Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dánsko chce od roku 2027 posielať migrantov do centier mimo Únie

Kodaň očakáva, že do konca budúceho roka bude pripravená presúvať cudzincov bez legálneho pobytu do návratového zariadenia v partnerskej krajine. Konkrétny štát zatiaľ neoznámila.

Minister pre prisťahovalectvo a integráciu Morten Bødskov sa v piatok stretne so zástupcami Nemecka, Rakúska, Holandska a Grécka. Chcú dohodnúť konkrétne kroky k prvej zmluve Európskej únie s nečlenskou krajinou o zriadení takéhoto strediska.

Podľa Bødskova rokovania výrazne pokročili a uskutočnenie zámeru je bližšie než kedykoľvek predtým. Dánska strana preto predpokladá, že prvých migrantov bude môcť odoslať už v roku 2027.

Európsky parlament v júni schválil reformu migračnej politiky, ktorá má urýchliť deportácie a umožniť členským štátom vytvárať detenčné zariadenia v zahraničí. Kritici varujú, že zmeny môžu oslabiť ochranu žiadateľov o azyl.

Rada Európy, ktorá nie je orgánom Európskej únie, upozornila na značné riziká pre ľudské práva. Medzi ne zaradila možné zlé zaobchádzanie a svojvoľné zadržiavanie ľudí presunutých do tretích krajín.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Historik mieril na pohreb obetí Volyne, na hranici mu stopli vstup

Michała Siekierku, historika poľského Ústavu pamäti národa, nepustili na Ukrajinu. Cestoval na štátnu rozlúčku s 55 obeťami Volynského masakru, ktorých pozostatky našli pri exhumáciách v obciach Ostrówki a Wola Ostrowiecka. Medzi zavraždenými bolo 26 detí.

Na hraničnom priechode Dorohusk – Jahodyn ho vyzvali, aby vystúpil z autobusu s príbuznými obetí. Pohraničníci mu oznámili, že od roku 2023 má na základe rozhodnutia Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) trojročný zákaz vstupu. Dovtedy o ňom podľa vlastných slov nevedel.

Siekierka, ktorý je aj podpredsedom Združenia na pamiatku obetí zločinov ukrajinských nacionalistov, tvrdí, že nikdy nebol obvinený ani odsúdený v Poľsku, na Ukrajine či v inom štáte.

Po podpísaní dokumentu v ukrajinčine ho poslali späť. Úrady mu údajne nepredložili dôkazy ani nevysvetlili dôvod opatrenia.

Historik nespochybňuje právo Kyjeva chrániť svoju bezpečnosť, žiada však objasnenie prípadu. Poľské orgány vyzval, aby požadovali právny základ zákazu, preverili podobné rozhodnutia voči ďalším občanom a vytvorili systém ich informovania vrátane možností odvolania.

(dorzeczy, bak)

Minúta  |  

Drucker chce presvedčiť koalíciu o platovom automate v školstve

Ministerstvo školstva pripravuje so školskými odborármi zákon, ktorý by zaviedol automatické zvyšovanie miezd zamestnancov podľa vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Návrh má predstaviť do konca roka.

Tomáš Drucker považuje za svoju úlohu získať na opatrenie podporu koaličných partnerov. Samotnú prípravu legislatívy nepovažuje za náročnú, problémom však môže byť financovanie v čase konsolidácie verejných financií.

Podľa ministra je školstvo prioritou vlády a investície do detí môžu v budúcnosti znížiť ekonomické problémy krajiny. Pripomenul, že platy pedagogických pracovníkov sa v tomto aj minulom roku zvýšili zhodne o sedem percent.

Rezort je pripravený rokovať s ministerstvom financií. Cieľom je dostať odmeňovanie učiteľov na úroveň porovnateľnú s podobnými profesiami v zahraničí a zatraktívniť ich povolanie.

Školskí odborári žiadajú pravidelný rast platov pedagogických a odborných pracovníkov, vysokoškolských učiteľov, vedcov aj nepedagogických zamestnancov. Zároveň požadujú, aby sa výdavky na vzdelávanie priblížili podielu hrubého domáceho produktu vo vyspelých štátoch Európskej únie. Návrh očakávajú najneskôr do 18. decembra, pričom automat by mali spustiť v roku 2028.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Európa stojí pred nízkymi zásobami plynu

Do splnenia aspoň minimálneho cieľa 75-percentnej naplnenosti zásobníkov chýba Európe viac než 100 terawatthodín v hodnote viac ako sedem miliárd eur. Potrebné tempo dopĺňania sa pritom v tejto časti roka naposledy objavilo počas energetickej krízy v roku 2022.

