Preskočiť na obsah
  |  

Rusi zasiahli závod Coca-Coly pri Kyjeve. Zelenskyj: Je to odkaz USA

Pri štvrtkovom útoku neďaleko mesta Brovary východne od ukrajinskej metropoly poškodili bezpilotné lietadlá americký výrobný areál. Nikto neutrpel zranenia.

Prezident Volodymyr Zelenskyj vo večernom príhovore vyhlásil, že objekt zasiahli stroje typu Šáhid iránskej konštrukcie. Podľa neho išlo o jednoznačný signál Moskvy Washingtonu, keďže ruská strana musela vedieť, že ide o americkú prevádzku.

Zábery agentúry Reuters ukázali príchod hasičských jednotiek a dym stúpajúci nad závodom i okolitými poľami.

Predseda Americkej obchodnej komory na Ukrajine Andy Hunder potvrdil, že všetci zamestnanci sú bez zranení. Spoločnosť spolupracuje s príslušnými úradmi na vyhodnotení situácie a za svoju prioritu označila bezpečnosť ľudí.

(reuters, bak)

  |  

Jeden porotca bráni verdiktu v prípade matky, ktorá si zabila tri deti

Sudca odmietol odvolať člena poroty, ktorý podľa právnika Lindsay Clancyovej bráni dosiahnutiu jednomyseľného rozhodnutia. Dvanásťčlenný zbor ukončil vo štvrtok šiesty deň rokovaní a pokračovať bude v piatok.

Predseda poroty poslal súdu odkaz, ktorý nezverejnili. Obhajca Kevin Reddington tvrdí, že jeden človek odmieta rešpektovať pokyny o dôvodných pochybnostiach, zatiaľ čo zvyšných jedenásť už dospelo k záveru.

Sudca William Sullivan sa nechcel prikloniť ani na jednu stranu. Porotcovia už v utorok a stredu oznámili, že sa nedokážu zhodnúť.

Ak dohoda nevznikne, súd môže proces zrušiť bez verdiktu a prokuratúra rozhodne o prípadnom opakovaní konania. Šesťtýždňové pojednávanie zahŕňalo viac než 80 svedkov a 300 dôkazov.

Tridsaťšesťročná žena priznala, že v januári 2023 cvičebnými pásmi uškrtila päťročnú Coru, trojročného Dawsona a osemmesačného Callana. Následne sa porezala a vyskočila z okna, po čom ochrnula.

Obrana tvrdí, že konala počas popôrodnej psychózy. Prokuratúra uznáva jej psychické problémy, no podľa nej chápala protiprávnosť činu. Za vraždu prvého stupňa jej hrozí doživotie bez možnosti prepustenia, pri uznaní nepríčetnosti psychiatrická hospitalizácia.

(reuters, bak)

  |  

Záchranárov v nepálskych tuneloch navigujú cez WhatsApp

Viac než 500 inžinierov a ďalších odborníkov poskytuje v reálnom čase technické podklady pracovníkom prehľadávajúcim tunely zničených vodných elektrární.

Skupina vznikla ešte pred prívalovou povodňou, ktorá 26. augusta zasiahla údolie Trišúlí, no po katastrofe sa stala dôležitou súčasťou pátrania.

Úrady dúfajú, že niektorí z približne 900 nezvestných zo šiestich hydroenergetických projektov mohli pred prúdom vody, bahna a skál uniknúť do podzemia. Prístupové body však zavialo 2,2 milióna ton nánosov a živel zmenil okolité prostredie aj konštrukciu chodieb.

Keď záchranári potrebovali plány elektrárne Chilime, členovia četu im v priebehu niekoľkých minút poslali nákresy strojovne a vstupov. Na tomto mieste môže byť uväznených najmenej osem ľudí, v objekte Rasuwagadhi ďalších 46. Nikoho živého zatiaľ nenašli.

Pri elektrárni Horná Trišúlí 3A trvalo takmer šesť dní, kým odkryli vchod. Do možných dutín následne privádzali kyslík potrubím. Odborníci zdieľajú aj mená a telefónne čísla nezvestných, aby úrady zistili ich poslednú polohu.

Povodeň spôsobená zrútením ľadovca zabila viac než 1 200 ľudí, ďalších štyritisíc je nezvestných. Zničila aj desať percent výrobnej kapacity Nepálu.

