Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA uvalili ďalšie sankcie na Kubu a jej lídrov

Spojené štáty vo štvrtok uvalili nové sankcie na päť kubánskych spoločností a Fidela Ernesta Castra, vnuka bývalého kubánskeho lídra Raúla Castra. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa tak ďalej zvyšuje ekonomický tlak na komunistickú Kubu.

Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že 31-ročného Castra sankcionovalo ako dospelého rodinného príslušníka ďalších členov rodiny Castrovcov, na ktorých sa už sankcie vzťahujú.

Opatrenia zasiahli aj štátnu banku Banco Exterior de Cuba, dve spoločnosti pôsobiace v ťažbe niklu a ďalšie dve firmy z energetického sektora vrátane dovozcu ropy.

Washington od začiatku roka obmedzuje prístup Kuby k dodávkam ropy a hrozí clami krajinám, ktoré v nich pokračujú. Nedostatok energií podľa dostupných údajov zhoršuje problémy kubánskej elektrickej siete a spôsobuje opakované celoštátne výpadky prúdu.

OSN varovala pred rizikom humanitárnej krízy. Havana sa medzitým snaží zmierniť dosahy amerických sankcií väčším otvorením kľúčových odvetví súkromnému sektoru.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Železnice predĺžili tender na zabezpečovače ETCS-2

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) predĺžila do 12. októbra lehotu na predkladanie ponúk v súťaži na dodanie a montáž zabezpečovacieho systému ETCS Level 2 do desiatich dieselových rušňov radu 757. Hodnota trojročnej zákazky sa odhaduje na 9,3 milióna eur bez DPH.

Dopravca zároveň obstaráva servis a opravy klimatizačných jednotiek vo svojich vozidlách. Na tieto služby plánuje počas štyroch rokov vynaložiť takmer 8,4 milióna eur bez DPH. Súťaž je rozdelená medzi regióny Bratislava, Nové Zámky, Žilina, Zvolen a Košice.

Ďalších takmer 7,6 milióna eur bez DPH má smerovať do vybavenia vozňov bezdrôtovou Wi-Fi sieťou, jej prevádzky a servisu. ZSSK už uzavrela rámcovú dohodu so spoločnosťou Slovak Telekom.

Samotná inštalácia Wi-Fi do 385 vozňov má podľa zmluvy stáť približne 5,74 milióna eur, teda takmer 14 900 eur na jeden vozeň.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Carney je otvorený obchodnej dohode s USA, musí byť férová

Kanadský premiér Mark Carney vyhlásil, že jeho vláda je pripravená uzavrieť obchodnú dohodu so Spojenými štátmi, ak bude výhodná pre obe krajiny a poskytne potrebnú stabilitu a dôveryhodnosť.

Carney odmietol tvrdenia amerického ministra obchodu Howarda Lutnicka a ministra financií Scotta Bessenta, podľa ktorých Kanada od dohody ustúpila pre domácu politiku. Naznačil zároveň, že Washington v poslednom období zmiernil niektoré svoje požiadavky, čo by mohlo otvoriť priestor na obnovenie rokovaní.

Podľa Carneyho Spojené štáty pred prerušením rozhovorov presadzovali prístup „buď po našom, alebo nijako“. Niektoré sporné otázky vrátane požiadaviek týkajúcich sa kanadského jazyka a kultúry však už podľa neho nie sú pre Washington prioritou.

Americký prezident Donald Trump následne na sociálnej sieti Truth Social kritizoval Carneyho postoj. Varoval, že vykresľovanie Trumpa ako „nepriateľa“ by podľa neho mohlo mať pre kanadskú ekonomiku vážne následky.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Kongres chce zákaz financovania univerzít, ktoré bojkotujú Izrael

Americká Snemovňa reprezentantov schválila návrh zákona, ktorý má zablokovať federálnu finančnú pomoc univerzitám bojkotujúcim Izrael. Republikánmi ovládaná komora ho vo štvrtok podporila pomerom hlasov 237 ku 169. Na nadobudnutie účinnosti musí návrh ešte prejsť Senátom.

Opatrenie prichádza v čase pokračujúcich sporov na amerických univerzitách, kde vojna v Pásme Gazy vyvolala protesty a výzvy na bojkot Izraela. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa a viacerí republikáni označujú časť protestov za antisemitskú. Demonštranti takéto obvinenia odmietajú a tvrdia, že kritika izraelskej politiky nie je antisemitizmom.

