Preskočiť na obsah
  |  

Po útoku na rozvodňu dostal denník taz list s priznaním

Po utorňajšom útoku na elektrickú rozvodňu pri obci Turnow-Preilack v nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko dostala redakcia novín Die Tageszeitung (taz) list s priznaním k tomuto činu. Brandenburská polícia vo štvrtok na sieti X uviedla, že jeho pravosť preveruje, informácie priniesli portál taz a denník Bild.

Denník taz informoval, že list je písaný ručne a podľa poštovej pečiatky bol odoslaný zo Severného Porýnia-Vestfálska. Autor v ňom protestuje proti výrobe elektriny z fosílnych palív a označuje ju za „zločin, ktorý spôsobuje nesmierne utrpenie“. Tomuto utrpeniu chce zabrániť alebo ho zmierniť.

List obsahuje aj informácie o údajnom odosielateľovi vrátane adresy bydliska, čo je veľmi nezvyčajné, konštatuje taz. Jeho autorom je údajne muž zo Severného Porýnia-Vestfálska. Redakcia však na udanej adrese zastihla len jeho príbuzného, ktorý rukopis rozpoznal, no uviedol, že o útoku ani o súčasnom mieste pobytu odosielateľa nič nevie.

Noviny taz uviedli, že je možné, že autor listu sa hlási k zodpovednosti za útok, ktorý nespáchal, alebo niekto iný zámerne vytvára falošnú stopu. Pisateľ listu podrobne opisuje, ako zostrojil zariadenie, ktorým vystrelil tenké oceľové laná na vedenie vysokého napätia, aby ho spojil so zemou, a tým spôsobil skraty. V Brandenbursku sa to zrejme podarilo len v jednom prípade, avšak bez toho, aby to viedlo k výpadku dodávok elektriny. Približne 20 ďalších zariadení sa údajne odpáliť nepodarilo, píše taz.

V liste sa uvádzajú aj dve ďalšie miesta v Brandenbursku a jedno v Sasku, kde údajne došlo k útokom na vedenia vysokého napätia. Brandenburská polícia aj spoločnosť LEAG, prevádzkovateľ tepelnej elektrárne Jänschwalde, neďaleko ktorej sa spomínaná rozvodňa nachádza, sa k týmto tvrdeniam odmietli vyjadriť.

(tasr, taz, bild)

  |  

Pentagón dočasne stiahol smernicu o skríningu testosterónu u vojakov

Pentagón dočasne stiahol nové klinické usmernenia týkajúce sa povinného skríningu nedostatku testosterónu u príslušníkov amerických ozbrojených síl vo veku 30 rokov a viac. Agentúre Reuters to vo štvrtok potvrdil anonymný predstaviteľ USA.

Americké ministerstvo obrany zverejnilo dokument s názvom Klinické usmernenia na optimalizáciu zdravia a ľudskej výkonnosti v stredu na svojej webovej stránke. Už o deň neskôr však memorandum spolu so sprievodným vyhlásením z webu odstránilo.

Podľa amerického predstaviteľa bol návrh dokumentu zverejnený 2. septembra 2026 dočasne stiahnutý, aby ho rezort mohol aktualizovať.

Nová politika má zaviesť povinný skríning nedostatku testosterónu pre vojakov od 30 rokov. Kým Pentagón pripraví upravené znenie klinických usmernení, naďalej zostávajú v platnosti dočasné pravidlá.

(reuters, sab)

  |  

Sýria prvý raz od konca vojny ničí chemické zbrane

Sýria začala ničiť zvyšky tajného programu chemických zbraní z obdobia vlády Bašára Asada, ktoré nové vedenie krajiny objavilo v máji. Ide o prvé potvrdené ničenie chemickej munície v krajine od roku 2014.

Podľa vysokej predstaviteľky OSN pre odzbrojenie Izumi Nakamicuovej Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) overila nezvratné zničenie 42 leteckých bômb. Sýrske úrady zároveň objavili ďalšie zariadenie na výrobu chemických zbraní, chemickú látku používanú pri výrobe nervovo-paralytických látok a dva sklady.

