Andreas Abraham Thiermeyer

Hovoriť o „kresťanskej Európe“ je zároveň správne aj zavádzajúce.

Správne preto, že Európe nemožno porozumieť bez jej židovsko-kresťanských dejín. Predstava neodňateľnej dôstojnosti každého človeka, rozlišovanie medzi Bohom a politickou mocou, obmedzenie svetskej vlády, vysoké hodnotenie svedomia, pozornosť venovaná chudobným a slabým, možnosť viny a odpustenia i presvedčenie, že aj mocný podlieha vyššiemu meradlu – to všetko je hlboko späté s tým, ako judaizmus a kresťanstvo formovali európske dejiny.

Toto označenie sa však stáva zavádzajúcim, ak sa z neho vytvorí výlučný príbeh o pôvode Európy.

Starý kontinent rovnako formovali grécka filozofia, rímske právo, renesancia, humanizmus, reformácia i osvietenstvo. Jej slobodné usporiadanie nevyrástlo jednoducho z Cirkvi, ale v mnohých prípadoch vznikalo aj v konfliktnom zápase s ňou. Obnova konfesijne vymedzeného „kresťanského Západu“ by preto nebola ani možná, ani žiaduca.