Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Volkswagen zruší 50-tisíc miest, čaká ho historická prestavba

Dozorná rada automobilky schválila transformačný plán, ktorým chce reagovať na americké clá, nadbytočné kapacity a silnú čínsku konkurenciu. Nové škrty pribudnú k rovnakému počtu pracovných pozícií, ktorých rušenie už prebieha.

Ide o najrozsiahlejšiu reštrukturalizáciu za 89 rokov existencie koncernu. Firma neoznámila časový harmonogram ani rozdelenie prepúšťania medzi jednotlivé značky a regióny.

V nasledujúcich desiatich mesiacoch sa bude rokovať aj o budúcnosti závodov v Emdene, Zwickau, Neckarsulme a Hannoveri. Od roku 2031 v nich postupne skončí produkcia súčasných modelov, preto vedenie preverí ďalšie možnosti ich využitia.

Dohoda zároveň odvrátila vážny konflikt s odbormi a so spolkovou krajinou Dolné Sasko, druhým najväčším akcionárom spoločnosti. Mimoriadne valné zhromaždenie, cez ktoré chcelo vedenie presadiť svoje zámery, ustúpilo do úzadia. Plán zjednoduší štruktúru skupiny a obmedzí vplyv dozornej rady na kľúčové rozhodnutia.

Akcie Volkswagenu po oznámení vzrástli o 7,9 percenta. Analytik Ferdinand Dudenhöffer označil výsledok skôr za prímerie než za mier.

Koncern čelí tlaku amerických dovozných ciel aj oslabeniu čínskeho trhu, ktorý bol dlhé roky významným zdrojom jeho ziskov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rusi zasiahli závod Coca-Coly pri Kyjeve. Zelenskyj: Je to odkaz USA

Pri štvrtkovom útoku neďaleko mesta Brovary východne od ukrajinskej metropoly poškodili bezpilotné lietadlá americký výrobný areál. Nikto neutrpel zranenia.

Prezident Volodymyr Zelenskyj vo večernom príhovore vyhlásil, že objekt zasiahli stroje typu Šáhid iránskej konštrukcie. Podľa neho išlo o jednoznačný signál Moskvy Washingtonu, keďže ruská strana musela vedieť, že ide o americkú prevádzku.

Zábery agentúry Reuters ukázali príchod hasičských jednotiek a dym stúpajúci nad závodom i okolitými poľami.

Predseda Americkej obchodnej komory na Ukrajine Andy Hunder potvrdil, že všetci zamestnanci sú bez zranení. Spoločnosť spolupracuje s príslušnými úradmi na vyhodnotení situácie a za svoju prioritu označila bezpečnosť ľudí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Jeden porotca bráni verdiktu v prípade matky, ktorá si zabila tri deti

Sudca odmietol odvolať člena poroty, ktorý podľa právnika Lindsay Clancyovej bráni dosiahnutiu jednomyseľného rozhodnutia. Dvanásťčlenný zbor ukončil vo štvrtok šiesty deň rokovaní a pokračovať bude v piatok.

Predseda poroty poslal súdu odkaz, ktorý nezverejnili. Obhajca Kevin Reddington tvrdí, že jeden človek odmieta rešpektovať pokyny o dôvodných pochybnostiach, zatiaľ čo zvyšných jedenásť už dospelo k záveru.

Sudca William Sullivan sa nechcel prikloniť ani na jednu stranu. Porotcovia už v utorok a stredu oznámili, že sa nedokážu zhodnúť.

Ak dohoda nevznikne, súd môže proces zrušiť bez verdiktu a prokuratúra rozhodne o prípadnom opakovaní konania. Šesťtýždňové pojednávanie zahŕňalo viac než 80 svedkov a 300 dôkazov.

Tridsaťšesťročná žena priznala, že v januári 2023 cvičebnými pásmi uškrtila päťročnú Coru, trojročného Dawsona a osemmesačného Callana. Následne sa porezala a vyskočila z okna, po čom ochrnula.

Obrana tvrdí, že konala počas popôrodnej psychózy. Prokuratúra uznáva jej psychické problémy, no podľa nej chápala protiprávnosť činu. Za vraždu prvého stupňa jej hrozí doživotie bez možnosti prepustenia, pri uznaní nepríčetnosti psychiatrická hospitalizácia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Záchranárov v nepálskych tuneloch navigujú cez WhatsApp

Viac než 500 inžinierov a ďalších odborníkov poskytuje v reálnom čase technické podklady pracovníkom prehľadávajúcim tunely zničených vodných elektrární.

