Preskočiť na obsah
  |  

Meloniovej kabinet vládne najdlhšie od druhej svetovej vojny

Talianska premiérka Giorgia Meloniová dosiahla historický míľnik. Jej pravicová vláda je od piatka najdlhšie nepretržite pôsobiacim kabinetom od vzniku Talianskej republiky v roku 1946, píše agentúra DPA.

Meloniová je vo funkcii 1 413 dní, čím prekonala druhú vládu Silvia Berlusconiho z rokov 2001 až 2005, ktorá vydržala 1 412 dní. Do funkcie nastúpila 22. októbra 2022 ako prvá žena na čele talianskej vlády.

Rekord je výrazný najmä vzhľadom na tradičnú politickú nestabilitu krajiny. Za 80 rokov existencie republiky sa v Taliansku vystriedalo 68 vlád. Priemerná dĺžka ich pôsobenia bola okolo 13 mesiacov.

Rekord sa týka jedného kabinetu bez prerušenia. Pri súčte všetkých funkčných období jednotlivých premiérov zostáva na čele Berlusconi, ktorý krajinu viedol viac ako deväť rokov. Meloniová je v tomto rebríčku zatiaľ siedma.

Premiérka označuje stabilitu vlády za jeden zo svojich úspechov. Jej strana Bratia Talianska plánuje míľnik osláviť piatkovým zhromaždením v Bari. Kritici však vláde vyčítajú politickú stagnáciu.

(dpa, est)

  |  

SNS odrátava Tarabovi dni. Fico jeho výmenu nezastaví, mieni Michelko

Národniari trvajú na odchode ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) a na nominácii štátneho tajomníka Filipa Kuffu. Predseda ich poslaneckého klubu Roman Michelko nečaká, že Taraba odstúpi sám. Strana preto plánuje verejne požiadať premiéra, aby prezidentovi navrhol jeho odvolanie a zároveň predložil nástupcu.

Či sa zmena uskutoční 15. alebo 30. septembra, označil Michelko v relácii Téma dňa na TA3 za technickú otázku. Spokojnosť Roberta Fica s členom kabinetu podľa neho nie je rozhodujúca, keďže rezort patrí na základe koaličnej dohody SNS.

Výhrady národniarov voči Tarabovi sa týkajú riadenia ministerstva, komunikácie, správania k štátnym tajomníkom aj nekoordinovaného postupu. Otázky vyvolávajú aj „problematické, nevysvetliteľné a nezrozumiteľné tendre“ vo vodohospodárskych podnikoch.

Pri modernizácii turbín pre vodnú elektráreň Gabčíkovo poukázali na nárast ceny z 80 miliónov eur v roku 2015 na 465 miliónov. Chcú preto podať trestné oznámenie.

Od nominácie Kuffu ustúpiť nemienia, pretože prezident SR Peter Pellegrini podľa Michelka nepredložil argument proti jeho vymenovaniu. Alternatívu v podobe druhého štátneho tajomníka Petra Deďa (SNS) zatiaľ strana nezvažuje.

Poslankyňa SaS Martina Bajo Holečková spor označila za boj „o kreslo, tendre a možno aj hlasy v parlamente“. Výmena za Kuffu podľa nej neprinesie rezortu ani verejnosti zásadnú zmenu.

(ta3, bak)

  |  

Volkswagen zruší 50-tisíc miest, čaká ho historická prestavba

Dozorná rada automobilky schválila transformačný plán, ktorým chce reagovať na americké clá, nadbytočné kapacity a silnú čínsku konkurenciu. Nové škrty pribudnú k rovnakému počtu pracovných pozícií, ktorých rušenie už prebieha.

Ide o najrozsiahlejšiu reštrukturalizáciu za 89 rokov existencie koncernu. Firma neoznámila časový harmonogram ani rozdelenie prepúšťania medzi jednotlivé značky a regióny.

V nasledujúcich desiatich mesiacoch sa bude rokovať aj o budúcnosti závodov v Emdene, Zwickau, Neckarsulme a Hannoveri. Od roku 2031 v nich postupne skončí produkcia súčasných modelov, preto vedenie preverí ďalšie možnosti ich využitia.

Dohoda zároveň odvrátila vážny konflikt s odbormi a so spolkovou krajinou Dolné Sasko, druhým najväčším akcionárom spoločnosti. Mimoriadne valné zhromaždenie, cez ktoré chcelo vedenie presadiť svoje zámery, ustúpilo do úzadia. Plán zjednoduší štruktúru skupiny a obmedzí vplyv dozornej rady na kľúčové rozhodnutia.