(reuters, bak)

  |  

Milei pritvrdil voči firmám, ktoré ťažia ropu pri Falklandoch

Argentínsky prezident chce sprísniť postihy voči spoločnostiam zapojeným do ťažby ropy a plynu v okolí ostrovov pod britskou správou. Opatrenia majú zasiahnuť aj ich akcionárov, riaditeľov a dodávateľov.

Javier Milei v televíznom prejave oznámil dekrét, ktorý urýchli ukladanie sankcií podľa domáceho práva. Firmám podieľajúcim sa priamo či nepriamo na projektoch bez súhlasu Buenos Aires naďalej zakáže pôsobiť v krajine.

Vláda zároveň mimoriadnym nariadením posilní obranné kapacity na juhu. Prostriedky využije na vybudovanie námornej základne v provincii Ohňová zem a rozšírenie telekomunikačnej infraštruktúry.

Do Kongresu smeruje urgentný zákon o obrane národnej suverenity. Má zvýšiť tresty za nepovolené aktivity pri Falklandoch, rozšíriť obmedzenia na dodávateľov a zahrnúť ďalšie zásahy do argentínskych prírodných zdrojov.

Dôvodom je projekt Sea Lion spoločností Navitas Petroleum a Rockhopper Exploration, ktorý by mohol začať ťažbu v najbližších mesiacoch. Milei ho označil za bezprostrednú hrozbu pre záujmy vlasti.

Nový postup znamená tvrdší tón prezidenta, ktorý doteraz presadzoval diplomatické riešenie a zlepšovanie vzťahov s Londýnom. Británia ovláda súostrovie od roku 1833, obe krajiny oň v roku 1982 bojovali.

(reuters, bak)

  |  

Vance: Je to konflikt s Iránom, nie vojna. Neviem, kedy sa skončí

Boje medzi Washingtonom a Teheránom vstupujú do siedmeho mesiaca, americký viceprezident ich však označuje iba za konflikt. Napriek obnoveným útokom tento týždeň tvrdí, že hlavné bojové operácie sa skončili a momentálne sa aktívne nestrieľa.

JD Vance neposkytol odhad, kedy sa nepriateľské akcie skončia. Podmienkou je podľa neho zastavenie iránskych útokov na obchodné lode. Rokovania s Teheránom vylúčil, pokiaľ bude narúšať lodnú dopravu.

Spojené štáty sa teraz sústreďujú na bezpečný prechod ropných tankerov cez Hormuzský prieliv. Viceprezident pripísal americkému postupu zásluhu na odvrátení širšej globálnej energetickej krízy.

Washington má na Blízkom východe viac než 50-tisíc vojakov a do regiónu presunul takmer 20 vojnových plavidiel. Časť jednotiek stiahol z Európy a indicko-tichomorskej oblasti.

Americké sily v utorok zaútočili na údajné vojenské ciele pri iránskom pobreží ako odvetu za zásahy proti lodiam. Nová eskalácia zdvihla ceny ropy najvyššie od júla.

Zdĺhavý konflikt zároveň oslabuje popularitu prezidenta Donalda Trumpa a zvyšuje ceny benzínu pred novembrovými voľbami, v ktorých republikáni obhajujú tesnú väčšinu v Kongrese.

(reuters, bak)

  |  

USA uvalili ďalšie sankcie na Kubu a jej lídrov

Spojené štáty vo štvrtok uvalili nové sankcie na päť kubánskych spoločností a Fidela Ernesta Castra, vnuka bývalého kubánskeho lídra Raúla Castra. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa tak ďalej zvyšuje ekonomický tlak na komunistickú Kubu.

Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že 31-ročného Castra sankcionovalo ako dospelého rodinného príslušníka ďalších členov rodiny Castrovcov, na ktorých sa už sankcie vzťahujú.

Opatrenia zasiahli aj štátnu banku Banco Exterior de Cuba, dve spoločnosti pôsobiace v ťažbe niklu a ďalšie dve firmy z energetického sektora vrátane dovozcu ropy.

Washington od začiatku roka obmedzuje prístup Kuby k dodávkam ropy a hrozí clami krajinám, ktoré v nich pokračujú. Nedostatok energií podľa dostupných údajov zhoršuje problémy kubánskej elektrickej siete a spôsobuje opakované celoštátne výpadky prúdu.

OSN varovala pred rizikom humanitárnej krízy. Havana sa medzitým snaží zmierniť dosahy amerických sankcií väčším otvorením kľúčových odvetví súkromnému sektoru.

(reuters, sab)