Preto by sa dalo povedať, že zatiaľ čo Rusi by mohli v prípade jadrovej vojny zničiť zrejme väčšinu európskych miest, európske veľmoci by dokázali zničiť len Petrohrad, Moskvu, Volgograd, Rostov nad Donom a 14 alebo 15 ďalších veľkých ruských miest.
Nie je to dosť?
Aj keby sa Rusom podarilo väčšinu európskych rakiet zachytiť, stovky bojových hlavíc by mali poskytovať celkom slušnú záruku, že viaceré z nich preniknú cez obranu. A čo by Rusko získalo tým, že Európe spôsobí väčšie škody, než aké by utrpelo? Vymenilo by zničenie niekoľkých vlastných veľkomiest a ich obyvateľov za to, že z Európy spraví neobývateľnú jadrovú pustatinu?
Jadrové hlavice nie sú to, čo Európe chýba
Argument v prospech rozvíjania jadrovej spolupráce nespočíva vo vytváraní novej surovej ničivej sily, ale najmä v dôveryhodnosti, velení a v tom, či by sa existujúci európsky arzenál skutočne použil na obranu celého kontinentu.
No ak ide o otázku odstrašenia, potom má Európa už teraz viac než dosť jadrových hlavíc. Naopak, chýbajú jej ľudské zdroje a konvenčné zbrane.
Existuje samozrejme argument, že jadrové zbrane sú akýmsi ekvivalentom Čechovovej zbrane v reálnom svete. Ide o literárne pravidlo, ktoré hovorí, že ak spisovateľ v prvej kapitole predstaví zbraň v skrini, táto zbraň by mala byť neskôr niekým vystrelená, inak je pre príbeh irelevantná. Dalo by sa z toho vyvodiť, že to isté platí v konečnom dôsledku aj pre jadrový arzenál – ak existuje, v dostatočne dlhom časovom horizonte bude niekto dosť šialený na to, aby začal jadrovú vojnu.
Vladimir Putin sa však k tomu zatiaľ neodhodlal. A len máločo nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť.
Silné a slabé stránky Ruska sú už zrejmé
Rusko totiž disponuje niečím, čo európske demokracie v súčasnosti pravdepodobne nemajú: ochotou obetovať mužov na frontových líniách. Hoci sú údaje o stratách sporné, aj pri najnižších odhadoch stála vojna na Ukrajine Rusko státisíce drahocenných životov – čo je strata, ktorá by určite zvrhla akéhokoľvek západného demokratického lídra.
Hoci Moskva neustále hrozí nasadením jadrových zbraní, v skutočnosti preukázala trvalú preferenciu nákladného krvavého boja na bojisku pred zničením Ukrajiny za cenu otvorenia Pandorinej skrinky. To naznačuje, že jadrová odstrašujúca sila, ktorou disponuje Európa, je už teraz dostatočne silná.
Po tretie, analýza úspešného odporu Ukrajiny voči ruskému postupu by mala Európe naznačiť, že slabým miestom Ruska sú najmä technológie. Ukrajina zvýšila náklady konfliktu pre Rusko tým, že vedie high-tech a relatívne nízkonákladovú vojnu s masovým použitím dronov, a to takticky na frontových líniách, ako aj strategicky na veľké vzdialenosti.
Práve v tejto oblasti, a nie v oblasti jadrového odstrašenia, Európa stále zaostáva.
Predchádzajúce nedostatočné investície Európy ponúkajú príležitosť
Medzi súčasnými európskymi odbornými elitami panuje do veľkej miery zhoda, že kontinent potrebuje investovať do obrany. Historické podinvestovanie európskej obrany môže byť dokonca tým, čo Európu do budúcna posilní, pokiaľ sa chyba inteligentne napraví.
Američania napríklad ročne vynakladajú stovky miliárd dolárov na armádu, ktorá má k dispozícii deväť lietadlových lodí s jadrovým pohonom, rozsiahle flotily moderných stíhacích lietadiel či tisíce tankov. Hoci tieto zariadenia, ktorých prevádzka a údržba sú mimoriadne nákladné, nie sú samy osebe zastarané, určite už nie sú takými bezprostrednými zárukami víťazstva vo vojne, akými boli kedysi. Stačí sa pozrieť na konflikt s Iránom.
Európa má teraz šancu zvýšiť výdavky na obranu v podstate z nulovej pozície – a mala by tak urobiť prostredníctvom masívnych investícií do technológií a zbraní budúcnosti: dronov s dlhým aj krátkym doletom, vycvičenej a dobre vybavenej mobilnej pechoty, a, ako ukazuje Izrael, čo možno najefektívnejšej protiraketovej a protidronovej obrany.
To všetko by Rusom znechutilo myšlienku na akúkoľvek provokáciu či útok oveľa viac ako len pridanie niekoľkých stoviek ďalších jadrových hlavíc. Pretože na ich použitie by v skutočnosti zrejme žiadny európsky politik nepomyslel.
Ak chce Európa budovať obranu, nech to robí s ohľadom na budúce vojny. Nie pre teoretický apokalyptický scenár, na ktorý je, žiaľ, už aj tak celkom dobre pripravená.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