Sýrsky veľvyslanec pri OSN Ibrahim Olabi uviedol, že Damask týmto postupom prispieva k bezpečnosti regiónu aj sveta. Zároveň obvinil Izrael, že jeho opakované útoky komplikujú pátracie a likvidačné operácie. Izraelská armáda sa bezprostredne nevyjadrila.

Sýria sa pripravuje na prvé súdne pojednávanie s ľuďmi podozrivými zo zapojenia do programu. Úrady už zadržali 18 osôb vrátane bývalých vysokopostavených predstaviteľov.

(reuters, sab)

  |  

Zelenskyj ohlásil návštevu amerických vyjednávačov

Americkí vyjednávači, ktorí sa usilujú sprostredkovať možné riešenie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, by mali v najbližších dňoch navštíviť Kyjev aj Moskvu. Vo štvrtok to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa neho už existujú predbežné termíny rokovaní. Zelenskyj zdôraznil, že stretnutia so zástupcami amerického prezidenta v oboch metropolách považuje za veľmi dôležité. Ďalšie podrobnosti o plánovaných rozhovoroch nezverejnil.

Medzitým sa má 15. septembra vo Washingtone stretnúť nemecký minister obrany Boris Pistorius so šéfom Pentagónu Petom Hegsethom, informoval nemecký denník Welt.

Témou ich rokovania má byť podľa médií údajný útok ruského dronu na nemecké letisko Lipsko/Halle. Ministri by mali diskutovať aj o prehodnocovaní prítomnosti amerických ozbrojených síl v Európe, ktoré vykonáva Pentagón.

(reuters, sab)

  |  

Rusi zaútočili na výškovú budovu v Kyjeve, jeden človek zahynul

Ruský útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev si vo štvrtok večer vyžiadal najmenej jednu obeť. Zásah zároveň spôsobil požiar a vážne poškodil výškovú obytnú budovu, informovali miestne úrady.

Kyjevská vojenská správa potvrdila úmrtie jedného človeka. Starosta Vitalij Kličko uviedol, že poškodené bolo deviate poschodie výškovej budovy vo štvrti neďaleko centra mesta. Z objektu evakuovali 15 ľudí.

Videá zverejnené na neoficiálnych kanáloch na platforme Telegram zachytávajú veľkú ohnivú guľu stúpajúcu nad mestom. Podľa týchto zdrojov mohol budovu zasiahnuť dron s prúdovým pohonom, úrady však túto informáciu bezprostredne nepotvrdili.

Kličko zároveň uviedol, že pri skorších útokoch na Kyjev utrpelo zranenia šesť ľudí. Ukrajinská metropola čelí intenzívnym ruským útokom už viac ako týždeň.

(reuters, sab)

  |  

Súd v Hongkongu zamietol odvolanie kardinála Zena

Hongkonský súd zamietol odvolanie 94-ročného kardinála Josepha Zena a ďalších štyroch ľudí proti odsúdeniu za nezaregistrovanie nadácie, ktorá pomáhala zadržaným účastníkom protivládnych protestov.

Zen a ďalší štyria správcovia Fondu humanitárnej pomoci 612 dostali v roku 2022 pokutu po 4-tisíc hongkonských dolárov, približne 440 eur. Nadácia do ukončenia činnosti v roku 2021 financovala zdravotnú a právnu pomoc ľuďom zadržaným počas protestov.

Súd vo štvrtok konštatoval, že fond nepožiadal v stanovenej lehote o registráciu ani o výnimku. Podľa verdiktu mali správcovia v úmysle získavať a poskytovať peniaze na podporu protestov z roku 2019.

Bývalá prodemokratická poslankyňa Margaret Ngová oznámila, že obžalovaní sa obrátia na najvyšší súd Hongkongu.

Prípad súvisí s obdobím sprísňovania postupu hongkonských úradov voči prodemokratickému hnutiu po masových protestoch z roku 2019 a prijatí zákona o národnej bezpečnosti v roku 2020.

(ap, tasr, sab)