Akcie Volkswagenu po oznámení vzrástli o 7,9 percenta. Analytik Ferdinand Dudenhöffer označil výsledok skôr za prímerie než za mier.

Koncern čelí tlaku amerických dovozných ciel aj oslabeniu čínskeho trhu, ktorý bol dlhé roky významným zdrojom jeho ziskov.

(reuters, bak)

  |  

Rusi zasiahli závod Coca-Coly pri Kyjeve. Zelenskyj: Je to odkaz USA

Pri štvrtkovom útoku neďaleko mesta Brovary východne od ukrajinskej metropoly poškodili bezpilotné lietadlá americký výrobný areál. Nikto neutrpel zranenia.

Prezident Volodymyr Zelenskyj vo večernom príhovore vyhlásil, že objekt zasiahli stroje typu Šáhid iránskej konštrukcie. Podľa neho išlo o jednoznačný signál Moskvy Washingtonu, keďže ruská strana musela vedieť, že ide o americkú prevádzku.

Zábery agentúry Reuters ukázali príchod hasičských jednotiek a dym stúpajúci nad závodom i okolitými poľami.

Predseda Americkej obchodnej komory na Ukrajine Andy Hunder potvrdil, že všetci zamestnanci sú bez zranení. Spoločnosť spolupracuje s príslušnými úradmi na vyhodnotení situácie a za svoju prioritu označila bezpečnosť ľudí.

(reuters, bak)

  |  

Jeden porotca bráni verdiktu v prípade matky, ktorá si zabila tri deti

Sudca odmietol odvolať člena poroty, ktorý podľa právnika Lindsay Clancyovej bráni dosiahnutiu jednomyseľného rozhodnutia. Dvanásťčlenný zbor ukončil vo štvrtok šiesty deň rokovaní a pokračovať bude v piatok.

Predseda poroty poslal súdu odkaz, ktorý nezverejnili. Obhajca Kevin Reddington tvrdí, že jeden človek odmieta rešpektovať pokyny o dôvodných pochybnostiach, zatiaľ čo zvyšných jedenásť už dospelo k záveru.

Sudca William Sullivan sa nechcel prikloniť ani na jednu stranu. Porotcovia už v utorok a stredu oznámili, že sa nedokážu zhodnúť.

Ak dohoda nevznikne, súd môže proces zrušiť bez verdiktu a prokuratúra rozhodne o prípadnom opakovaní konania. Šesťtýždňové pojednávanie zahŕňalo viac než 80 svedkov a 300 dôkazov.

Tridsaťšesťročná žena priznala, že v januári 2023 cvičebnými pásmi uškrtila päťročnú Coru, trojročného Dawsona a osemmesačného Callana. Následne sa porezala a vyskočila z okna, po čom ochrnula.

Obrana tvrdí, že konala počas popôrodnej psychózy. Prokuratúra uznáva jej psychické problémy, no podľa nej chápala protiprávnosť činu. Za vraždu prvého stupňa jej hrozí doživotie bez možnosti prepustenia, pri uznaní nepríčetnosti psychiatrická hospitalizácia.

(reuters, bak)

  |  

Záchranárov v nepálskych tuneloch navigujú cez WhatsApp

Viac než 500 inžinierov a ďalších odborníkov poskytuje v reálnom čase technické podklady pracovníkom prehľadávajúcim tunely zničených vodných elektrární.

Skupina vznikla ešte pred prívalovou povodňou, ktorá 26. augusta zasiahla údolie Trišúlí, no po katastrofe sa stala dôležitou súčasťou pátrania.

Úrady dúfajú, že niektorí z približne 900 nezvestných zo šiestich hydroenergetických projektov mohli pred prúdom vody, bahna a skál uniknúť do podzemia. Prístupové body však zavialo 2,2 milióna ton nánosov a živel zmenil okolité prostredie aj konštrukciu chodieb.

Keď záchranári potrebovali plány elektrárne Chilime, členovia četu im v priebehu niekoľkých minút poslali nákresy strojovne a vstupov. Na tomto mieste môže byť uväznených najmenej osem ľudí, v objekte Rasuwagadhi ďalších 46. Nikoho živého zatiaľ nenašli.

Pri elektrárni Horná Trišúlí 3A trvalo takmer šesť dní, kým odkryli vchod. Do možných dutín následne privádzali kyslík potrubím. Odborníci zdieľajú aj mená a telefónne čísla nezvestných, aby úrady zistili ich poslednú polohu.

Povodeň spôsobená zrútením ľadovca zabila viac než 1 200 ľudí, ďalších štyritisíc je nezvestných. Zničila aj desať percent výrobnej kapacity Nepálu.

(reuters, bak)