Za návrh hlasovalo aj 33 demokratov, proti boli dvaja republikáni. Demokrat Jerrold Nadler ho odmietol napriek svojmu nesúhlasu s hnutím BDS, pričom argumentoval ochranou slobody prejavu.

Predkladatelia tvrdia, že zákon nemá obmedzovať akademickú diskusiu, ale zabrániť diskriminácii akademických partnerstiev a investícií spojených s Izraelom.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Magyar sprísňuje dohľad nad baterkárňami, plánuje nový úrad

Maďarsko zvýši maximálnu pokutu za závažné porušovanie environmentálnych predpisov veľkými výrobcami vrátane producentov batérií na päť miliárd forintov, približne 16 miliónov dolárov. Vo štvrtok to oznámil premiér Péter Magyar.

Nový environmentálny úrad má prísnejšie kontrolovať výrobu, recykláciu a likvidáciu batérií. Magyar zdôraznil, že vláda nebude uprednostňovať investície pred zdravím a bezpečnosťou obyvateľov.

Kabinet zároveň plánuje zaviesť pravidlo „trikrát a dosť“. Ak veľká spoločnosť počas piatich rokov tretíkrát poruší environmentálne predpisy, minimálna pokuta má dosiahnuť najmenej 0,5 percenta jej ročných čistých tržieb.

Premiér ako príklad uviedol továreň Samsung SDI v meste Göd, ktorá v minulosti dostala viacero pokút za prekročenie emisných limitov. V júni úrady pozastavili aj výrobnú licenciu čínskej spoločnosti Semcorp po zistení rozsiahleho znečistenia hliníkom vo vzorkách vody v okolí jej závodu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

V Medzilaborciach otvorili zrekonštruované Warholovo múzeum

Zrekonštruované Múzeum moderného umenia Andyho Warhola (MMUAW) v Medzilaborciach slávnostne otvorili vo štvrtok večer. Jediné špecializované múzeum kráľa pop-artu v Európe prešlo komplexnou obnovou za 15,9 milióna eur, ktorá sa začala v apríli 2023. Na otvorení sa zúčastnili prezident SR Peter Pellegrini a predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas), ako aj predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Milan Majerský.

Rekonštrukcia priniesla zásadnú prestavbu budovy, nové expozície, multimediálne prvky, amfiteáter či pochôdznu multifunkčnú strechu. Nová podoba múzea môže podľa prezidenta výrazne posilniť jeho príťažlivosť aj pre zahraničných návštevníkov. „Preto verím, že toto múzeum bude magnetom pre ľudí z celého sveta, ktorí ak chcú navštíviť múzeum Andyho Warhola, môžu navštíviť buď Spojené štáty v Pittsburghu, alebo Medzilaborce v Slovenskej republike,“ povedal.

Stavebné práce sa začali v apríli 2023 a skončili v zmluvnom termíne dvoch rokov. Budovu zhotovitelia odovzdali v apríli 2025, následne získala kolaudačné rozhodnutie. Súbežne pokračovala príprava a realizácia nového interiérového vybavenia a expozičného konceptu, takže komplexná transformácia múzea prebiehala až do roku 2026.

Z celkových nákladov 15,9 milióna eur smerovalo 13,1 milióna eur do stavebnej časti, 2,3 milióna eur do interiérového vybavenia a približne 500-tisíc eur do projektových a inžinierskych prác. Zo štátneho rozpočtu získal projekt 5,4 milióna eur, ďalších 8,2 milióna eur predstavuje schválená podpora z eurofondov a približne 2,3 milióna eur financoval PSK z vlastných zdrojov.

Rekonštrukcia zásadne zmenila aj podobu múzea. Pribudli nové expozičné a vzdelávacie priestory, ďalšie poschodie, nové schodisko, oddychové zóny, bistro a amfiteáter. Modernizáciou prešla vzduchotechnika, bezpečnostné systémy aj podmienky na ochranu zbierok. Nová expozícia je zároveň rozšírená o tvorbu autorov, ako sú Keith Haring, Roy Lichtenstein, Jean-Michel Basquiat, Robert Indiana či Banksy.

Nová koncepcia spája originálne Warholove diela s digitálnymi a interaktívnymi technológiami. Na otvorení sa zúčastnil aj Donald Warhola, synovec Andyho Warhola. „Je obdivuhodné, čo sa tu podarilo urobiť. Veľmi sa mi páči, že sa využívajú najmodernejšie a najnovšie technológie, čo ide ruka v ruke s tým, ako sa správal môj ujo Andy, ktorý bol obrovským nadšencom a fanúšikom najnovších technológií a vždy ich využíval vo svojej práci,“ povedal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.