Preskočiť na obsah
  |  

Vance: Je to konflikt s Iránom, nie vojna. Neviem, kedy sa skončí

Boje medzi Washingtonom a Teheránom vstupujú do siedmeho mesiaca, americký viceprezident ich však označuje iba za konflikt. Napriek obnoveným útokom tento týždeň tvrdí, že hlavné bojové operácie sa skončili a momentálne sa aktívne nestrieľa.

JD Vance neposkytol odhad, kedy sa nepriateľské akcie skončia. Podmienkou je podľa neho zastavenie iránskych útokov na obchodné lode. Rokovania s Teheránom vylúčil, pokiaľ bude narúšať lodnú dopravu.

Spojené štáty sa teraz sústreďujú na bezpečný prechod ropných tankerov cez Hormuzský prieliv. Viceprezident pripísal americkému postupu zásluhu na odvrátení širšej globálnej energetickej krízy.

Washington má na Blízkom východe viac než 50-tisíc vojakov a do regiónu presunul takmer 20 vojnových plavidiel. Časť jednotiek stiahol z Európy a indicko-tichomorskej oblasti.

Americké sily v utorok zaútočili na údajné vojenské ciele pri iránskom pobreží ako odvetu za zásahy proti lodiam. Nová eskalácia zdvihla ceny ropy najvyššie od júla.

Zdĺhavý konflikt zároveň oslabuje popularitu prezidenta Donalda Trumpa a zvyšuje ceny benzínu pred novembrovými voľbami, v ktorých republikáni obhajujú tesnú väčšinu v Kongrese.

(reuters, bak)

  |  

USA uvalili ďalšie sankcie na Kubu a jej lídrov

Spojené štáty vo štvrtok uvalili nové sankcie na päť kubánskych spoločností a Fidela Ernesta Castra, vnuka bývalého kubánskeho lídra Raúla Castra. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa tak ďalej zvyšuje ekonomický tlak na komunistickú Kubu.

Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že 31-ročného Castra sankcionovalo ako dospelého rodinného príslušníka ďalších členov rodiny Castrovcov, na ktorých sa už sankcie vzťahujú.

Opatrenia zasiahli aj štátnu banku Banco Exterior de Cuba, dve spoločnosti pôsobiace v ťažbe niklu a ďalšie dve firmy z energetického sektora vrátane dovozcu ropy.

Washington od začiatku roka obmedzuje prístup Kuby k dodávkam ropy a hrozí clami krajinám, ktoré v nich pokračujú. Nedostatok energií podľa dostupných údajov zhoršuje problémy kubánskej elektrickej siete a spôsobuje opakované celoštátne výpadky prúdu.

OSN varovala pred rizikom humanitárnej krízy. Havana sa medzitým snaží zmierniť dosahy amerických sankcií väčším otvorením kľúčových odvetví súkromnému sektoru.

(reuters, sab)

  |  

Železnice predĺžili tender na zabezpečovače ETCS-2

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) predĺžila do 12. októbra lehotu na predkladanie ponúk v súťaži na dodanie a montáž zabezpečovacieho systému ETCS Level 2 do desiatich dieselových rušňov radu 757. Hodnota trojročnej zákazky sa odhaduje na 9,3 milióna eur bez DPH.

Dopravca zároveň obstaráva servis a opravy klimatizačných jednotiek vo svojich vozidlách. Na tieto služby plánuje počas štyroch rokov vynaložiť takmer 8,4 milióna eur bez DPH. Súťaž je rozdelená medzi regióny Bratislava, Nové Zámky, Žilina, Zvolen a Košice.

Ďalších takmer 7,6 milióna eur bez DPH má smerovať do vybavenia vozňov bezdrôtovou Wi-Fi sieťou, jej prevádzky a servisu. ZSSK už uzavrela rámcovú dohodu so spoločnosťou Slovak Telekom.