Vojna v Iráne zvýšila ceny a obmedzila dodávky z Perzského zálivu. Preprava skvapalneného plynu cez Hormuzský prieliv zostáva takmer zastavená.

Vlády a energetické spoločnosti odkladali nákupy v nádeji na zlacnenie, to však neprišlo. Zimné kontrakty preto môžu prekročiť 100 eur za megawatthodinu, varuje agentúra Bloomberg.

Vyššie náklady by podľa Oxford Economics mohli vytlačiť infláciu nad šesť percent a priniesť náročnú zimu domácnostiam aj priemyslu. Situáciu môžu zhoršiť chladné počasie, silnejší čínsky dopyt, výpadky v Nórsku alebo americký hurikán.

Pripravenosť jednotlivých krajín sa výrazne líši. Taliansko naplnilo kapacity približne na 83 percent, zatiaľ čo nemecké zásoby, najväčšie v Európe, sú len mierne nad polovicou. Nízke stavy hlásia aj Holandsko a Belgicko.

Od januára 2027 navyše začne platiť zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu, ktorý pokrýva približne päť percent spotreby Európskej únie.

Ani rýchle otvorenie Hormuzu by neprinieslo okamžitú úľavu, keďže Katar potrebuje na plné obnovenie výroby asi 12 týždňov.

(bloomberg, bak)

Minúta  |  

Niektoré občianske preukazy z rokov 2021 a 2022 treba vymeniť

Niektoré občianske preukazy a doklady o pobyte cudzinca je potrebné vymeniť. Týka sa to dokladov vydaných medzi júnom 2021 a novembrom 2022, ktorých držitelia potrebujú využívať kvalifikovaný elektronický podpis (KEP).

O nový občiansky preukaz sa dá požiadať na ktoromkoľvek oddelení dokladov, cudzinci majú o nové doklady požiadať na príslušnom oddelení cudzineckej polície po rezervovaní termínu.

„Ide o doklady s čipom s CardOS v5.4, ktoré ministerstvo vydávalo od 21. júna 2021 do 30. novembra 2022. Dňom 28. septembra 2026 automaticky uplynie platnosť certifikátov na tomto type čipu. Zároveň však vydavateľ certifikátov umožňuje od 27. augusta 2026 na tieto doklady vydať kvalifikovaný certifikát pre uznaný spôsob autorizácie,“ uviedla polícia.

KEP je elektronickým ekvivalentom úradne osvedčeného podpisu. „Pri podaniach, pri ktorých sa v papierovej podobe vyžaduje úradne osvedčený podpis, možno použiť iba KEP, ktorý má právny účinok vlastnoručného podpisu. Uznaný spôsob autorizácie, zavedený ako riešenie pre staršie typy dokladov, známy aj ako zdokonalený elektronický podpis, toto neumožňuje,“ varovala polícia.

Za vydanie nového dokladu sa platí poplatok.

(tasr, est)

Minúta  |  

Po prestrelke v Kyjeve ohlásil prezident vyšetrovanie

Vyšetrovanie má objasniť spor medzi Ukrajinskou bezpečnostnou službou (SBU) a vojenskou spravodajskou službou ministerstva obrany (HUR), ktorý v utorok prerástol do streľby v centre Kyjeva. Zranenia utrpeli traja členovia vojenskej jednotky.

Incident súvisí s deväťdňovým zmiznutím ruského nacionalistického aktivistu bojujúceho po boku ukrajinských síl. Tvrdí, že ho zadržala SBU a prinútila podpísať priznanie o spolupráci s ruskými spravodajskými orgánmi. Výpoveď neskôr odvolal.

K ozbrojenému stretu došlo po prehliadke jeho kyjevského bytu. Príslušníci SBU spustili paľbu na členov HUR. Svoj zásah vysvetlili snahou prekaziť údajný Moskvou inšpirovaný plán na vraždenie ruských protikremeľských aktivistov v hlavnom meste.

Prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že pravda musí vyjsť najavo a podobné situácie sa nesmú opakovať. Výsledky interného vyšetrovania rozhodnú aj o posúdení zodpovednosti šéfov oboch inštitúcií. Podľa hlavy štátu konali neprípustne obe strany.

V súvislosti s prípadom dostali oznámenie o podozrení dvaja príslušníci. Zelenskyj zároveň odvolal Oleha Chramova, vedúceho oddelenia SBU na ochranu štátneho tajomstva.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.