Skupina vznikla ešte pred prívalovou povodňou, ktorá 26. augusta zasiahla údolie Trišúlí, no po katastrofe sa stala dôležitou súčasťou pátrania.

Úrady dúfajú, že niektorí z približne 900 nezvestných zo šiestich hydroenergetických projektov mohli pred prúdom vody, bahna a skál uniknúť do podzemia. Prístupové body však zavialo 2,2 milióna ton nánosov a živel zmenil okolité prostredie aj konštrukciu chodieb.

Keď záchranári potrebovali plány elektrárne Chilime, členovia četu im v priebehu niekoľkých minút poslali nákresy strojovne a vstupov. Na tomto mieste môže byť uväznených najmenej osem ľudí, v objekte Rasuwagadhi ďalších 46. Nikoho živého zatiaľ nenašli.

Pri elektrárni Horná Trišúlí 3A trvalo takmer šesť dní, kým odkryli vchod. Do možných dutín následne privádzali kyslík potrubím. Odborníci zdieľajú aj mená a telefónne čísla nezvestných, aby úrady zistili ich poslednú polohu.

Povodeň spôsobená zrútením ľadovca zabila viac než 1 200 ľudí, ďalších štyritisíc je nezvestných. Zničila aj desať percent výrobnej kapacity Nepálu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Milei pritvrdil voči firmám, ktoré ťažia ropu pri Falklandoch

Argentínsky prezident chce sprísniť postihy voči spoločnostiam zapojeným do ťažby ropy a plynu v okolí ostrovov pod britskou správou. Opatrenia majú zasiahnuť aj ich akcionárov, riaditeľov a dodávateľov.

Javier Milei v televíznom prejave oznámil dekrét, ktorý urýchli ukladanie sankcií podľa domáceho práva. Firmám podieľajúcim sa priamo či nepriamo na projektoch bez súhlasu Buenos Aires naďalej zakáže pôsobiť v krajine.

Vláda zároveň mimoriadnym nariadením posilní obranné kapacity na juhu. Prostriedky využije na vybudovanie námornej základne v provincii Ohňová zem a rozšírenie telekomunikačnej infraštruktúry.

Do Kongresu smeruje urgentný zákon o obrane národnej suverenity. Má zvýšiť tresty za nepovolené aktivity pri Falklandoch, rozšíriť obmedzenia na dodávateľov a zahrnúť ďalšie zásahy do argentínskych prírodných zdrojov.

Dôvodom je projekt Sea Lion spoločností Navitas Petroleum a Rockhopper Exploration, ktorý by mohol začať ťažbu v najbližších mesiacoch. Milei ho označil za bezprostrednú hrozbu pre záujmy vlasti.

Nový postup znamená tvrdší tón prezidenta, ktorý doteraz presadzoval diplomatické riešenie a zlepšovanie vzťahov s Londýnom. Británia ovláda súostrovie od roku 1833, obe krajiny oň v roku 1982 bojovali.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vance: Je to konflikt s Iránom, nie vojna. Neviem, kedy sa skončí

Boje medzi Washingtonom a Teheránom vstupujú do siedmeho mesiaca, americký viceprezident ich však označuje iba za konflikt. Napriek obnoveným útokom tento týždeň tvrdí, že hlavné bojové operácie sa skončili a momentálne sa aktívne nestrieľa.

JD Vance neposkytol odhad, kedy sa nepriateľské akcie skončia. Podmienkou je podľa neho zastavenie iránskych útokov na obchodné lode. Rokovania s Teheránom vylúčil, pokiaľ bude narúšať lodnú dopravu.

Spojené štáty sa teraz sústreďujú na bezpečný prechod ropných tankerov cez Hormuzský prieliv. Viceprezident pripísal americkému postupu zásluhu na odvrátení širšej globálnej energetickej krízy.

Washington má na Blízkom východe viac než 50-tisíc vojakov a do regiónu presunul takmer 20 vojnových plavidiel. Časť jednotiek stiahol z Európy a indicko-tichomorskej oblasti.

Americké sily v utorok zaútočili na údajné vojenské ciele pri iránskom pobreží ako odvetu za zásahy proti lodiam. Nová eskalácia zdvihla ceny ropy najvyššie od júla.

Zdĺhavý konflikt zároveň oslabuje popularitu prezidenta Donalda Trumpa a zvyšuje ceny benzínu pred novembrovými voľbami, v ktorých republikáni obhajujú tesnú väčšinu v Kongrese.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.