Samotná inštalácia Wi-Fi do 385 vozňov má podľa zmluvy stáť približne 5,74 milióna eur, teda takmer 14 900 eur na jeden vozeň.

(tasr, sab)

  |  

Carney je otvorený obchodnej dohode s USA, musí byť férová

Kanadský premiér Mark Carney vyhlásil, že jeho vláda je pripravená uzavrieť obchodnú dohodu so Spojenými štátmi, ak bude výhodná pre obe krajiny a poskytne potrebnú stabilitu a dôveryhodnosť.

Carney odmietol tvrdenia amerického ministra obchodu Howarda Lutnicka a ministra financií Scotta Bessenta, podľa ktorých Kanada od dohody ustúpila pre domácu politiku. Naznačil zároveň, že Washington v poslednom období zmiernil niektoré svoje požiadavky, čo by mohlo otvoriť priestor na obnovenie rokovaní.

Podľa Carneyho Spojené štáty pred prerušením rozhovorov presadzovali prístup „buď po našom, alebo nijako“. Niektoré sporné otázky vrátane požiadaviek týkajúcich sa kanadského jazyka a kultúry však už podľa neho nie sú pre Washington prioritou.

Americký prezident Donald Trump následne na sociálnej sieti Truth Social kritizoval Carneyho postoj. Varoval, že vykresľovanie Trumpa ako „nepriateľa“ by podľa neho mohlo mať pre kanadskú ekonomiku vážne následky.

(reuters, sab)

  |  

Kongres chce zákaz financovania univerzít, ktoré bojkotujú Izrael

Americká Snemovňa reprezentantov schválila návrh zákona, ktorý má zablokovať federálnu finančnú pomoc univerzitám bojkotujúcim Izrael. Republikánmi ovládaná komora ho vo štvrtok podporila pomerom hlasov 237 ku 169. Na nadobudnutie účinnosti musí návrh ešte prejsť Senátom.

Opatrenie prichádza v čase pokračujúcich sporov na amerických univerzitách, kde vojna v Pásme Gazy vyvolala protesty a výzvy na bojkot Izraela. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa a viacerí republikáni označujú časť protestov za antisemitskú. Demonštranti takéto obvinenia odmietajú a tvrdia, že kritika izraelskej politiky nie je antisemitizmom.

Za návrh hlasovalo aj 33 demokratov, proti boli dvaja republikáni. Demokrat Jerrold Nadler ho odmietol napriek svojmu nesúhlasu s hnutím BDS, pričom argumentoval ochranou slobody prejavu.

Predkladatelia tvrdia, že zákon nemá obmedzovať akademickú diskusiu, ale zabrániť diskriminácii akademických partnerstiev a investícií spojených s Izraelom.

(reuters, sab)

  |  

Magyar sprísňuje dohľad nad baterkárňami, plánuje nový úrad

Maďarsko zvýši maximálnu pokutu za závažné porušovanie environmentálnych predpisov veľkými výrobcami vrátane producentov batérií na päť miliárd forintov, približne 16 miliónov dolárov. Vo štvrtok to oznámil premiér Péter Magyar.

Nový environmentálny úrad má prísnejšie kontrolovať výrobu, recykláciu a likvidáciu batérií. Magyar zdôraznil, že vláda nebude uprednostňovať investície pred zdravím a bezpečnosťou obyvateľov.

Kabinet zároveň plánuje zaviesť pravidlo „trikrát a dosť“. Ak veľká spoločnosť počas piatich rokov tretíkrát poruší environmentálne predpisy, minimálna pokuta má dosiahnuť najmenej 0,5 percenta jej ročných čistých tržieb.

Premiér ako príklad uviedol továreň Samsung SDI v meste Göd, ktorá v minulosti dostala viacero pokút za prekročenie emisných limitov. V júni úrady pozastavili aj výrobnú licenciu čínskej spoločnosti Semcorp po zistení rozsiahleho znečistenia hliníkom vo vzorkách vody v okolí jej závodu.

(reuters, sab)