula tiež obvinenia z Rumunska, kde bratia čelia stíhaniu za obchodovanie s ľuďmi.

Obhajoba tvrdí, že ich vysoká verejná známosť prakticky znemožňuje útek, a poukazuje na ich doterajšie dodržiavanie súdnych povinností v Rumunsku. Navrhuje kauciu, odovzdanie pasov a monitorovanie polohy.

Rozhodovanie o vydaní do Británie môže trvať niekoľko mesiacov.

(reuters, bak)

  |  

Irán a Katar rokovali o opätovnom otvorení Hormuzu

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí sa vo štvrtok v Teheráne stretol s katarským rezortným partnerom a premiérom šejkom Muhammadom bin Abdarrahmánom Ál Sáním. Rokovali o deeskalácii a navrhovanom rámci pre strategický Hormuzský prieliv.

Návšteva nasledovala po intenzívnych diplomatických rokovaniach Iránu s predstaviteľmi Ománu a Pakistanu o ukončení vojny na Blízkom východe a opätovnom otvorení námornej trasy. Katar spolu s Pakistanom zohrali významnú úlohu pri aprílovom prímerí a júnovej dohode medzi Iránom a Spojenými štátmi, ktoré sa však medzičasom rozpadli.

Teherán už niekoľko týždňov rokuje s Ománom o vytvorení dočasného koridoru pre lodnú dopravu a odstránení mín. Iránske revolučné gardy oznámili dohodu o podiele oboch krajín na vodách prielivu a príjmoch z jeho správy.

Irán napriek tomu trvá na tom, že Hormuzský prieliv znovu neotvorí, kým Washington nezruší námornú blokádu, neuvoľní iránske aktíva v zahraničí a neodstráni ropné sankcie. Americká blokáda podľa Teheránu zároveň bráni dovozu dostatočného množstva benzínu.

(currently.att., bak)

  |  

Biely dom: S Iránom nerokujeme, všetky možnosti sú na stole

Spojené štáty v súčasnosti nerokujú s Iránom o ukončení vojny a sústreďujú sa na ekonomický tlak na Teherán. Všetky možnosti však zostávajú „na stole“, povedala vo štvrtok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová pre Fox News.

Za hlavný cieľ prezidenta Donalda Trumpa označila zabránenie Iránu získať jadrovú zbraň. Po operácii Epic Fury zameranej na zničenie iránskych vojenských kapacít podľa nej Washington spustil operáciu Economic Outcast, ktorej cieľom je poškodiť hospodárstvo krajiny.

„Momentálne neprebiehajú žiadne rokovania,“ vyhlásila Leavittová. Tento stav má pokračovať dovtedy, kým Trump nebude presvedčený, že je Teherán pripravený na zmysluplné rozhovory. Námorná blokáda zostáva v platnosti.

Americký minister financií Scott Bessent v pondelok vyzval krajiny, aby prerušili finančné väzby s Iránom, inak im pohrozil sekundárnymi sankciami. Ministerstvo financií však zatiaľ nové postihy nezaviedlo.

Katarský premiér vo štvrtok navštívil Teherán v snahe obnoviť diplomatické úsilie po vzájomných obvineniach medzi Spojenými štátmi a Iránom.

(reuters, bak)

  |  

Zomrel bosnianskosrbský generál Ratko Mladić

Zomrel bosnianskosrbský generál Ratko Mladić, jedna z najvýraznejších postáv vojny v Bosne a Hercegovine.

Počas rozpadu Juhoslávie bojoval v Srbskej Krajine a Republike srbskej proti bosnianskym moslimským silám. Zúčastnil sa na bojoch počas obliehania Sarajeva a podieľal sa aj na masakre v Srebrenici.

Jeho odkaz zostáva v Bosne a Hercegovine výrazne rozdelený. Kým Bosniaci moslimského vierovyznania ho vnímajú ako vojnového zločinca, medzi bosnianskymi Srbmi je považovaný aj za hrdinu. Tí tvrdia, že počas vojny chránil srbské civilné obyvateľstvo pred opakovaním genocídy z obdobia druhej svetovej vojny a v mnohých oblastiach zabezpečoval pokojnú evakuáciu civilistov.

Mladić zostáva kontroverznou historickou osobnosťou, ktorej pôsobenie počas vojny v Bosne a Hercegovine je dodnes predmetom protichodných pohľadov.

(telegram, bak)